PR

Dva mesiace na storočnej plachetnici v Antarktíde

sponzorovaný článok 18.09.19 Ľadová púšť, kam len oko dovidí. Zem nikoho, kde platia osobitné zákony a ktorej vládnu chlad a obrovské plávajúce kusy ľadu. Najchladnejší kontinent, ktorý bol po storočia mýtickým miestom, obývajú dnes len vedci, kráľovské tučniaky, veľryby, albatrosy a pár ďalších živočíchov. Cestovateľské kino sa tentokrát vyberie do Antarktídy. V utorok 24. septembra ju v KC Dunaj priblíži cestovateľ Martin Navrátil, ktorý sa tam vybral na storočnej plachetnici.

V Cestovateľskom kine si rozprával o viacerých krajinách, no Antarktída je dobrodružstvo iného rangu. Čím je tento zážitok iný?
Do Antarktídy som sa vybral vyše storočnou plachetnicou holandskej spoločnosti, ktorá má ako jediná plachetnica povolenie tam plávať. Nebola to však len plavba k Antarktíde, ale aj návšteva najizolovanejšieho ostrova na svete Tristan da Cunha či plavba krížom cez Atlantik. A prečo? Lebo som chcel zažiť ten pocit, aký mali moreplavci pred 100 rokmi, keď prekonávali 15-metrové vlny studených oceánov.

Nie je taká plavba nebezpečná?
To, že má loď sto rokov, napovedá, že už niečo zažila. Všetko je teda veľmi bezpečné. Ale keď zažiješ prvé 15-metrové vlny, tak ten pocit bezpečia je nahlodaný, no potom pochopíš, že všetko v poriadku.

Čo to vlastne pre teba znamenalo? Musel si absolvovať nejaký lodný kurz a podieľať sa aktívne na plachtení alebo si si to mohol užiť ako oddychujúci cestujúci?
Nemal som žiadne skúsenosti. Bolo nás tam 37 ľudí a okrem toho ešte 17-členná posádka. Ten, komu nebolo zle, sa spolupodieľal na činnosti lodi. Napríklad sme naťahovali laná, držali kurz či sledovali okolie. Bola to vlastne taká malá škola námorníctva. Učili sme sa uzly, plachtenie, jednoducho všetko. Každý deň sme mali aj prednášky o histórii dobíjania kontinentu, o veľrybách a ďalších témach.

Na palube plachetnice si strávil týždne. Čo všetko si videl?
Na plachetnici som bol takmer dva mesiace. Každý deň sme sa vyloďovali dvakrát a videli tučniaky, veľryby, kosatky, ľad, sneh a cítili sme zimu (úsmev).

Antarktída ako kontinent nepatrí nikomu a je to miesto, ktoré má špeciálne postavenie. Aké postavenie má toto miesto vo vzťahu k zvyšku sveta a žije tam okrem niektorých živočíchov niekto?
Antarktída nikomu nepatrí. Napriek tomu, že sem netreba žiadne víza, jediný spôsob, ako sa tam viete dostať, je loďou a prostredníctvom nejakej spoločnosti. Nijako inak to nejde. Neexistujú žiadne pravidelné letecké spojenia či hotelíky. Jediné miesto, kde žijú ľudia, sú výskumné stanice jednotlivých štátov.

Aké zážitky ti najviac utkveli v pamäti z tohto cestovania?
Keď stojíš v strede pol miliónovej kolónii tučniakov. Ten pocit sa nedá opísať. Alebo keď vystúpiš na najizolovanejšom ostrove sveta Tristan da Cunha.

Je vlastne ťažké dostať sa na takúto cestu do Antarktídy?
Nie, nie je to ťažké, len drahé. Mňa takáto dvojmesačná plavba vyšla na 9100 eur, a to je dĺžku plavby extrémne málo. Niekedy 7-dňová plavba stojí od 4500 eur. Ale o tom všetkom a o tom, ako sa na Antarktídu dostať, prezradím na premietaní.

Martin Navrátil

svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil už viac ako 150 krajín sveta.

Termín: 24. 9. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Lístky: bit.ly/Antarktida2409

Event: https://www.facebook.com/events/489484021617492/

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.64 (0.17)