Extra

Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich

16.09.19
Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú.

“Štátne lesy TANAP-u za posledných 5 rokov zničili takmer celý prales Kasne – spiľovaním a odkôrňovaním stromov, kde zo 49 ha zostal len zvyšok cca 11 ha, ktorý je chránený v NPR Osobitá. Odrúbali z pralesa Roháčska dolina 1,5 ha a z pralesového zvyšku Spálená 0,9 ha. O tom, kde majú pralesy, sme ich informovali dvomi listami, na osobnom stretnutí a písomne aj pri obnovách plánov starostlivosti o les,” hovorí Marián Jasík z PRALES, o.z.

Ján Krušpán z ochranného obvodu ŠL TANAP-u Oravice, kde prales Kasne leží, tvrdí, že nejde o prales. “Nie je to prales podľa definície profesora Korpeľa (autor publikácie Pralesy Slovenska z roku 1989, pozn. red.), nanajvýš druhotný prales. Ešte v 80. rokoch 19. storočia tam bola pastva, v rokoch 1810 - 1830 to bolo aj banícky prekutané. Dnes príde nadšená skupina ľudí, OZ Prales alebo iné občianske združenie, a “vylíši” tam prales.” Podľa M. Jasíka ide naozaj o druhotný prales, keďže primárnych je v našej časti sveta veľmi málo. “Nenašli sme tam však žiadne stopy ľudskej činnosti. Ak aj raz okrajom pralesa prešli pred 150 rokmi kravy, to jeho vývoj a trajektóriu nijako nezmenilo. Pri mapovaní pralesov sme používali metodiku profesora Korpeľa rozšírenú iba o to, že aj suché, vyvrátené či zlomené stromy v pralese tvoria prales.”

Peter Spitzkopf zo ŠL TANAP-u hovorí, že tieto pralesy vznikli ľudskou činnosťou, páslo sa tam, lesníci ich vypestovali a teraz, keď v nich zasahujú, tak sa to vníma ako problém. Marián Jasík nesúhlasí s tvrdením, že pralesy vypestovali lesníci. “Najstaršie stromy u nás sú limby, vek niektorých odhadujeme na viac ako tisíc rokov, výrezu z limby v Múzeu TANAP-u napočítali 860 rokov. My sme pri mapovaní objavili 600- až 700-ročné limby, ale aj smreky, jedle a buky, ktoré majú od 400 do 500 rokov. Moderné lesníctvo sa datuje od čias Márie Terézie a Jozefa Dekréta Matejovie, ktorý pôsobil na prelome 18. a 19. storočia. Až vtedy sa začali lesy obnovovať výsadbou.“

LESY SR metodiku a výsledky mapovania pralesov uznali. Výsledky boli uverejnené v medzinárodnom časopise Forest Ecology and Management, ktorý je uznávaným lesníckym časopisom (overili sme u viacerých odborníkov). Boli publikované aj v slovenskom odbornom časopise Naturae Tutela.

Riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík hovorí, že štátne lesy zmapovali všetky prirodzené lesy a pralesy na svojom území, podrobne ich zamerali a vyznačili do mapy pri príprave podkladov pre zonáciu a tú aj PRALES-u dali. Podľa M. Jasíka však ide predovšetkým o mapu prirodzenosti drevinového zloženia a k výslednému zobrazeniu pralesov sa nedospelo celoplošným podrobným mapovaním. Pri skúmaní zo strany OZ bolo na prvom mieste terénne mapovanie a potom prieskum lokalít z historických záznamov. V prístupe TANAP-u sa podľa M. Jasíka viac využívali podklady a v teréne sa overovali pochybnosti. Predmetnú mapku sme si pozreli aj my, v Západných Tatrách napríklad neeviduje žiadny prales, ani len tie, ktoré spomínal vyššie spomínaný prof. Korpeľ a na ktorého sa lesníci odvolávajú. V iných lokalitách sa výsledky čiastočne zhodujú, čiastočne líšia.

M. Petrík hovorí, že všetky pralesy, ktoré ŠL považujú za pralesy, sú už na území TANAP-u chránené 5. stupňom ochrany a lesníci v nich nezasahujú. Problém majú tie pralesy, ktoré OZ našlo mimo 5. stupňa ochrany. Ide o pralesy, resp. pralesové zvyšky Kasne, Roháčska dolina, Spálená a Kozinec, spolu majú 69 ha, čo je 0,09 % z výmery TANAP-u.

Popri spore o metodike uznávania pralesov existuje medzi obomi skupinami ešte ideový spor o to, ako by sa malo k pralesu pristupovať. Lesníci tvrdia, že v pralesoch nechcú rúbať za účelom ťažby dreva, lebo uznávajú ochranu prírody v národnom parku ako prioritnú. Kritizujú, že samotný predmet ochrany v pralese, teda staré stromy, aj tak lykožrút zožerie alebo už zožral, pretože nelikviduje len smrekové porasty, ale aj limby. Preto chcú choré stromy aspoň spíliť a odkôrniť. Ochranári (tiež lesníci) hovoria, že každý strom raz zomrie a lykožrút nikdy nezožerie všetky stromy naraz. V pralese sa musia podľa nich nachádzať stromy rôzneho veku vrátane mŕtveho dreva v rôznom štádiu rozkladu. Okrem toho, prales nie sú len stromy. Je v nich kvalitná pôda, v nej sa nachádzajú jedinečné organizmy, ktoré prežijú len v lesoch, kde sa dlho pôda neodkryla. Pralesy sú aj unikátne miesta na výskum mnohých javov ako zmena podnebia, klímy, teplôt, ukladania uhlíka atď.

Pralesom, ktoré aktuálne ležia v 3. stupni ochrany, zjavne nepomôže ani nová zonácia, o ktorej Ministerstvo životného prostredia SR tvrdí, že by mala byť hotová ešte tento rok, pretože tieto územia ležia poväčšine mimo najprísnejšie chránenej, budúcej A zóny. Schválenie rezervácie Pralesy Slovenska sa ich tiež netýka, lebo tá sa zaoberá len lesmi pod správou LESY SR a navyše rokovania o nej uviazli na mŕtvom bode. V TANAP-e by tak pomohlo iba to, ak by štátne lesy pripustili, že tieto pralesy existujú a že aj súčasný zákon o lesoch im umožňuje v nich nezasahovať.

Fórum 3 príspevky
Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich 02/10/19 09:43 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. 24/10/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Dobrovoľníci likvidovali nelegálnu skládku na Magurke Občianske združenie Priatelia Magurky a obec Partizánska Ľupča zorganizovali minulý víkend akciu „Čistenie prírody – Magurka, Nízke Tatry“. Jej cieľom bola likvidácia starej nelegálnej skládky odpadu v okolí bývalej banskej štôlne Rüsseger. Do čistenia sa zapojilo viac ako 40 dobrovoľníkov. 09/10/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.11)