Extra

Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich

16.09.19
Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú.

“Štátne lesy TANAP-u za posledných 5 rokov zničili takmer celý prales Kasne – spiľovaním a odkôrňovaním stromov, kde zo 49 ha zostal len zvyšok cca 11 ha, ktorý je chránený v NPR Osobitá. Odrúbali z pralesa Roháčska dolina 1,5 ha a z pralesového zvyšku Spálená 0,9 ha. O tom, kde majú pralesy, sme ich informovali dvomi listami, na osobnom stretnutí a písomne aj pri obnovách plánov starostlivosti o les,” hovorí Marián Jasík z PRALES, o.z.

Ján Krušpán z ochranného obvodu ŠL TANAP-u Oravice, kde prales Kasne leží, tvrdí, že nejde o prales. “Nie je to prales podľa definície profesora Korpeľa (autor publikácie Pralesy Slovenska z roku 1989, pozn. red.), nanajvýš druhotný prales. Ešte v 80. rokoch 19. storočia tam bola pastva, v rokoch 1810 - 1830 to bolo aj banícky prekutané. Dnes príde nadšená skupina ľudí, OZ Prales alebo iné občianske združenie, a “vylíši” tam prales.” Podľa M. Jasíka ide naozaj o druhotný prales, keďže primárnych je v našej časti sveta veľmi málo. “Nenašli sme tam však žiadne stopy ľudskej činnosti. Ak aj raz okrajom pralesa prešli pred 150 rokmi kravy, to jeho vývoj a trajektóriu nijako nezmenilo. Pri mapovaní pralesov sme používali metodiku profesora Korpeľa rozšírenú iba o to, že aj suché, vyvrátené či zlomené stromy v pralese tvoria prales.”

Peter Spitzkopf zo ŠL TANAP-u hovorí, že tieto pralesy vznikli ľudskou činnosťou, páslo sa tam, lesníci ich vypestovali a teraz, keď v nich zasahujú, tak sa to vníma ako problém. Marián Jasík nesúhlasí s tvrdením, že pralesy vypestovali lesníci. “Najstaršie stromy u nás sú limby, vek niektorých odhadujeme na viac ako tisíc rokov, výrezu z limby v Múzeu TANAP-u napočítali 860 rokov. My sme pri mapovaní objavili 600- až 700-ročné limby, ale aj smreky, jedle a buky, ktoré majú od 400 do 500 rokov. Moderné lesníctvo sa datuje od čias Márie Terézie a Jozefa Dekréta Matejovie, ktorý pôsobil na prelome 18. a 19. storočia. Až vtedy sa začali lesy obnovovať výsadbou.“

LESY SR metodiku a výsledky mapovania pralesov uznali. Výsledky boli uverejnené v medzinárodnom časopise Forest Ecology and Management, ktorý je uznávaným lesníckym časopisom (overili sme u viacerých odborníkov). Boli publikované aj v slovenskom odbornom časopise Naturae Tutela.

Riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík hovorí, že štátne lesy zmapovali všetky prirodzené lesy a pralesy na svojom území, podrobne ich zamerali a vyznačili do mapy pri príprave podkladov pre zonáciu a tú aj PRALES-u dali. Podľa M. Jasíka však ide predovšetkým o mapu prirodzenosti drevinového zloženia a k výslednému zobrazeniu pralesov sa nedospelo celoplošným podrobným mapovaním. Pri skúmaní zo strany OZ bolo na prvom mieste terénne mapovanie a potom prieskum lokalít z historických záznamov. V prístupe TANAP-u sa podľa M. Jasíka viac využívali podklady a v teréne sa overovali pochybnosti. Predmetnú mapku sme si pozreli aj my, v Západných Tatrách napríklad neeviduje žiadny prales, ani len tie, ktoré spomínal vyššie spomínaný prof. Korpeľ a na ktorého sa lesníci odvolávajú. V iných lokalitách sa výsledky čiastočne zhodujú, čiastočne líšia.

M. Petrík hovorí, že všetky pralesy, ktoré ŠL považujú za pralesy, sú už na území TANAP-u chránené 5. stupňom ochrany a lesníci v nich nezasahujú. Problém majú tie pralesy, ktoré OZ našlo mimo 5. stupňa ochrany. Ide o pralesy, resp. pralesové zvyšky Kasne, Roháčska dolina, Spálená a Kozinec, spolu majú 69 ha, čo je 0,09 % z výmery TANAP-u.

Popri spore o metodike uznávania pralesov existuje medzi obomi skupinami ešte ideový spor o to, ako by sa malo k pralesu pristupovať. Lesníci tvrdia, že v pralesoch nechcú rúbať za účelom ťažby dreva, lebo uznávajú ochranu prírody v národnom parku ako prioritnú. Kritizujú, že samotný predmet ochrany v pralese, teda staré stromy, aj tak lykožrút zožerie alebo už zožral, pretože nelikviduje len smrekové porasty, ale aj limby. Preto chcú choré stromy aspoň spíliť a odkôrniť. Ochranári (tiež lesníci) hovoria, že každý strom raz zomrie a lykožrút nikdy nezožerie všetky stromy naraz. V pralese sa musia podľa nich nachádzať stromy rôzneho veku vrátane mŕtveho dreva v rôznom štádiu rozkladu. Okrem toho, prales nie sú len stromy. Je v nich kvalitná pôda, v nej sa nachádzajú jedinečné organizmy, ktoré prežijú len v lesoch, kde sa dlho pôda neodkryla. Pralesy sú aj unikátne miesta na výskum mnohých javov ako zmena podnebia, klímy, teplôt, ukladania uhlíka atď.

Pralesom, ktoré aktuálne ležia v 3. stupni ochrany, zjavne nepomôže ani nová zonácia, o ktorej Ministerstvo životného prostredia SR tvrdí, že by mala byť hotová ešte tento rok, pretože tieto územia ležia poväčšine mimo najprísnejšie chránenej, budúcej A zóny. Schválenie rezervácie Pralesy Slovenska sa ich tiež netýka, lebo tá sa zaoberá len lesmi pod správou LESY SR a navyše rokovania o nej uviazli na mŕtvom bode. V TANAP-e by tak pomohlo iba to, ak by štátne lesy pripustili, že tieto pralesy existujú a že aj súčasný zákon o lesoch im umožňuje v nich nezasahovať.

Fórum 3 príspevky
Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich 02/10/19 09:43 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Správa Počet úrazov na slovenských horách rastie Horská záchranná služba (HZS) počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny zaznamenala zvýšenie návštevnosti v slovenských horách a s tým súvisiaci aj nárast počtu úrazov. V tejto sezóne museli ošetriť 593 úrazov, 34 z nich bolo smrteľných. 08/11/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Vysoké hory Nitra 2019 Tretí novembrový víkend bude v Nitre už po štrnástykrát patriť tradičnému festivalu. Pozostáva z hlavného festivalového dňa, soboty s bohatým programom pre širokú verejnosť, ktorému predchádza „detský piatok“ pre žiakov nitrianskych škôl. Podujatie uzavrie nedeľný poznávací výlet na Zobor. dnes Redakcia Festivaly a premietania
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.21)