V Tichej doline, foto Soňa Mäkká
Reportáž

Za medveďmi do Tichej doliny

20. 09. 2019
Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom.

O šiestej ráno ma sprievodca Erik Ševčík naberá v Novom Smokovci. Ešte o pol šiestej husto pršalo, takže som zvedavá, ako to dopadne. Mám len malý cyklobatoh, ale nejaké rezervné veci sa tam zmestia a má aj pláštenku. Ak by mal takýto dážď trvať celý deň, tak by sme nikam nešli, lebo medveď v daždi nevylieza. Neukazuje sa ani v horúčavách, schováva sa asi od 11-tej a vylieza až okolo 17-tej. Medvede je ideálne pozorovať skoro ráno v júni až októbri.

Na parkovisku sa stretávame s ďalšou dvojicou, ktorá s nami ide. Vyťahujeme bicykle, nastavujeme výšku sedadiel a podobne. Erik aj spolucyklisti majú medvedí sprej. Potom vyrážame. Je pod mrakom, neprší, je bezvetrie. Erik vraví, že to je najlepšie počasie na pozorovanie medveďov. Je to príjemnejšie aj pre nás, hneď sa nespotíme. Mokrý chrbát by nebol úplne praktický, keďže postupne budeme mať v doline niekoľko pozorovacích zastávok. Preto Erik volí nepríliš vysoké tempo, dolina napokon ani nijako strmo nestúpa. Je to príjemná ranná cyklotúra.

Minime odbočku do Kôprovej doliny, horáreň, na širokej lúke zastavíme. Odtiaľto budeme počítať, koľko zvierat uvidíme, oznamuje Erik. Ráta sa všetko nad 50 cm. Zrazu v tráve počujeme šuchot. O chvíľu nám pred nosom cez cestu prefrnkne srna a za ňou ďalšia srna či srnec. Naháňačka v priamom prenose. "Veď ešte nie je ruja," krúti Erik hlavou.

Medvede nehľadáme za kríkmi pri ceste, ale prevažne v lavínových žľaboch na protiľahlej strane doliny. Každý z nás je vyzbrojený ďalekohľadom. Budeme prehľadávať svah a hľadať zvieratá. Erik nám vysvetlí zásady pozorovania, napríklad nebehať splašene ďalekohľadom hore-dole, ale skúmať svah pomaly, kúsok po kúsku, presúvať sa asi po desiatich sekundách. Kto uvidí zviera, nekričí tam pri tom zelenom strome, ale vyberie výrazný bod, napríklad skalu a povie od skaly osem hodín. O chvíľu si to môžeme vyskúšať v praxi. "Vidím jeleňa," kričí Lenka. "Nad tou skalou hore, nad tou vyššou skalou." Jeleň o štyri sekundy odskacká do lesa, než sa stihneme zorientovať. Erik hovorí, že to je bežné, treba mať šťastie, zvieratá nie sú objednané...

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Medveďa nájde prvý Erik, je v hornej tretine lavínového žľabu. Vidíme ho aj ostatní, tešíme sa, že hneď na prvom stanovišti. Medveď je pomerne statický, chodí hore-dolu a žerie trávu alebo čučoriedky, pri ňom je kus suchého kmeňa. Raz sa mi zdá, že kus suchého kmeňa sa pohol, ale predsa len je maco dosť ďaleko, možno 500 metrov a ďalekohľad sa mi trochu trasie. Erik rozkladá statív, aby naň dal monokulár a mohli sme si medveďa obzrieť detailnejšie. Káže nám udržiavať zatiaľ očný kontakt s medveďom. Udržiavam teda kontakt, aby sme videli, keby niekam odbehol. Naozaj sa blíži k stromom na hornom konci lúky a zachádza za ne. A na moje prekvapenie hnedo-biely suchý kmeň odskacká za ním, trvá to len asi dve-tri sekundy. "To je mladé," kričím, ale ostatní ho už nestihnú. Dlho tu ešte postávame a hľadáme, ale maco ani iný zver sa už neukázal. Ale aj to hľadanie je zaujímavé, pripadám si ako v nejakej spoločenskej hre. Po a) či niečo uvidíme, a po b) ktorý hráč bude mať najviac šťastia alebo najbystrejší zrak. Nehovoriac o tom, koľko zaujímavých vecí sa predebatuje pri postávaní...

Napokon to tu balíme a posúvame sa dolinou ďalej. Máme ešte niekoľko stanovíšť oproti lavínovým žľabom. Kým prehľadávame svah, Erik nám rozpráva zážitky z iných pozorovaní alebo zaujímavosti zo života medveďov. Ukazuje aj video medvedice a troch mláďat, ako sa kŕmia kvetinami. Keďže na tie isté miesta chodí opakovane, vie poslúžiť príbehmi medveďov za dlhšie časové obdobie. Z pikantérií zo života medveďov ma zaujalo napríklad to, že oplodnené vajíčko v medvedici 6 alebo 7 mesiacov môže ležať len tak nečinne, ak medvedica otehotnie počas jarnej ruje, mláďa sa vyvíja až počas zimného spánku. Medvedica rodí niekedy vo februári a v pohode vychová tri mláďatá. Medvedia ruja je až dvakrát za rok, na jar a na jeseň a medvedica musí vyvinúť veľkú snahu, aby uchránila mláďatá pred nápadníkmi. Medveď totiž mláďatá zabije, aby sa mohol so samicou páriť. Rozpozná a ušetrí jedine svoje. Medvedice sa snažia mláďatá uchrániť, napríklad ich učia cikať do potoka, aby nezanechávali pachové stopy. To by ma zaujímalo, ako im to vysvetlia. Je podložené aj to, že medvedica porodila súčasne mláďatá od dvoch samcov. Dlhšie hovoríme aj o potrebe zabezpečovať odpadky v dolinách a obciach tak, aby medvedice neučili mláďatá, že toto je prirodzený zdroj jedla.

Na ďalších svahoch sme nemali šťastie na žiadne živé tvory okrem turistov na hrebeňovej červenej značke. Posledné stanovište máme na drevenej terase nad malým vodopádikom. Naposledy som tu bola pred desiatimi rokmi a teraz len sledujem, že vodopád sa stráca v mladom poraste. Spomínam na náš Cyklovýlet Tichou a Kôprovou dolinou, kedy sme sa vybrali jedna dvojica na bicykli Tichou dolinou, druhá Kôprovou, stretli sa pod sedlom Závory, vymenili si súradnice skrýš bicyklov a pokračovali každý ďalej, aby sme sa večer stretli na spojnici dolín s rozdielom 8 minút.

Čierne mraky sa váľajú nad štítmi a hrozia sprchou. Naša ženská časť výpravy sa rozhodne ešte prejsť si cyklotrasu do konca, čo sú asi 2 km. Berieme len ďalekohľad a foťák. Míňame rázcestie Liptovský košiar a onedlho sme na konci cyklotrasy. kde končí asfalt. Je tu smerovník, stôl s lavicami a besiedka. Istotne tu je okolo aj veľa zvierat, ale sa nám neukázali. Mali sme ísť na Zbojnícku chatu, tam by sme videli čriedu kamzíkov, smejeme sa. Začína na nás kvapkať, a tak sa poberáme späť. Vyzdvihneme chlapskú časť výpravy, o nič sme nedošli, zvery nevideli nijaké. Natiahneme pláštenky a vydávame sa na hodinový zjazd v lejaku. Aj keď sme nevideli medveďa bližšie, bol to príjemný zážitok, nehovoriac o výlete do ikonickej Tichej doliny, kde sa dá pekne pozorovať, ako rastie pestrý mladý les na troskách mŕtvych stromov.

Fórum 5 príspevkov
Za medveďmi do Tichej doliny 22/09/19 21:36 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. 26/11/20 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Plavecký Peter – Buková na popoludnie Názov zľahka odkazuje na sériu kratších túričiek, ktorú sme uverejňovali už veľmi dávno. V tomto prípade ide skôr o túru na dopoludnie, no koncept je rovnaký. Opúšťame záhorácku chalupu a keďže nemáme dlhú cestu, chceme sa ešte niekde nenáročne prejsť. Pohľad do mapy ponúkol trasu z Plaveckého Petra lesom popri meandroch potoka Hrudky k vodnej nádrži Buková. 19/11/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Viktor Beránek: ŠTB viedla o mne spis desať rokov Pôsobí ako chatár na vysokotatranskej Chate pod Rysmi už viac ako 40 rokov. Do hôr prišiel v čase, keď odišiel zo strednej školy, lebo sa odmietal učiť "okupantštinu". Bez školy sa nevedel zamestnať, za čo ho počas socializmu mohli zavrieť ako príživníka. ŠTB ho sledovala ako protisocialistický živel a stať sa chatárom nebolo jednoduché. Viktor Beránek. 17/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. dnes Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Severovýchodnou časťou malebnej Muránskej planiny Po viacerých zimných a jarných potulkách Muránskou planinou som bažil po ďalšej návšteve ľudoprázdneho horstva. Naplánoval som si „okruh“ z Červenej Skaly s prespaním na útulni Nižná Kľaková, ktorá je čarovným miestom priamo v srdci národného parku. Počkal som, kým prejde daždivé obdobie druhej októbrovej dekády a vydal sa neplánovane sám do divočiny. 21/11/20 Martin Birka Muránska planina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za medveďmi do Tichej doliny 22/09/19 21:36 5 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.26)