Torzo po vyťažení žily
Túra

Agraš – okruh z Novej Bane

23. 09. 2019
Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska.

Z vláčika sme vystúpili v Novej Bani. Nám už známa skratka nás o chvíľu doviedla na druhú stranu Hrona do peknej dedinky Brehy. Dedinka Brehy má zvláštnu polohu. Jej centrálna časť s námestíčkom leží na brehu Hrona a z nej idú dve vetvy, ktoré sa ťahajú dvomi súbežnými dolinami. Hlavná, veľmi dlhá vetva sa tiahne dolinou Obecného potoka a ide ňou štátna cesta na druhú stranu Hodrušskej hornatiny do Pukanca. Druhá vetva sa tiahne dolinou Liešňanského potoka a tiež je veľmi dlhá. Takže keď vám je treba, a kým sa konečne dostanete do lesa, občas si smutne povzdychnete: „Ťi Brehy!“

Trasa

Nová Baňa – Brehy – Liešňanská dolina – Titvanová – Agraš – pamätník leteckého nešťastia – žila Viktória – Malinková – Obecná dolina – Brehy – Nová Baňa

Dolinou ide dobre upravená cesta a náš pochod bol pomerne svižný. Zarozprávala som sa s Majkou, sledovala zurčiaci potok po pravej strane a len bočným videním som zaregistrovala, že prechádzame okolo nejakej chaty. Z rozhovoru ma vyrušil Ľubkov výkrik: „Danka, a to je čo?!“ Obzriem sa a skoro som spadla na zadok. Pod lesom, na zarastenej čistinke vedľa chaty sa týčili mohutné boľševníky obrovské. To bol pohľad! Rastliny mali okolo troch metrov a na tom mieste pôsobili veľmi nepatrične až desivo. Janka sa pohotovo postavila pod najväčší boľševník, a tak máte možnosť urobiť si predstavu, aké boli ozrutné.

V pondelok som hneď volala na CHKO a oznámila im nález. Nevedeli o tejto lokalite a sľúbili, že ho pôjdu čím skôr likvidovať. Boľševník je tiež príklad, ako človek svojím skutkom, síce s dobrým úmyslom, ale s nedomyslením následkov, môže ublížiť prírode. Bolí ma, keď vidím, ako našu krásnu krajinu čím ďalej tým viac, zaplavujú cudzokrajné invázne druhy.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po nečakanom a nechcenom zážitku sme pokračovali ďalej hore dolinou. O kus ďalej mala stáť ďalšia chata priamo na starej halde pod Dolnou štôlňou Gottes Gabe a pri nej sme plánovali prestávku na kávičku. Prestávka bola, aj halda je viditeľná, len chata už nestojí, je z nej rumovisko prikryté kovovou strechou. Aj novšie diela ľudskej činnosti podliehajú skaze.

Hneď nad zrúcaninou chaty chlapci videli zvláštnu nepravidelnosť terénu a išli to preskúmať. Dolná štôlňa bola zo začiatku razená plytko pod terénom, a keď paženie zhnilo, terén nad štôlňou sa prepadol. Povyše bola hĺbená Stredná štôlňa. Jej vody boli zachytené do vodojemu. Keď preskúmali všetko, čo chceli, vrátili sa k nám na cestu a znovu sme sa posúvali ďalej.

Ďaleko sme nezašli. Vedľa cesty bol malý presvetlený briežok a na ňom ďalšie botanické prekvapenie – rástli na ňom desiatky krásnych náprstníkov červených vo všetkých možných farebných variáciách.

Z Liešňanskej doliny sme odbočili ľavou dolinkou a sutinovým svahom na zvážnicu. V týchto miestach pod vrcholom Agraša sa nachádzala Horná štôlňa na žile Gottes Gabe a ďalšie tri štôlne razené na žile Nussbaum, ale tie sme obišli.

Pohodlnou zvážnicou, pri ktorej rástli ďalšie náprstníky červené, sme prešli k menej strmej rázsoche, ktorá smeruje spod západného predvrcholu Agraša na sever. Ním sme stúpali na sever. Čoskoro sa začali objavovať stopy po povrchovej ťažbe, závrtom podobné jamy, zvané pingy. Medzi nimi nás prekvapila hlboká šachta, ktorá je našťastie ohradená ostnatým drôtom, inak by v nej asi skončilo nejedno zviera.

Všade okolo šachty boli pingy a čím ďalej k hrebeňu ich bolo viac, až nakoniec sme prišli k miestu, ktoré vyzeralo ako mesačná krajina. Len les čiastočne zakrýval jamy. Rudonosné žily tu vychádzali až na povrch a boli dolované zhora. Keď už žila išla veľmi do hĺbky, alebo bola neefektívna, opustili miesto dobývky a išli k druhej. Miestami bol kráter vedľa krátera. Snažila som si predstaviť, ako toto miesto vyzeralo, kým sa ho nedotkla ľudská ruka.

Janka našla mŕtveho roháča, bola ním nadšená a dôkladne ho preskúmavala. My sme sa radšej venovali kameňom roztrúseným okolo píng. Niektoré ukrývali celkom pekné minerály a kryštály kremeňa. Niekoľko som si zobrala na pamiatku. Celý hrebeň tiahnuci sa pod Agraš bol poznačený banskou činnosťou. Modro značený turistický chodník, ktorý ide cez Agraš, sa kľukatí pomedzi pingy. Vnímavý turista idúci po značke tak má možnosť všimnúť si pozostatky stredovekej banskej činnosti.

Pomaly sa blížil čas obeda, a tak sme zanechali pátranie a modrou sme vyšli na vrchol Agraša. Samotný vrchol nie je označený. Je zarastený a je tam len triangulačná tyč. Na zemi sme našli ležať starú smerovku, a tak sme ju zastrčili za konáre stromu. Posadali sme si na padnutý kmeň a s chuťou sa naobedovali. Jem rýchlo, tak kým ostatní ešte prežúvali, už som fotila náprstníky na neďalekej rúbani. Bolo ich tam neskutočne veľa, ale žiaľ, už odkvitali.

Vydali sme sa ďalej po značke, ale o chvíľu nás zastavila smerovka k pamätníku na letecké nešťastie. Pôvodne sme nemali v pláne túto zachádzku, ale keď sme už tu... Vydali sme sa po významových značkách dobrou lesnou cestou. Zrazu však značka prudko odbočila dole a tam sa nám už veľmi nechcelo. Svah bol strmý, sutinový, šmýkalo sa. Janka s Majkou sa radšej vrátili na hrebeň. Traja sme sa nevzdali a zostúpili sme až k pamätníku. Pri skúšobnom lete dvojmiestneho vojenského MiG-15 v roku 1958 došlo pre poruchu výškomeru k nárazu do svahu Agraša. Dva mladé životy skončili predčasne na tomto mieste!

Návrat od pamätníka bol pre mňa ťažký. S plným žalúdkom po strmom sutinovom teréne, no narobila som sa. Dievčatá už čakali pri smerovníku, ktorý ukazoval, že na Bielu baňu to máme len 10 minút. Chodník sa kľukatí cez pole píng, my sme sa vydali trochu bokom, úzkym hrebienkom, ktorý bol v tomto období doslova vyzdobený kvitnúcimi náprstníkmi červenými.

V týchto miestach vychádzala na povrch mohutná rudná žila Viktória a chceli sme si pozrieť, ako vyzerá hrebeň po jej vyťažení. Odbočili sme vľavo a sledovali rozkopaný skalnatý hrebienok. Po vysekaní žily ostala len kompaktná sopečná hornina a akési kamenné torzá ručne vŕtaných a trhaných balvanov. V tomto skalnatom rumovisku sa dokonca nachádza pomerne veľké skalné okno. Je to veľmi zaujímavé miesto, tak sme sa tu chvíľu zdržali a dobre si to popozerali.

Vrátili sme sa na modrú značku a o chvíľu došli k smerovníku Biela baňa. Chvíľu sme ešte išli značkou, ale potom sme našli dobrú lesnú cestu a tou sme zišli do doliny Obecného potoka. Tým sme si zostup skrátili, a hlavne, nemuseli sme toľko šliapať asfaltom. Kým sme však prišli na stanicu v Novej Bani, užili sme si asfaltu aj tak dosť.

Záver

Je veľa dôvodov prečo ľudia chodia do prírody. Väčšina chodí len zrelaxovať, načerpať energiu a vyvetrať si hlavu. V dnešnej dobe ľahkého prístupu k informáciám sa vytvorili skupiny ľudí, ktorí chodia do prírody aj s úzko špecifickými zámermi.

Sú ľudia, ktorí chodia do prírody fotiť zvieratá, rastliny, vláčiky či východ a západ slnka. Sú ľudia čo chodia do prírody športovať, dať si SNP-čku či cvičiť jogu. Sú tu keškári, ľudia čo chodia po rozhľadniach, hradoch, pamiatkach na I. či II. svetovú vojnu a tiež po starých banských dielach.

Dnes to už nie je len vyjsť na nejaký vrchol, pozrieť si výhľady a vrátiť sa do civilizácie. Dnes je turistika pestrá a každý si môže nájsť svoj dôvod prečo do prírody ísť.

Na texte spolupracoval Ľubomír Tomášik

Fórum 8 príspevkov
Agraš – okruh z Novej Bane 23/03/20 18:34 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. dnes Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Agraš – okruh z Novej Bane 23/03/20 18:34 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnice vrchy (CHKO Štiavnice vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 734 m n. m. – Agraš

    • min: 198 m n. m. – Nová Baňa / Brehy - most cez Hron

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 781 m

    • klesanie: 781 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 08.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4134 ° SŠ
      dĺžka: 18.6479 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4134 ° SŠ
      dĺžka: 18.6479 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) / Brehy (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.26 (0.53)