Reportáž

Za medveďmi do Tichej doliny

20. 09. 2019
Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom.

O šiestej ráno ma sprievodca Erik Ševčík naberá v Novom Smokovci. Ešte o pol šiestej husto pršalo, takže som zvedavá, ako to dopadne. Mám len malý cyklobatoh, ale nejaké rezervné veci sa tam zmestia a má aj pláštenku. Ak by mal takýto dážď trvať celý deň, tak by sme nikam nešli, lebo medveď v daždi nevylieza. Neukazuje sa ani v horúčavách, schováva sa asi od 11-tej a vylieza až okolo 17-tej. Medvede je ideálne pozorovať skoro ráno v júni až októbri.

Na parkovisku sa stretávame s ďalšou dvojicou, ktorá s nami ide. Vyťahujeme bicykle, nastavujeme výšku sedadiel a podobne. Erik aj spolucyklisti majú medvedí sprej. Potom vyrážame. Je pod mrakom, neprší, je bezvetrie. Erik vraví, že to je najlepšie počasie na pozorovanie medveďov. Je to príjemnejšie aj pre nás, hneď sa nespotíme. Mokrý chrbát by nebol úplne praktický, keďže postupne budeme mať v doline niekoľko pozorovacích zastávok. Preto Erik volí nepríliš vysoké tempo, dolina napokon ani nijako strmo nestúpa. Je to príjemná ranná cyklotúra.

Minime odbočku do Kôprovej doliny, horáreň, na širokej lúke zastavíme. Odtiaľto budeme počítať, koľko zvierat uvidíme, oznamuje Erik. Ráta sa všetko nad 50 cm. Zrazu v tráve počujeme šuchot. O chvíľu nám pred nosom cez cestu prefrnkne srna a za ňou ďalšia srna či srnec. Naháňačka v priamom prenose. "Veď ešte nie je ruja," krúti Erik hlavou.

Medvede nehľadáme za kríkmi pri ceste, ale prevažne v lavínových žľaboch na protiľahlej strane doliny. Každý z nás je vyzbrojený ďalekohľadom. Budeme prehľadávať svah a hľadať zvieratá. Erik nám vysvetlí zásady pozorovania, napríklad nebehať splašene ďalekohľadom hore-dole, ale skúmať svah pomaly, kúsok po kúsku, presúvať sa asi po desiatich sekundách. Kto uvidí zviera, nekričí tam pri tom zelenom strome, ale vyberie výrazný bod, napríklad skalu a povie od skaly osem hodín. O chvíľu si to môžeme vyskúšať v praxi. "Vidím jeleňa," kričí Lenka. "Nad tou skalou hore, nad tou vyššou skalou." Jeleň o štyri sekundy odskacká do lesa, než sa stihneme zorientovať. Erik hovorí, že to je bežné, treba mať šťastie, zvieratá nie sú objednané...

Medveďa nájde prvý Erik, je v hornej tretine lavínového žľabu. Vidíme ho aj ostatní, tešíme sa, že hneď na prvom stanovišti. Medveď je pomerne statický, chodí hore-dolu a žerie trávu alebo čučoriedky, pri ňom je kus suchého kmeňa. Raz sa mi zdá, že kus suchého kmeňa sa pohol, ale predsa len je maco dosť ďaleko, možno 500 metrov a ďalekohľad sa mi trochu trasie. Erik rozkladá statív, aby naň dal monokulár a mohli sme si medveďa obzrieť detailnejšie. Káže nám udržiavať zatiaľ očný kontakt s medveďom. Udržiavam teda kontakt, aby sme videli, keby niekam odbehol. Naozaj sa blíži k stromom na hornom konci lúky a zachádza za ne. A na moje prekvapenie hnedo-biely suchý kmeň odskacká za ním, trvá to len asi dve-tri sekundy. "To je mladé," kričím, ale ostatní ho už nestihnú. Dlho tu ešte postávame a hľadáme, ale maco ani iný zver sa už neukázal. Ale aj to hľadanie je zaujímavé, pripadám si ako v nejakej spoločenskej hre. Po a) či niečo uvidíme, a po b) ktorý hráč bude mať najviac šťastia alebo najbystrejší zrak. Nehovoriac o tom, koľko zaujímavých vecí sa predebatuje pri postávaní...

Napokon to tu balíme a posúvame sa dolinou ďalej. Máme ešte niekoľko stanovíšť oproti lavínovým žľabom. Kým prehľadávame svah, Erik nám rozpráva zážitky z iných pozorovaní alebo zaujímavosti zo života medveďov. Ukazuje aj video medvedice a troch mláďat, ako sa kŕmia kvetinami. Keďže na tie isté miesta chodí opakovane, vie poslúžiť príbehmi medveďov za dlhšie časové obdobie. Z pikantérií zo života medveďov ma zaujalo napríklad to, že oplodnené vajíčko v medvedici 6 alebo 7 mesiacov môže ležať len tak nečinne, ak medvedica otehotnie počas jarnej ruje, mláďa sa vyvíja až počas zimného spánku. Medvedica rodí niekedy vo februári a v pohode vychová tri mláďatá. Medvedia ruja je až dvakrát za rok, na jar a na jeseň a medvedica musí vyvinúť veľkú snahu, aby uchránila mláďatá pred nápadníkmi. Medveď totiž mláďatá zabije, aby sa mohol so samicou páriť. Rozpozná a ušetrí jedine svoje. Medvedice sa snažia mláďatá uchrániť, napríklad ich učia cikať do potoka, aby nezanechávali pachové stopy. To by ma zaujímalo, ako im to vysvetlia. Je podložené aj to, že medvedica porodila súčasne mláďatá od dvoch samcov. Dlhšie hovoríme aj o potrebe zabezpečovať odpadky v dolinách a obciach tak, aby medvedice neučili mláďatá, že toto je prirodzený zdroj jedla.

Na ďalších svahoch sme nemali šťastie na žiadne živé tvory okrem turistov na hrebeňovej červenej značke. Posledné stanovište máme na drevenej terase nad malým vodopádikom. Naposledy som tu bola pred desiatimi rokmi a teraz len sledujem, že vodopád sa stráca v mladom poraste. Spomínam na náš Cyklovýlet Tichou a Kôprovou dolinou, kedy sme sa vybrali jedna dvojica na bicykli Tichou dolinou, druhá Kôprovou, stretli sa pod sedlom Závory, vymenili si súradnice skrýš bicyklov a pokračovali každý ďalej, aby sme sa večer stretli na spojnici dolín s rozdielom 8 minút.

Čierne mraky sa váľajú nad štítmi a hrozia sprchou. Naša ženská časť výpravy sa rozhodne ešte prejsť si cyklotrasu do konca, čo sú asi 2 km. Berieme len ďalekohľad a foťák. Míňame rázcestie Liptovský košiar a onedlho sme na konci cyklotrasy. kde končí asfalt. Je tu smerovník, stôl s lavicami a besiedka. Istotne tu je okolo aj veľa zvierat, ale sa nám neukázali. Mali sme ísť na Zbojnícku chatu, tam by sme videli čriedu kamzíkov, smejeme sa. Začína na nás kvapkať, a tak sa poberáme späť. Vyzdvihneme chlapskú časť výpravy, o nič sme nedošli, zvery nevideli nijaké. Natiahneme pláštenky a vydávame sa na hodinový zjazd v lejaku. Aj keď sme nevideli medveďa bližšie, bol to príjemný zážitok, nehovoriac o výlete do ikonickej Tichej doliny, kde sa dá pekne pozorovať, ako rastie pestrý mladý les na troskách mŕtvych stromov.

Fórum 5 príspevkov
Za medveďmi do Tichej doliny 22/09/19 21:36 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh k Červenému domčeku z Lozorna Červený domček na Lintavách je ikonické miesto, kde som už bola viackrát. Nedávno sme si ho vybrali ako cieľ okruhu po relatívne nových značkách z Lozorna, ktorými sme ešte nešli. Trasa je nenáročná, zaumienila som si, že si ju prejdem aj na bežkách, čo však vzhľadom na snehové podmienky v Malých Karpatoch začína vyzerať ako plán až na ďalšiu zimu, ak vôbec. 28/05/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Ministerstvo zdržuje vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska Zatiaľ čo sa Európska únia hlási k väčšej ochrane pralesov, na Slovensku máme stále vyše dvetisíc hektárov pralesov, ktoré môžu byť kedykoľvek vyrúbané. Návrh rezervácie na ich lepšiu ochranu leží mesiace na ministerstve životného prostredia a z nepochopiteľných dôvodov sa nikam neposúva. 21/05/20 Soňa Mäkká Správy
Správa Ferrata na Prednom Solisku zrejme nebude Plánovaná zaistená cesta v atraktívnom prostredí Predného Soliska sa zrejme nebude stavať. Správa Tatranského národného parku je proti jej výstavbe a navrhuje pre tento druh aktivity inú lokalitu. Klub slovenských turistov nesúhlasí. 20/05/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kita-dake (北岳) – Severný vrch v Južných Alpách V horskej chate nás priklincoval tajfún a nútene sme tam strávili až dve noci. Silný vietor a dážď bičoval chatu a keď sa šialenstvo skončilo, boli sme radi, že môžeme konečne zostúpiť. Po dvoch nociach v troch tisícoch sme boli síce perfektne aklimatizovaní na výstup na Fuji, ale bolo nám ľúto, že sme si Alpy veľmi neužili. Parťáčka študuje v Kyote, a tak sme si tento rok plánovali na prechod hrebeňa Shiranesanzan reparát, ale všade zúri vírus, asi nám to nie je súdené. dnes Peter Šufliarsky Svet
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. včera Miroslav Svítek Vtáčnik
Túra Modranským chotárom Keď mi Roman poslal jeho článok, v ktorom popisoval prechádzku k starej oskoruši na Devíne a dodal: „Napíš niečo aj o modranských“, tak som si sprvu povedal, že čo tu budem písať, akú túru popisovať, veď sú len kúsok za hradbami mesta. 24/05/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za medveďmi do Tichej doliny 22/09/19 21:36 5 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.12 (0.45)