Túra

Agraš – okruh z Novej Bane

23.09.19
Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska.

Z vláčika sme vystúpili v Novej Bani. Nám už známa skratka nás o chvíľu doviedla na druhú stranu Hrona do peknej dedinky Brehy. Dedinka Brehy má zvláštnu polohu. Jej centrálna časť s námestíčkom leží na brehu Hrona a z nej idú dve vetvy, ktoré sa ťahajú dvomi súbežnými dolinami. Hlavná, veľmi dlhá vetva sa tiahne dolinou Obecného potoka a ide ňou štátna cesta na druhú stranu Hodrušskej hornatiny do Pukanca. Druhá vetva sa tiahne dolinou Liešňanského potoka a tiež je veľmi dlhá. Takže keď vám je treba, a kým sa konečne dostanete do lesa, občas si smutne povzdychnete: „Ťi Brehy!“

Trasa

Nová Baňa – Brehy – Liešňanská dolina – Titvanová – Agraš – pamätník leteckého nešťastia – žila Viktória – Malinková – Obecná dolina – Brehy – Nová Baňa

Dolinou ide dobre upravená cesta a náš pochod bol pomerne svižný. Zarozprávala som sa s Majkou, sledovala zurčiaci potok po pravej strane a len bočným videním som zaregistrovala, že prechádzame okolo nejakej chaty. Z rozhovoru ma vyrušil Ľubkov výkrik: „Danka, a to je čo?!“ Obzriem sa a skoro som spadla na zadok. Pod lesom, na zarastenej čistinke vedľa chaty sa týčili mohutné boľševníky obrovské. To bol pohľad! Rastliny mali okolo troch metrov a na tom mieste pôsobili veľmi nepatrične až desivo. Janka sa pohotovo postavila pod najväčší boľševník, a tak máte možnosť urobiť si predstavu, aké boli ozrutné.

V pondelok som hneď volala na CHKO a oznámila im nález. Nevedeli o tejto lokalite a sľúbili, že ho pôjdu čím skôr likvidovať. Boľševník je tiež príklad, ako človek svojím skutkom, síce s dobrým úmyslom, ale s nedomyslením následkov, môže ublížiť prírode. Bolí ma, keď vidím, ako našu krásnu krajinu čím ďalej tým viac, zaplavujú cudzokrajné invázne druhy.

Po nečakanom a nechcenom zážitku sme pokračovali ďalej hore dolinou. O kus ďalej mala stáť ďalšia chata priamo na starej halde pod Dolnou štôlňou Gottes Gabe a pri nej sme plánovali prestávku na kávičku. Prestávka bola, aj halda je viditeľná, len chata už nestojí, je z nej rumovisko prikryté kovovou strechou. Aj novšie diela ľudskej činnosti podliehajú skaze.

Hneď nad zrúcaninou chaty chlapci videli zvláštnu nepravidelnosť terénu a išli to preskúmať. Dolná štôlňa bola zo začiatku razená plytko pod terénom, a keď paženie zhnilo, terén nad štôlňou sa prepadol. Povyše bola hĺbená Stredná štôlňa. Jej vody boli zachytené do vodojemu. Keď preskúmali všetko, čo chceli, vrátili sa k nám na cestu a znovu sme sa posúvali ďalej.

Ďaleko sme nezašli. Vedľa cesty bol malý presvetlený briežok a na ňom ďalšie botanické prekvapenie – rástli na ňom desiatky krásnych náprstníkov červených vo všetkých možných farebných variáciách.

Z Liešňanskej doliny sme odbočili ľavou dolinkou a sutinovým svahom na zvážnicu. V týchto miestach pod vrcholom Agraša sa nachádzala Horná štôlňa na žile Gottes Gabe a ďalšie tri štôlne razené na žile Nussbaum, ale tie sme obišli.

Pohodlnou zvážnicou, pri ktorej rástli ďalšie náprstníky červené, sme prešli k menej strmej rázsoche, ktorá smeruje spod západného predvrcholu Agraša na sever. Ním sme stúpali na sever. Čoskoro sa začali objavovať stopy po povrchovej ťažbe, závrtom podobné jamy, zvané pingy. Medzi nimi nás prekvapila hlboká šachta, ktorá je našťastie ohradená ostnatým drôtom, inak by v nej asi skončilo nejedno zviera.

Všade okolo šachty boli pingy a čím ďalej k hrebeňu ich bolo viac, až nakoniec sme prišli k miestu, ktoré vyzeralo ako mesačná krajina. Len les čiastočne zakrýval jamy. Rudonosné žily tu vychádzali až na povrch a boli dolované zhora. Keď už žila išla veľmi do hĺbky, alebo bola neefektívna, opustili miesto dobývky a išli k druhej. Miestami bol kráter vedľa krátera. Snažila som si predstaviť, ako toto miesto vyzeralo, kým sa ho nedotkla ľudská ruka.

Janka našla mŕtveho roháča, bola ním nadšená a dôkladne ho preskúmavala. My sme sa radšej venovali kameňom roztrúseným okolo píng. Niektoré ukrývali celkom pekné minerály a kryštály kremeňa. Niekoľko som si zobrala na pamiatku. Celý hrebeň tiahnuci sa pod Agraš bol poznačený banskou činnosťou. Modro značený turistický chodník, ktorý ide cez Agraš, sa kľukatí pomedzi pingy. Vnímavý turista idúci po značke tak má možnosť všimnúť si pozostatky stredovekej banskej činnosti.

Pomaly sa blížil čas obeda, a tak sme zanechali pátranie a modrou sme vyšli na vrchol Agraša. Samotný vrchol nie je označený. Je zarastený a je tam len triangulačná tyč. Na zemi sme našli ležať starú smerovku, a tak sme ju zastrčili za konáre stromu. Posadali sme si na padnutý kmeň a s chuťou sa naobedovali. Jem rýchlo, tak kým ostatní ešte prežúvali, už som fotila náprstníky na neďalekej rúbani. Bolo ich tam neskutočne veľa, ale žiaľ, už odkvitali.

Vydali sme sa ďalej po značke, ale o chvíľu nás zastavila smerovka k pamätníku na letecké nešťastie. Pôvodne sme nemali v pláne túto zachádzku, ale keď sme už tu... Vydali sme sa po významových značkách dobrou lesnou cestou. Zrazu však značka prudko odbočila dole a tam sa nám už veľmi nechcelo. Svah bol strmý, sutinový, šmýkalo sa. Janka s Majkou sa radšej vrátili na hrebeň. Traja sme sa nevzdali a zostúpili sme až k pamätníku. Pri skúšobnom lete dvojmiestneho vojenského MiG-15 v roku 1958 došlo pre poruchu výškomeru k nárazu do svahu Agraša. Dva mladé životy skončili predčasne na tomto mieste!

Návrat od pamätníka bol pre mňa ťažký. S plným žalúdkom po strmom sutinovom teréne, no narobila som sa. Dievčatá už čakali pri smerovníku, ktorý ukazoval, že na Bielu baňu to máme len 10 minút. Chodník sa kľukatí cez pole píng, my sme sa vydali trochu bokom, úzkym hrebienkom, ktorý bol v tomto období doslova vyzdobený kvitnúcimi náprstníkmi červenými.

V týchto miestach vychádzala na povrch mohutná rudná žila Viktória a chceli sme si pozrieť, ako vyzerá hrebeň po jej vyťažení. Odbočili sme vľavo a sledovali rozkopaný skalnatý hrebienok. Po vysekaní žily ostala len kompaktná sopečná hornina a akési kamenné torzá ručne vŕtaných a trhaných balvanov. V tomto skalnatom rumovisku sa dokonca nachádza pomerne veľké skalné okno. Je to veľmi zaujímavé miesto, tak sme sa tu chvíľu zdržali a dobre si to popozerali.

Vrátili sme sa na modrú značku a o chvíľu došli k smerovníku Biela baňa. Chvíľu sme ešte išli značkou, ale potom sme našli dobrú lesnú cestu a tou sme zišli do doliny Obecného potoka. Tým sme si zostup skrátili, a hlavne, nemuseli sme toľko šliapať asfaltom. Kým sme však prišli na stanicu v Novej Bani, užili sme si asfaltu aj tak dosť.

Záver

Je veľa dôvodov prečo ľudia chodia do prírody. Väčšina chodí len zrelaxovať, načerpať energiu a vyvetrať si hlavu. V dnešnej dobe ľahkého prístupu k informáciám sa vytvorili skupiny ľudí, ktorí chodia do prírody aj s úzko špecifickými zámermi.

Sú ľudia, ktorí chodia do prírody fotiť zvieratá, rastliny, vláčiky či východ a západ slnka. Sú ľudia čo chodia do prírody športovať, dať si SNP-čku či cvičiť jogu. Sú tu keškári, ľudia čo chodia po rozhľadniach, hradoch, pamiatkach na I. či II. svetovú vojnu a tiež po starých banských dielach.

Dnes to už nie je len vyjsť na nejaký vrchol, pozrieť si výhľady a vrátiť sa do civilizácie. Dnes je turistika pestrá a každý si môže nájsť svoj dôvod prečo do prírody ísť.

Na texte spolupracoval Ľubomír Tomášik

Fórum 6 príspevkov
Agraš – okruh z Novej Bane 03/10/19 21:53 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky Z času na čas sa radi vraciame do pohoria Tribeč. Je to vždy vtedy, keď si chcem užiť harmóniu dramatických kremencových skál, čarokrásnych dubových lesov a, v neposlednom rade, neokukaných výhľadov. Tentoraz voľba padla na Pliešky v okolí Loviec a Žikavy. Pomenovanie kremencových hôrok v Tribeči je dosť monotónne. Prevládajú názvy ako Hôrka, Skalka a Plieška, no všetky tri sú vystihujúce. 07/10/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Agraš – okruh z Novej Bane Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska. 23/09/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré Poznáte to! Roky cestujete okolo nejakého zaujímavého objektu a hovoríte si, že sa tam musíte raz zastaviť. Pre mňa takýmto objektom bola malá, ale zaujímavá vápencová skalka nad Bielym Potokom, mestskou časťou Ružomberka. Vždy to však skončilo na tom, že čo ďalej, s čím to spojiť? Nedávno však Ľubko prišiel s nápadom, ako splniť môj sen a zároveň aj svoj. On mal totiž už dávno v pláne pozrieť si Jánošíkovu skalu nad Ludrovou. 06/09/19 Danka Tomášiková Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Agraš – okruh z Novej Bane 03/10/19 21:53 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnice vrchy (CHKO Štiavnice vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 734 m n. m. – Agraš

    • min: 198 m n. m. – Nová Baňa / Brehy - most cez Hron

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 781 m

    • klesanie: 781 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 08.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4134 ° SŠ
      dĺžka: 18.6479 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4134 ° SŠ
      dĺžka: 18.6479 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) / Brehy (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.29)