Nominačný projekt deklaroval ochranu jadrovej zóny s bezzásahovým režimom s rozlohou 5 766 ha, tá mala byť obkolesená nárazníkovou zónou s rozlohou 13 818 ha. Aktuálne leží v piatom stupni ochrany len 2 490 hektárov z jadrovej zóny. MŽP teraz navrhuje jadrovú zónu na cca 4450 hektároch, do 5. stupňa ochrany by teda malo pribudnúť 1960 ha. Každé jadro musí mať podľa požiadaviek UNESCO nárazníkovú zónu. Tá by mala byť rozdelená na dve časti. Striktné ochranné pásmo bude mať výmeru ďalších zhruba 2325 hektárov a bude ležať prevažne vo 4. stupni ochrany, to znamená, že tam budú možné zásahy, mali by sa však týkať iba jednotlivých stromov. Širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej miere v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov. Tu by mal platiť 3. stupeň ochrany.

Ostrá kritika od LZ VLK

Asi najostrejšie vystúpilo proti návrhu Lesoochranárske zoskupenie VLK. Kritizuje, že MŽP navrhlo znížiť stupeň ochrany v Národnej prírodnej rezervácii Morské oko a v Prírodnej rezervácii Kyjovský prales. Podľa nich preradenie vodnej plochy na Morskom oku a okolité lesy (cca 20 hektárov) a časť lesov na Kyjove do 4. stupňa ochrany znamená, že tam bude možné ťažiť a poľovať, stavať cesty a chaty. Predloženému návrhu vyčítajú aj nekvalitnú mapu, z ktorej nie je možné presne určiť, kde sa hranice slovenských komponentov lokality UNESCO nachádzajú. Navrhujú jeho stiahnutie a opätovné prepracovanie.

Štátna ochrana prírody reagovala, že v okolí Morského oka sa do 4. stupňa ochrany presunie iba asfaltová cesta, parkovisko pred vstupom do rezervácie, historický kaštielik a dve chaty. V jadrovej zóne a striktnej nárazníkovej zóne v NPR Morské oko nebude možná podľa ŠOP žiadna ďalšia výstavba ani rozvoj turistických športových aktivít typu vodných skútrov.

Pri Kyjovskom pralese ide o to, že existujúca NPR sa opticky zmenšila rozdelením na jadrovú zónu a nárazníkovú zónu. Správcom územia sú v tomto prípade Vojenské lesy a majetky, ktoré deklarujú, že na tomto území sa nič nezmení a nárazníková zóna ostane v 5. stupni ochrany (ostatné striktné nárazníkové zóny podľa predloženého návrhu sú v 4-ke). MŽP tvrdí, že do návrhu sa to doplní. Lepšie čitateľnú mapu pripravujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

PRALES, o. z. je v zásade spokojné

Súčasťou pracovnej skupiny bolo aj občianske združenie PRALES. Marián Jasík z OZ v súvislosti s Morským okom vysvetľuje, že nemá zmysel, aby chaty, vodáreň, či cesta ležali v 5. stupni ochrany a bolo si treba pýtať výnimku na každé odstránenie padnutého stromu, postavenie náučnej tabule či chemických WC, preto aj túto zmenu navrhli. Samotné jazero podľa neho na tom nie je dobre z hľadiska druhov rýb a bude možno potrebovať nejaký zásah, aby biologicky nedegradovalo. Lesné porasty, ktoré spomína VLK, sa do nižšieho stupňa ochrany preradili kvôli rozptylu návštevníkov, keďže najmä v letných mesiacoch ide o veľmi navštevovanú lokalitu. Obavy z ťažby na tomto území sú podľa M. Jasíka zbytočné.

Na otázku, ako vnímajú návrh ako celok, Marián Jasík hovorí, že do navrhovanej jadrovej zóny sa dostali všetky identifikované pralesy a cenné lesy v oblasti Vihorlatu, naopak je škoda, že sa nepodarilo do jadrovej zóny začleniť viaceré hodnotné porasty v oblasti doliny Zbojského potoka. Tie sú zaradené iba do nárazníkovej zóny. V návrhu sú však všetky pralesy, mimo ostal len pralesový zvyšok Kruhliak, keďže sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vlastníkmi pozemkov.

Aevis, My sme les a WWF podali hromadnú pripomienku

Aevis, n. o., ktorá sa problematike karpatských bukových pralesov dlhodobo venuje, predložila spolu s iniciatívou My sme les a mimovládnou organizáciou WWF Slovensko hromadnú pripomienku. Okrem iného požadujú, v súlade s odporúčaniami poradnej misie WHC/IUCN z októbra 2018 a rozhodnutím Výboru svetového dedičstva UNESCO č. 43 COM 7B.13, aby celá nárazníková zóna bola zaradená iba vo 4. stupni ochrany, a aby došlo cez nárazníkovú zónu k prepojeniu komponentov Vihorlat a Kyjov, medzi ktorými sú hodnotné lesné porasty. Ďalej žiadajú, aby sa v čase do schválenia Integrovaného manažmentového plánu a oficiálneho vyhlásenia rezervácií a ich ochranných pásiem zabezpečilo zastavenie manažmentových opatrení na celej rozlohe lokality, teda aby sa tam napríklad nemohlo ťažiť.

Túto problematiku upravuje návrh uznesenia vlády tak, že v lokalitách budúcich rezervácií sa do ich vyhlásenia nebudú vykonávať lesohospodárske opatrenia, a do schválenia integrovaného manažmentového plánu sa bude v striktnej nárazníkovej zóne vykonávať iba náhodná ťažba jednotlivým výberom s ponechaním primeraného množstva mŕtveho dreva. V širšej ochrannej zóne sa má uplatňovať prírode blízky manažment v súlade s dohodnutými zásadami manažmentu 
v rámci lokality UNESCO a s dosiaľ platným Programom starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017 – 2026 po vzájomnej dohode so ŠOP SR, s cieľom zabezpečiť udržanie a obnovu prirodzených ekosystémov bukového lesa.

Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo včera. Po tom, čo sa MŽP vysporiada s pripomienkami, by mala hranice UNESCO pralesov a ďalšie detaily schváliť Vláda SR.

Celý materiál: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2019-652

Súvisiace články
UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám

Fotogaléria k článku