Túra

Concordia Trek s prechodom cez sedlo Gondogoro

05.11.19
Prechod vo svojej podstate kopíruje trasu, ktorú v rámci aklimatizácie absolvuje veľká časť horolezcov prichádzajúcich do základných táborov K2, Broad Peaku a Gašerbrumov. Nedostatočná turistická infraštruktúra a strach o vlastnú bezpečnosť spôsobujú, že davy turistov sem zatiaľ nedorazili. Scenérie, ktoré Concordia ponúka, sú však podmanivé.

Trasa

Láhaur – Rawalpindi – Skardu – Askole – Johla – Paiyu – Khuburse – Goro I – Concordia – Ali camp – Gondogoro La – Khuespang – Saishcho – Hushe – Skardu – Rawalpindi

Deň 1: Košice – Istanbul – Láhaur

Cesta na letisko. Svitanie a ranný opar na Muráni. Predajňa s legendárnymi buchtami je ešte zatvorená. Deväťhodinová prestávka v Istanbule. Okrem Hagie Sofie a Modrej mešity si nadeľujem krémovú polievku, pečený puding, sladké pečivo, chalvu a veľký domáci jogurt. Vtesnať do toho všetkého ešte kebab mi už pripadá ako klišé.

Deň 2 – 3: Láhaur

Z okna vidím vysokú vežu anglikánskeho kostola a počujem muezínov hlas zvolávajúci k modlitbe. Horúco, sparno, monzún. Červená pevnosť, mešity Badšahi a Wazir Khan. Hlavne, že tu nikde nepredávajú magnetky ani nič podobné. Malí chlapci trénujú kriket všade, kde je to len trocha možné. Aj súčasný premiér je bývalá superhviezda tohto športu. Prejsť po starom meste sto metrov môže trvať pol hodiny. Každý sa chce pristaviť, podať ruku, ponúknuť odvoz, opýtať sa, odkiaľ človek prichádza, či sa mu tu páči a či niečo nepotrebuje. Kúpiť si čokoľvek v pouličnom stánku je problematické, väčšinu produktov dostávam ako dar s tým, že som hosť a je to ich povinnosť. Miestni IT-čkari ma volajú na zaručene najlepšie lassi v celom meste. Sýty mliečny nápoj s ľadom má skoro liter a ako bonus v ňom nájdem dva veľké čierne chlpy. Nemôžem nedopiť. Chcem veriť, že chlapovi, ktorý nápoj pripravoval, vypadli z brady.

Deň 4: Láhaur – Rawalpindi (Islamabád)

Rovina. Zeleň, veľa zelene, najmä polia. Na poliach ryža a pracujúci. Moja motorikša cestou zo stanice na hotel neubrzdí a odtrhne nárazník zánovnému Suzuki pred nami. Šofér vyletí z auta a keď si všimne, že v rikši sedí turista, na chvíľu sa zarazí. Dva razy sa opýta, či som v poriadku a či ma nemá, pre istotu, odviezť do nemocnice. Z jeho gestikulácie usudzujem, že ziape na šoféra rikše niečo o tom, ako to jazdí, veď mohol ublížiť cudzincovi. Zničený nárazník vôbec nerieši. Znova sa uisťuje, či som v poriadku. Nechávam nejaké prepitné na opravu rikše, neviem, či to bude stačiť. Podvečer stihnem návštevu mešity Faisal.

Deň 5: Islamabád – Skardu

Keď sa pred štartom po kabíne už hodnú chvíľu rozlieha pilotova modlitba, pakistanského spolusediaceho sa taktne pýtam, či bude nasledovať nejaký výbuch. Vraj nie, štandardná procedúra. Alah, okrem toho, že je veľký, je tiež vnímavý. Na prebiehajúcu púť do Mekky si vyžiada všetky veľké lietadlá. Do Skardu vypravujú len malé, vrtuľové. Letová hladina 8 600 m, rýchlosť neoslnivá. V kombinácii s dobrým počasím to znamená, že neďaleký Nanga Parbat máme ako na dlani. Samotný let aj klesanie horskými údoliami stoja za to.

Deň 6: Skardu

Papierovačky. Kriket nahradilo „freestyle“ pólo. Rozhodujem sa pre návštevu neďalekej „studenej“ púšte, ktorú v zime pokrýva sneh a nákup tradičnej vlnenej čiapky priamo od výrobcu. Črevná mikroflóra si začína uvedomovať inú skladbu dodávanej stravy a na turecký záchod v čínskej reštaurácii dobieham len veľmi tesne. V údolí pod hotelom sa kľukatí Indus. Krajina celkovo pripomína indický Kašmír, možno o niečo suchší, chudobnejší a menej rozvinutý. V susednej izbe býva Afganec. 36 rokov, tri deti, trvalý pobyt Kandahár, účel cesty - služobná.

Deň 7: Skardu – Askole (3000 m)

Šesťhodinová cesta starým Landcruiserom je príjemná, okrem výhľadov spestrená aj morušami a marhuľami dozrievajúcimi popri ceste. Auto prechádza vysutými drevenými mostami vedúcimi ponad divoké rieky. Baníci sa v stenách okolitých štítov snažia vydolovať nejaké polodrahokamy. Vojenské kontrolné stanovište. Vojaci pália odpadky za barakmi a obzeráme si obstaróžne RPG-čko a automatické pušky, ktoré majú opreté o stenu v jednej z miestností. Tvrdia, že im to úplne stačí, veľa toho nenastrieľajú. Majú ich len pre istou, ak by India náhodou, no veď viete, Kašmír. Jeden zo starých baltských domov v dedine slúži ako malé múzeum.

Deň 8: Askole – Johla (3200 m)

Inak pokojná noc je prerušená len jedným výklusom smerom k toalete. Proces črevnej adaptácie je tým, dúfam, úspešne zavŕšený. Ráno je zamračené. Obed pri potôčiku. Míňame ľadovec Biafo. Poobede oskar pečie na plné obrátky a chôdza v rozpálenom piesku a šotoline je úmorná a jednotvárna.

Deň 9: Johla – Paiju (3400 m)

Modrá obloha, slniečko opäť pracuje, rozpáleného piesku neubúda. Vcelku ľutujem malého capka, ktorého si na motúziku vedieme so sebou. Na chvíľu sa nám v diaľke zjaví aj vrchol K2, ale to ešte nevieme, že je to K2, takže pre nás v tom okamihu len ďalší, zasnežený kopec. Talentovaný spoluturista (inak s doktorátom z Oxfordu) preženie cez môj vodný filter vodu zmiešanú s benzínom. Umelcovi srdečne ďakujem, odteraz mám batoh ľahší o 65 gramov.

Deň 10: Paiyu

Voľný deň - aklimatizačný. Borovicová tôňa nad riekou na úpätí Paiyu Peaku. Využívam fakultatívnu možnosť nabrať si do vedra vodu a po serióznom namydlení ju na seba v sivej kabínke postupne vylievam. Paráda. Preventívne operiem jedno tričko a dve ponožky. Dvaja účastníci zájazdu na karimatkách improvizovane posilňujú. Na základňu pakistanskej armády na druhej strane údolia občas priletí helikoptéra. Podvečer zbieham dole k rieke a následne mierim hore, smerom k ľadovcu. Lúče zapadajúceho slnka osvetľujú Katedrálu, za ňou vykúka K2 a vrcholky Biange.

Deň 11: Paiyu – Khuburse (3700 m)

Piesok končí, nastupuje moréna ľadovca Baltoro. Je dobré stále sledovať niektorého z nosičov, inak sa človek v skalnom bludisku rýchlo zamotá. Na úzkych chodníkoch sa vyhýbame oproti idúcim karavánam mulíc a koní s nákladom. Na ľavej strane sa v plnej paráde obnažujú žulové steny Uli Biaho, veží Tranga a Katedrály. Krása všade navôkol. Stále slnečno a teplo. Nasledujem kuchára s pomocníkom, ktorí si s vidinou skratky v závere zvolia dlhšiu a horšiu cestu. Brodenie rozvodnenej ľadovcovej rieky v sebe nesie prvky ozajstného dobrodružstva. Jeden z chalanov mi na záverečný úsek vodného toku doslova nanúti svoje lacné umelohmotné mokasíny - na primrznuté fialové nohy čistý balzam.

Deň 12: Khuburse - Goro I (4200 m)

Cesta sa kľukatí ľadovcom, dookola preskakujeme ľadovcové trhliny a riečky. Celý čas sa pohybujem medzi nosičmi a naloženými koňmi a užívam si expedičnú atmosféru. Jedno zo zvierat uviazne v ľadovej vode. Chlapi k nemu okamžite naskáču, zhadzujú jeho náklad do rieky a koníka vyťahujú. Niekto dnes bude spať v mokrých veciach. Pozeráme na Broad Peak vľavo vpredu a priamo pred nami je krásna stena Gašerbrumu IV. Vpravo nad táborom sa týči Mašerbrum. Slnko zapadá kdesi za Trangami a Corichom. Idylka. Fakt. Ako sprchu využívam záclonu čírej vody padajúcu priamo z ľadovca. Púť capka na motúziku sa dnes končí, na večeru máme výborné kotlety.

Deň 13: Goro I – Concordia (4600 m)

Pokračujeme okolo Mašerbrumu, ľadové kocky a hríby sú impozantné. Trocha sa zamračilo. Aj počas menších stúpaní už cítiť výšku. Po ľavej ruke sa vypína Muztagh Tower. Z diaľky fotím malú vojenskú základňu. Vojaci vybiehajú von, mávajú a kričia: „No! No!“. Ja im pohotovo mávam späť a kričím „Hi!“. Chlapi sa smejú, padajú do kolien. Našťastie. Automaticky ponúkajú čierny čaj s mliekom, placky a uvoľňujú najlepšie miesto na lavičke. Oblečené majú väčšinou šušťáky. Pýtam sa na uniformy. Odpovedajú, že ich nosia, ale momentálne nie sú v službe. Jeden z vojakov je elitný potápač, nuž, armáde sa radšej nesnažím porozumieť.

Deň 14: Concordia

V noci toho veľa nenaspím, v hlave mi treští viac, ako je únosné. Z rána sa len tak ponevierame po okolí, sŕkame instantnú kávu alebo čaj. Pokým počasie dovolí, naplno si vychutnávame okolité výhľady. Dominuje pyramída K2, blízky Broad Peak je naozaj rozľahlý, za ním hrebeň Gašerbrumov a Baltoro Kangri. Všetko dopĺňa množstvo „píkov“: Kondus, Sharp, Mitre, Marble, Crystal, Vigne a Nuding Pyramids... V diaľke vidieť Paiyu Peak, Coricho, Uli Biaho, Trangá a Katedrálu. Pár kilometrov od nás dnes devätnásť ľudí dosiahne vrchol K2. Pripájajú sa tak k včerajším, asi jedenástim úspešným. Časť západniarov uspeje za pomoci fixných lán, umelého kyslíka a výškových šerpov, ktorí im v lavinóznom snehu prešliapávajú cestu. Bilancia aj tak nevídaná.

Deň 15: Broad Peak – základný tábor

O tretej nad ránom vyliezam zo stanu na WC. Obloha vyzametaná. Padá hviezda a vidieť siluety štítov. Učebnicový gýč. V horných partiách Broad Peaku bliká svetlo. Nirmal Purja. Predvčerom na Čogori, dnes o 8.50 h na Broad Peaku. Ráno sadne hmla. Ostatní účastníci zájazdu rezolútne odmietajú akúkoľvek výraznejšiu fyzickú aktivitu, letargicky ležia v stanoch. Žalúdočné problémy. Všetky toalety v tábore sú orientované priamo na magickú K2. Absencia predných dverí a hebkého papiera je v plnej miere vykompenzovaná prírodnou krásou. Všetko má svoje pre aj proti. Postup do Ali campu odsúvame na ďalší deň.

Po raňajkách si nafasujem miestneho sprievodcu, cieľom je aspoň základný tábor Broad Peaku (Falčan Kangri). Terén na ľadovci Godwin Austen, pozostávajúci z voľných skál a sutiny, je spočiatku nepríjemný. Chlapík si namiesto plastových sandálov radšej obúva roztrhané tenisky. Kráča veľmi rýchlo, skáče a našľapuje s neuveriteľnou istotou tak, ako všetci miestni. Keďže je čerstvo po sezóne, stany z tábora zmizli, ostal po nich iba bordel. Hmla sa stále drží, vidieť len úpätia hôr. Prípadný postup ku K2 zavrhujeme a otáčame sa späť. Chceme stihnúť obed. 20 minút pred návratom sa rozprší.

Deň 16: Concordia – Ali camp (4900 m)

Počasie nie je vôbec ideálne, ale neotáčame sa späť. Kľučkujeme po ľadovci Vigne a pokračujeme smerom na Gondogoro La. Horná časť ľadovca nie je pokrytá suťou, sneh je značne rozmočený a v závere všetko umocňuje dážď. Ľahké igelitové pončo za euríčko plní svoj účel. Zabárame sa, miestami až po pás. Dve veľké trhliny šťastne minieme, táborisko je pred nami.

Deň 17: Ali camp

V noci prší. Cez deň občas poriadne zahrmí - z okolitých svahov ulietavajú masy snehu. Bezprostredne nikoho neohrozujú, ale echo funguje perfektne. Prechod cez sedlo Gondogoro sa odkladá. Znova zvažujeme aj možnosť návratu späť cez Concordiu. Zájdem do kamenného príbytku nosičov prekrytého fóliou, z ktorého sa ozývajú baltské pesničky v sprievode tlieskania a úderov na plastovú bandasku. Chalani si to evidentne užívajú a ja, ako prizerajúci, s nimi. Medzitým mi ako bonus vyschli aj topánky. Poobede sa privalia výpravy horolezcov vracajúce sa z K2. Nepálci ani nezastavujú, ich vedúci si len zapáli cigaretu a poklusom pokračujú do sedla. Aj tak sa dá. Poobede sa začne trocha vyjasňovať.

Deň 18: Ali camp – Gondogoro La (5585 m) - Kheuspang (4700 m)

Preventívne si zakladám skialpový sedák, prilba ostala doma v poličke. Vyrážame okolo polnoci. Odmäk, miestami (aj hore v sedle) husto sneží. Jeden z fixov je čiastočne zavalený staršou lavínou. Aj troch nosičov počas výstupu zasiahne menšia lavínka, nikomu sa však nič nestane. Je tma, okolité seraky nevidno. Pred štvrtou ráno sme v sedle. Snehu je dostatok, padanie kameňov pri zostupe veľmi nehrozí. Mačky a čakan čakajú na prípadný povel v batohu. Začína sa rozvidnievať a dvíha sa hmla. V strmých pasážach je šmykľavo, rukami sa držíme natiahnutých lán. Rozmýšľam, ako by sa asi išlo, ak by bol terén v sedle zamrznutý. Ocitneme sa uprostred skupiny uponáhľaných horolezcov. Tempo je vysoké, na prehnané istenie alebo váhanie nie je čas. Niečo po siedmej ráno si líham do stanu s plánom vyliezť von až na obed.

Deň 19: Kheuspang – Saishcho (3400 m)

Zostupujeme ľadovcom Gondogoro s nádherným výhľadom na Laila Peak. Vpravo máme znova Mašerbrum, tentokrát z opačnej strany. Na oblohe baránky. Pozvoľna nastupuje zeleň. Konečne. Krajina naberá alpský charakter. Poobede brodíme dve ľadovcové rieky. Vody je miestami po pás, kamene unášané silným prúdom človeku poriadne oškrú lak na nohách. Kemp je rozprávkový, plný stromov a križovaný potôčikmi.

Deň 20: Saishcho – Hushe (3000 m)

Krátky, záverečný úsek. Slnečno, veľmi teplo. Okolo nás stromy a rozkvitnuté kríky, krajina pôsobí stredomorským dojmom. Teda až na posledné zasnežené vrcholky štítov, ktoré nechávame za sebou. Okolo Hushe sú všade polia s dozrievajúcim obilím. Otvorím okno, dívam sa na Mašerbrum a vetrám spacák s topánkami. Idem sa pozrieť do dediny. Väčšina miestnych chlapov sa živí ako nosiči a horskí záchranári a niektorí z nich vystúpili na viacero osemtisícoviek. Večer vchádzajú do jedálne dedinčania, aby sa nechali bezplatne ošetriť španielskymi lekármi, ktorí sem chodia každé leto.

Deň 21: Hushe – Skardu

Lúčime sa so sprievodcami a nosičmi. Po pár dňoch odpočinku si celý prechod zopakujú. Každú sezónu aj štyrikrát. My ideme domov. Niekoľkohodinová cesta Toyotou ubehne rýchlo. Šofér, skromný chlapík, bez kyslíka vyliezol na K2 a Broad Peak. Na väčšine striech v údolí sušia marhule, krásny pohľad. Vysuté mosty, divoké rieky. V Skardu je skoro všetko zatvorené, mesto sa pripravuje na zajtrajšie výročie úmrtia jedného z imámov. Iné nemajú, tak kupujem nealko pivo v plechovke. Vypijem si ho v kresle kaderníctva, do ktorého ma na kus reči ochotne pozve majiteľ, keďže nemá žiadnych zákazníkov.

Deň 22: Skardu – Islamabád (Rawalpindi)

Sedíme na lavičke pred odletovou budovou a sledujeme vracajúcich sa horolezcov. Vykladajú množstvá batožiny. S väčšinou z nich sme sa stretli už v Ali campe. Nepálčania, ktorí nedávno zišli z K2, na prvý pohľad pôsobia ako roztopašní maturanti. Za 25 minút sme v Islamabáde, syntetické žemle na palube ani nestihneme dojesť. Popri cestách sa vlnia pakistanské vlajky určené na predaj. Výročie nezávislosti je o pár dní. Večer zájdem na malý hotelový bazén s hnedastou vodou. Žiadny z kúpajúcich sa Pakistancov nevie plávať. Keď vidia, že viem, slušne ma prosia, aby som to naučil aj ich.

Deň 23: Khewra

Soľná baňa. Stále funkčná. Celkovo druhá najväčšia, hneď po Wieliczke. Ružová, oranžová, červená... himalájska soľ, všade navôkol. Škoda len, že na 1 m³ vzácneho nerastu pripadajú štyria chlapi so samopalmi – banskí esbéeskari. Fúzatí, pupkatí, intenzívne znudení, očividne netrénovaní, profesionáli. Tím mladším automatické pušky vyslovene zavadzajú, tí starší sa o ne aspoň efektne opierajú. Chvalabohu, stále žiadne magnetky. Zažívam fenomenálne kuracie kari s lahodným chlebom vo vývarovni pri ceste. Chlapi vedľa opravujú nákladiak.

Deň 24: Islamabád – Istanbul - Košice

Deväťhodinová pauza v Istanbule. Únava a driemoty sa neúprosne hlásia. Vypijem dve turecké kávy, prvýkrát v Turecku. Staroveká cisterna, Zlatý roh a veľa ruských turistov. Z posledných síl kupujem magnetku. Starú, ošúchanú, ale peknú - cesta sa napĺňa. V Muráni je noc a predajňa s buchtami už zatvorená. Neprekáža, aj tak to stálo za to.

Záver

V prípade priaznivého počasia a zdravotného stavu sa dá celý pochod komfortne zvládnuť za 13 dní, vrátane jedného voľného dňa na Concordii, výletu ku K2 a transportu z/do Skardu. Na vstup do oblasti sa vyžaduje povolenie, ktoré vydajú len autorizovanému sprievodcovi alebo agentúre. Človek tak nemôže absolvovať prechod sám, je nevyhnutné najať si minimálne sprievodcu. Keďže na trase nie sú žiadne možnosti ubytovania ani stravovania, väčšina ľudí si okrem sprievodcu, zaplatí aj služby nosiča a kuchára. Odporúčam osloviť agentúry priamo v Skardu. Pochod sa štandardne začína v Askole a končí v Hushe, je ho však možné zrealizovať aj v opačnom smere.

Prechod cez sedlo Gondogoro sa kvôli bezpečnosti začína už po polnoci a chodník je z oboch strán zabezpečený fixnými lanami. Pri zostupe zo sedla hrozí, najmä pri nedostatku snehu, pád kameňov. Zvážte prilbu. Inú špeciálnu výstroj a výzbroj za dobrých podmienok netreba. Civilná záchranná služba v týchto horách neexistuje, na pomoc vám prídu vrtuľníky pakistanskej armády.

Návštevy samotného Pakistanu sa určite netreba obávať. Vždy je potrebné používať zdravý rozum a sledovať aktuálnu situáciu a cestovné odporúčania, napríklad na oficiálnom webe britského Ministerstva zahraničných vecí. Elektronické vízum na vstup do krajiny sa dá, toho času, získať veľmi ľahko. Do Skardu, východiska prechodu, je možné letieť alebo ísť po zemi, závisí od osobnej preferencie a od toho, koľko máte času.

Všetky fotografie z výletu v Pakistane si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Fórum 3 príspevky
Concordia Trek s prechodom cez sedlo Gondogoro 11/11/19 10:20 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Concordia Trek s prechodom cez sedlo Gondogoro Prechod vo svojej podstate kopíruje trasu, ktorú v rámci aklimatizácie absolvuje veľká časť horolezcov prichádzajúcich do základných táborov K2, Broad Peaku a Gašerbrumov. Nedostatočná turistická infraštruktúra a strach o vlastnú bezpečnosť spôsobujú, že davy turistov sem zatiaľ nedorazili. Scenérie, ktoré Concordia ponúka, sú však podmanivé. 05/11/19 Michal Gaboň Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Concordia Trek s prechodom cez sedlo Gondogoro 11/11/19 10:20 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Alpsko-himalájska sústava: Karakoram (urdsky سلسلہ کوہ قراقرم)

  • Počet dní
    • 13

  • Nadmorská výška
    • max: 5585 m n. m. – Gondogoro La

    • min: 3000 m n. m. – Askole, Hushe

  • Vzdialenosť
    • 160 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 35.68287 ° SŠ
      dĺžka: 75.817523 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 35.450397 ° SŠ
      dĺžka: 76.358462 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Košice (vlak, bus, lietadlo) - Istanbul (lietadlo) - Láhaur (lietadlo) - Rawalpindi (bus) – Skardu (bus) – Askole (taxi) a späť z Hushe (taxi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.44 (0.09)