Trasa

Hermanovce nad Topľou, Krížne cesty – Údolie obrov – Konská lúka – Žipajová skala – hrebeňom cez skaly na vrchol Šimonka – sedlo Grimov laz – Obracaná studňa – chata Javorová – Ivanov vrch – Zajacová, chata – Kukorelliho chata, minerálny prameň – Krížne cesty

Dnes je to štvrtý deň, keď vyrážame v ústrety novým dobrodružstvám a spoznávaniu čara Slanských vrchov. Niektoré miesta už boli opísané, ktoré sme v predošlých dňoch navštívili, a tak nebudem spomínať ani písať o trasách, aj keď určite boli veľmi zaujímavé. Spomeniem aspoň niektoré miesta, a to Zbojnícke chyže, skaly pod Pariakovou a ich skalné srdiečko, ktoré sme prešli z dediny Juskova Voľa. Nad obcou Dargov bola návšteva skál pod Lazmi, vyhliadky pod Holubou horou, Vitrové dziri, zrúcaniny hradu Parušťan, Bačkovskej doliny a skalnej steny Sokol. Počas predveľkonočných dní sme sa trocha potúlali aj pod Sninským kameňom a Motrogonom, aby sme uvideli skalné okno v Janičkovej skale. Možno práve krátke pripomenutie z predchádzajúcich našich turistických dní bude motiváciou pre milovníkov prírody.

Dorazili sme do Hermanoviec nad Topľou, ktoré sme prešli autom až ku smerovníku na Krížnych cestách, kde sme odstavili tátoša a hneď som uvidel jednu zmenu, ktorá tu nastala od poslednej mojej návštevy. Vedľa cesty pred odbočkou je osadené delo, ktoré som minulého roku počas putovania podhorím Slanských vrchov videl pri obecnom úrade v dedine. Berieme si nutné veci, ruksaky sú už na pleciach a všetko ostatné pripravené v pohotovosti. Myslím na foťák a navigáciu. Pohľad na smerovníky na Krížnych cestách, obhliadka kaplnky a kráčame po modrej značke cestou mierne stúpajúc. Len pár metrov od kaplnky je malý vagónik naložený drevom. Je to pozostatok lesnej železničky. Zurčiaci potok nás sprevádza cestou, až kým sa nedostaneme ku Kukorelliho chate a minerálnemu prameňu na druhej strane potoka, kde je prístrešok na posedenie a opekanie. Pri chate je začiatok náučného chodníka Telekia. Ochutnáme aj vodu z prameňa a konštatujeme, že je veľmi chutná.

Odchádzame a po niekoľkých desiatkach metrov sme pri jednom z informačných panelov NCH, ktorý informuje o skalách v Údolí obrov. Dokonca vidíme vrcholce Sokolích skál. Dostali sme sa ku smerovníku pod skalami. Tu odbočuje modrá, ktorá vedie pod Oblík a potom cez Hermanovské sedlo do Zlatej Bane. Odtiaľ ideme len po náučnom chodníku, ktorý pokračuje stále popri potoku, kde pod Havraňou skalou je informačná tabuľa o živote v Starom potoku. NCH sa dostaneme ešte k Zimným dieram a po chvíľke odbočujeme vľavo na zvážnicu, ktorá by nás mala doviesť na Konskú lúku. Tam budeme hľadať skalnú stenu – Žipajové skaly. Mierne stúpame hore a spätný pohľad na dolinu je prekrásny. A nad vrcholkami stromov sa ukazuje Havrania a aj Sokolie skaly. Nádherné, to sa musí uznať, ale hlavne to treba vidieť naživo. Po zvážnici sa nám kráča veľmi pohodlne. Dostaneme sa k brezovému hájičku, za ktorým sa nám ukazuje lúka. Prechádzame úsekom briez a sme na lúke. Zatiaľ však nevidíme za horizont, a tak ideme do stredu lúky na jej najvrchnejšiu časť, kde sa nám otvorí panoráma. Niečo nádherné, vľavo k vrchu Šimonka je vidieť skalnú časť, ktorú chceme navštíviť a preskúmať skalné okno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Žipajová skala

Miestny názov, ktorým je skalná časť nad Konskou lúkou pomenovaná. Je to pod S - SV výbežkom Šimonky - najvyššieho vrchu v Slanských vrchov. Schádzame lúkou ku skalnej pasáži, ktorá je rozdelená dve skalné časti. Východná je trocha vyššia a západná trocha dlhšia. Práve v nej niekde má byť skalné okno. Prešli sme pod východnou stranou skál a medzi skalnými časťami vychádzame na vrchol západnej časti. Je odtiaľ pekný výhľad na okolie. Ivanov vrch, Šimonku, Oblík, Kuriu horu, Čiernu horu, Hermanovský hrebeň a ďalšie menšie aj vyššie vrchy máme ako na dlaní. Lúku za Oblíkom a Údolie obrov so Sokolími skalami v diaľke a najbližšie je Konská lúka, z ktorej sme sem prišli. Hrebeňom skalnej steny ideme na jej najzápadnejšiu časť, kde nájdeme okno. Po dostatočných pohľadoch zo skál schádzame dole pod skalné okno, aby sme mali možnosť si ho pozrieť zdola. Trocha zarastá briezkami. Ešte niekoľko rokov a opäť sa skaly ukryjú pred zrakom milovníkom prírody. Odchádzajúc do hustejšieho lesa, keď sme sa pred tým rozhodli, že sa pôjde po hrebeni smerom k Šimonke, kde sa črtajú ďalšie skalné miesta, ktoré ešte nepoznáme. Vyzerá to však, že to bude dosť strmé, ale chceme to dať stoj čo stoj. Ešte sme len na začiatku dňa a síl máme zatiaľ dostatok.

Po prechode hustejším lesom mierne stúpajúc prídeme na prvú zvážnicu, kde odbočíme na severozápad, aby sme sa dostali pod hrebeň, po ktorom chceme pokračovať ďalej pod vrchol Šimonky. Prvá časť je ešte celkom v pohode. Najstrmšie to prichádza až od druhej zvážnice, kde je to už strmé a objavujú sa prvé skalné časti, ktoré si dosť podrobne prechádzame a mapujeme. Objavujeme skalné okno, ktoré sa vytvorilo zrútením časti skalného stĺpu. Je to Martinova paleta a ten by rád preliezol cez okno, ale v lístí to dosť šmýka, a tak to nakoniec vzdáva a ide nad okno aj on, kde ho čakám. Pokračujeme v kamennej sutine od skaly ku skale, a tak sa dostaneme k pekným výhľadom. Konečne sme na vrchnej zvážnici, kde to už poznáme z minuloročnej návštevy Šimonky. Ešte nás čaká mierne stúpajúci priebeh trasy po hrebeni, ktorý nás dovedie až pod samotný vrchol najvyššiej hory s výškou 1092 m. Zdolávame poslednú skalnatú časť a stojíme na najvyššom bode Slanských vrchov. Nechýba vrcholový kríž, kniha a označenie vrcholu, tak ako na mnohých iných vrchoch. Trocha oddychu, pohľadov vdiaľ a dole do dediny Zlatá Baňa. Na okolie, kde dominuje Oblík, Čierna hora a cez Zlatobanskú dolinu sa v diaľke zahmlene objavujú aj naše veľhory - Vysoké Tatry.

Prichádzajú ďalší turisti, ale my po chvíľke odchádzame dole, aby sme sa napojili na červenú. Len pár desiatok metrov na západ sú dve skalnaté časti. Z prvej si to obzrieme len z ich vrcholu, ale pri druhej, južnejšej sa trocha zastavujeme a ideme hľadať menšie skalné okno, ktoré som tu videl pri poslednej návšteve. Našli sme to a po prehliadke skál schádzame a napojac sa na značku budeme pokračovať k smerovníku pod Šimonkou a po chvíľke sme na lúke Grimov laz, kde je pekná studnička. Chvíľu presviedčame jednu turistku, aby sa vydala za rodinou na vrchol, že to nie je také náročné, ale nepodarilo sa. Tým je ochudobnená o nádherné výhľady z vrcholu. Lúčime sa s ňou a pokračujeme spevnenou kamennou cestou dole k smerovníku Obracaná studňa. Chvíľu nám to trvá, kým k nemu dôjdeme a za zmienku stojí spomenúť veľký poľovnícky posed a skalku po pravej strane.

Slniečko nám pekne svieti a zahrieva nás. Sme na Obracanej studni, odkiaľ je pekne vidieť na Praporec. V týchto miestach prechádza červený Hermanovský okruh. My pokračujeme vo svojej trase smerom pod Praporcom po zelenej, ktorá prichádza z Ruskej Novej Vsi cez Zlatu Baňu a Temný les na Grimov laz, potom cez Obracanú studňu pod Ivanovým vrchom dole na Krížne cesty a nakoniec do samotnej dediny Hermanovce nad Topľou. Je však ešte veľmi ďaleko, a to máme ešte zrealizovať dôkladnejší prieskum Ivanovho vrchu a jeho skál.

Pokračujeme nad dolinou a pod Praporcom až k prvej lesnej ceste, ktorou si trocha skrátime putovanie, aby sme sa skôr dostali k chate Javorová. Je pri modrej značke zo Zámutova na Praporec, ale dá sa k nej dostať aj z dediny Rudľov po miestnej zelenej značke cez Strednú horu. Tu je príjemné miesto na posilnenie a oddych, veď je čas obeda a pod prístreškom je to fajn. Do 50 m je prameň s dobrou čerstvou a priezračnou vodičkou. Vychutnávame si to, čo sme si na cestu zobrali, aby sme sa posilnili pred ďalšou náročnou časťou.

Odchádzame posilnení a odpočinutí a zas si trocha chceme skrátiť trasu, tak sa nevraciame späť k smerovníku pod Praporcom, ale idem zvážnicou, ktorá nás dovedie pod vrchol Ivanovho vrchu z jeho južnej strany. Pred nami sú skaly, a tak hľadáme najschodnejšie miesto, aby sme sa dostali na vrchol len 813 m vysokého veľmi vyhľadávaného vyhliadkového vrchu. Práve kvôli pekným výhľadom ho navštevuje mnoho prechádzajúcich turistov.

Ivanov vrch

Prešli sme si spodnú časť vrcholu. Trocha sme sa zahľadeli z vyhliadok do doliny a na okolie, ale to ešte nie je to, čo dnes chcem priateľovi ukázať. Smerom na východ v jeho nižšej časti je ešte jedna vyhliadka smerom na východ, k tej sa chcem dostať a potom si ešte dôkladne obzrieť miesta pod vyhliadkou a smerom na západ z jeho severnej časti. Vždy keď som tu, zanecháva to vo mne množstvo pekných dojmov z miestnych skál. Z vyhliadky na východnej strane je pekne vidieť na Vihorlatské vrchy a pri dobrej viditeľnosti sa zrkadlí aj hladina Zemplínskej Šíravy. Dnes však to potešenie nemáme. Trocha zídeme aj pod skalnú časť vyhliadky a postupne prechádzame od jednotlivých skál k výraznejšej do 30 m vysokej skalnej stene, kde v hornej časti spozorujeme skalné okno. Je to však len dielo prírody, keď časť stĺpa spadla na iný, a tak vzniklo.

Veľmi sa mi zas hore ísť nechce. Priateľ je už skoro hore, keď sa aj ja rozhodnem, že idem za niečím iným, čo ma upútalo zdola. Pekné dva kamenné bloky sú príčinou, že vynakladám energiu na prekonanie prevýšenia. Nakoniec sa však tiež idem pozrieť na okno, keď som už hore. Množstvo skalných blokov sa ani nedá dostatočne preskúmať, ale aj tak sme radi, že sme objavili tri okná, aj keď nie pravé, ale len vytvorené zlomením alebo zapadnutím v skalných častiach. Rôzne tvary, výška skál, pohľady zdola zhora aj z bokov, sú jeden krajší ako druhý. Dostali sme sa až k posledným, a tak schádzame dole, aby sme pokračovali pod západnú časť Ivanovho vrchu a tam sa potom dostali na zelenú značku, ktorou budeme schádzať do doliny k Zajacovej chate. Ale to máme ešte 4 km pred sebou.

Cestá je však celkom fajn. Je sucho, a tak sa nebrodíme v blate. Rozprávajúc sa dorazíme k chate a tu priateľ chce ísť ešte k minerálnemu prameňu na vodu, lebo mu ráno zachutila, a tak to strihneme len tak cez les. Lesom sa dostaneme k peknej chatke nad cestou, len pár metrov od modrej značky smerom k chate majora Kukorelliho a do Údolia obrov, kade sme ráno prechádzali a začínali putovanie. Sme pri minerálnom prameni, voda z neho chutí aj mne, a tak si naplním prázdnu fľašu. Potom kráčame ku smerovníku Krížne cesty, kde máme zaparkované auto hneď vedľa dela.

Zhodnotenie

Dnes sme za pekného a slnečného dňa mali možnosť zas spoznať niečo nové, nám neznáme miesto v Slanských vrchoch. Veď Žipajové skaly, skalné miesta pod Šimonkou a východná časť Ivanovho vrchu do bodky naplnili naše turistické a poznávacie ciele. S priateľom som prežil nádherné štyri turistické dni v prírode, ktorá k nám nebola skúpa. Zase nám ukázala niečo nové a nepoznané, čo ešte pred nami ukrývala vo svojich tajných zákutiach. Množstvo pekných skalných miest, výhľady, skalné okienka a samotná okolitá príroda sa nám za našu námahu a lásku k nej patrične odvďačila. Ostanú len spomienky a možnosť vrátiť sa a zopakovať si po čase zas niečo z toho, čo už poznáme. Aj matka príroda sa mení, a tak to určite nebude celkom to isté, čo sme zažili dnes.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek