Túra

Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky

07.10.19
Z času na čas sa radi vraciame do pohoria Tribeč. Je to vždy vtedy, keď si chcem užiť harmóniu dramatických kremencových skál, čarokrásnych dubových lesov a, v neposlednom rade, neokukaných výhľadov. Tentoraz voľba padla na Pliešky v okolí Loviec a Žikavy. Pomenovanie kremencových hôrok v Tribeči je dosť monotónne. Prevládajú názvy ako Hôrka, Skalka a Plieška, no všetky tri sú vystihujúce.
  • Hôrka – vyčnievajú nevysoko nad mäkko modelovaný povrch.
  • Skalka – sú skalnaté.
  • Plieška – minimálne na vrchole nezarastené, čiže plešaté a vrchol je zväčša rovný ako pliešok.

Čo je dosť mätúce, je ich nejednotné pomenovanie. Na rôznych mapách sa pri jednej hôrke stretnete aj s tromi názvami a čo je ešte horšie, niektoré nemajú žiadny názov.

Trasa

Lovce – rozhľadňa Pliešky – Hôrka – dolina Jarky – Veľká hôrka – Skalka (nad Brezinami) – Topoľnica – Žikava

Neviem akým zázrakom sa stalo (dúfam, že to tak zostane), ale hoci je kremencových hôrok v Tribeči vyše päťdesiat, rozhľadňa stojí len na jednej – na Hôrke nad Lovcami. A práve ňou sme začali dnešnú akciu. Z Loviec sme sa dostali rovnou ulicou rýchlo k okraju lesa a ocitli sme sa na červenej Ponitrianskej magistrále, ktorá smeruje k hradu Hrušov.

Chvíľu sme kráčali povedľa oplotenia obory, ktorá ohrádza masív, na TuristickaMapa.sk označený ako Kozí chrbát. V skutočnosti je Kozí chrbát (445 m) iba severný vrchol celého masívu, západný vrchol je Plieška (440 m) a východný Hôrka (426 m). A aby zmätkov nebolo málo, rozhľadňa sa volá Pliešky a stojí na východnom vrchole Hôrka.

Keď sme tu boli pred pár rokmi, obora bola plná diviakov. Teraz sa neukázal ani jeden diviačik. Od smerovníka sme sa dali povedľa obory priesekom na sever. Bol to výživný stupák! Pachtili sme sa v horúcom dni a závideli tým vpredu. My ešte pod kopcom a Ľubko, Kalo a Anička už na rozhľadni. To bola zábava pozerať sa na naše trápenie.

Vydýchli sme si a postupne skoro všetci vyšli na rozhľadňu. Dokonca aj ja, čo inak zvyknem rozhľadne ignorovať. Táto, napodiv, mala opodstatnenie. Na tejto skalke je voľná len malá plošinka, ktorá je obklopená pomerne hustým lesom, takže viditeľnosť je obmedzená. Z rozhľadne je však kruhový výhľad.

Porozhliadali sme sa a zarazil nás vzhľad hrebeňa za oplotením. Je to tiež kremencová hôrka, ale ak aj kedysi bola na vrchole nejaká skala, teraz je to doslova rumovisko. Vyzeralo to ako keby boli na povrch vysypané tony kremencového kameňa. Ktovie, či to tak rozdupala zver, alebo bol kameň ťažený, no boli to len smutné zbytky kremencovej hôrky. Ani som nemala chuť sa ísť na to bližšie pozrieť. Ľubko išiel, ale o chvíľu sa vrátil s tým, že to tam vyzerá „ako v maštali“.

Išli sme radšej na prieskum tej časti, na ktorej stála rozhľadňa. Pomaly sme išli hrebienkom na východ od rozhľadne a zišli pod skalnú stenu. Kremencové skaly sú tu veľmi pekné, ale okolie je žiaľ, veľmi zarastené. Hrebienok sa zvažuje do doliny a jeho skalnatú časť postupne strieda veľmi príjemný dubový háj.

Zišli sme svahom do doliny Jarky a trochu sa báli, či nebudeme musieť brodiť. Ale žiadny strach – vody bolo málo a po kameňoch sme to preskákali raz–dva. Na druhom brehu sme opäť narazili na oplotenú oboru. Plot bol veľmi vysoký, zakončený ostnatým drôtom a bez ujmy na zdraví či poškodenia plota by sa asi nedal preliezť. Kráčali sme vedľa plota, dúfajúc, že nájdeme nejaký vchod. A boli sme vyslyšaní. Našli sme bránu, ktorá bola síce zamknutá, ale vedľa nej bol rebrík do obory.

Vošli sme dnu a kráčali k návršiu, dvíhajúcemu sa pred nami. Návrším je malá hôrka, ktorá sa však pýši názvom Veľká hôrka (403 m). A názov si zaslúži nie výškou, ale svojou krásou. Už výstup skalnatým svahom pomedzi nádherné staré duby neskutočných tvarov pôsobil mysteriózne. Na vrchole je malá plošinka, na ktorej stojí jednoduchý drevený kríž a pred ním kamenná mozaika, ktorej symboliku som však nezistila. Nie je tu výrazná skalná stena, ale roztrúsené kremencové skaly pomedzi staré duby pôsobia veľmi malebne. Navyše sú sfarbené zvláštnym zelenkastým odtieňom ako keby chceli splynúť s okolím. Veľmi pôsobivé miesto! Dostalo nás.

Pomaly sme zostupovali severovýchodným smerom do plytkého sedla. Aj tu nás sprevádzali nádherné pokrútené staré duby. V sedle, ktoré už nie je skalnaté a tým pádom je tu hlbšia pôda sa dubový les vyrovnal a duby rástli rovno, dovysoka. Ale aj tento dubový les vyzerá veľmi prirodzene a čarovne. Za sedlom sme začali opäť stúpať skalnatým svahom a opäť nás sprevádzali staré, pokrútené duby. To sme kráčali hrebeňom na vyššiu hôrku s jednoduchým názvom Skalka.

Kráčali sme veľmi pomaly. Nie preto, že by sme nevládali alebo že by bol terén ťažký. Jednoducho preto, že okolo nás bolo toľko zaujímavostí a krásy, že sme sa stále pri niečom pristavovali. Z tejto hôrky sa nám otvorili pekné výhľady na hlavný hrebeň Tribeča.

Východná časť hrebienka, ktorým sme kráčali, bola oblá a porastená starými dubmi a západná bola skalnatá s občasnými zrázmi porastená starými brezami. Na najširšej plošine stojí malá kamenná mohyla a na nej opäť jednoduchý drevený kríž. Pekný výhľad juhozápadným smerom smeruje k Nitre. Divoké skalné útesy pod plošinou vytvárajú malý amfiteáter a kremence sú tu sfarbené do ružova. Veľmi príjemné miesto, dýcha pozitívnou energiou.

Hrebienkom na severovýchod sme sa presunuli k najvyššiemu bodu tejto Skalky. Nazýva sa aj Skalka nad Brezinami (453 m) a je to najvyšší vrch podcelku Zlatnianske predhorie. Vrcholová plošinka je malebne obkolesená starými brezami. Cez plytké sedielko sme sa presúvali k poslednej dnešnej kremencovej hôrke - v časti Topoľnica. Tá nás nemilo privítala umelo vysadeným borovicovým lesom. Ten však po chvíli prešiel opäť do prirodzeného listnatého lesa s dominujúcimi starými brezami.

Hrebeňom Topoľnice vedie celkom slušne vychodený chodníček a ním sme schádzali dole do doliny Topoľnice. Dúfali sme, že nás opäť privedie k rebríkom a bezpečne vyjdeme z obory. No zostali sme zaskočení, lebo chodníček nás priviedol k dvom padnutým stromom cez plot. Dole pod nami sme síce videli cestu, ale nikde prechod cez plot, a tak sme sa vydali po stopách našich predchodcov - po kmeni, ako po kladine, ponad plot na druhú stranu. Úspešne sme to zvládli! Za plotom nás najskôr pristavil krásny exemplár gaštana jedlého. Keďže podaktorí ešte nevideli gaštan jedlý v prírode, tak si pekne dlho obzerali malých „zelených ježkov“.

Schádzali sme východným hrebienkom Topoľnice a ten nás očaril. Dubový les na okraji trávnatého svahu, belostné kremencové skaly na druhom okraji, podrast tvorený bohatým vresoviskom a metluškou krivolakou a do toho krásne staré brezy – nádherná impresia. Spokojní sme zišli na dobrú lesnú cestu, ktorou vedie červená značka Ponitrianskej magistrály a ňou sme prešli kúsok lesom k žrebčínu Breziny, kde sme sa potešili krásnym koníkom.

Značka obec obchádza, my sme sa potrebovali dostať na autobus, a preto sme ju opustili a popri malej kaplnke sme sa poľnou cestou zakrátko ocitli v Žikave. Café bar bol síce ešte zavretý, ale pani vedúca stihla prísť ešte pred príchodom autobusu a uhasiť náš smäd.

Záver

Kremencové hôrky opäť nesklamali. Práve naopak! Myslela som si, že najkrajšie už poznáme, ale Veľká hôrka, Skalka (Skalka nad Brezinami) i Topoľnica patria k najkrajším. Viem si predstaviť nádhernú magistrálu po obvode Tribeča cez kremencové hôrky. Žiaľ, viem si predstaviť aj nevôľu majiteľov zverníc.

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Milan Bartošovič

Fórum 12 príspevkov
Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky 10/10/19 09:03 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky Z času na čas sa radi vraciame do pohoria Tribeč. Je to vždy vtedy, keď si chcem užiť harmóniu dramatických kremencových skál, čarokrásnych dubových lesov a, v neposlednom rade, neokukaných výhľadov. Tentoraz voľba padla na Pliešky v okolí Loviec a Žikavy. Pomenovanie kremencových hôrok v Tribeči je dosť monotónne. Prevládajú názvy ako Hôrka, Skalka a Plieška, no všetky tri sú vystihujúce. 07/10/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Agraš – okruh z Novej Bane Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska. 23/09/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré Poznáte to! Roky cestujete okolo nejakého zaujímavého objektu a hovoríte si, že sa tam musíte raz zastaviť. Pre mňa takýmto objektom bola malá, ale zaujímavá vápencová skalka nad Bielym Potokom, mestskou časťou Ružomberka. Vždy to však skončilo na tom, že čo ďalej, s čím to spojiť? Nedávno však Ľubko prišiel s nápadom, ako splniť môj sen a zároveň aj svoj. On mal totiž už dávno v pláne pozrieť si Jánošíkovu skalu nad Ludrovou. 06/09/19 Danka Tomášiková Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky 10/10/19 09:03 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 453 m n. m. – Skalka (nad Brezinami)

    • min: 270 m n. m. – Žikava

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 322 m

    • klesanie: 329 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 15.07.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4454 ° SŠ
      dĺžka: 18.3618 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.44519 ° SŠ
      dĺžka: 18.38153 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Lovce (bus), Žikava (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.09)