Východiskový bod je parkovisko Fanestal, pri informačnom stredisku. Umiestnené je paralelne s hlavnou cestou Strada Statale 51 di Alemagna, ktorou sa aj prichádza do mesta Cortina d'Ampezzo z Rakúska. Odbočka je trochu schovaná v lese a k parkovisku sa schádza úzkou cestou cez drevenú bránu. Spočiatku je obojsmerná a občas sa treba vyhnúť protiidúcim autám. Neskôr sa rozdelí na dva jednosmerné úseky. Parkovisko je bezplatné a je umiestnené medzi stromami, takže aj v horúcom lete je chránené od priameho slnka. Kúsok nižšie smerom k rieke, je občerstvenie Spiaggia Verde Cortina d'Ampezzo.

Krátko po opustení parkoviska, tesne za informačným centrom, ktoré je v jeho závere, je po pravej strane cesty vidieť malú tiesňavu, ku ktorej je vybudovaný krátky chodník. Ak je niekto v tejto oblasti prvýkrát, tak isto stojí za to ju pozrieť. Po jej prehliadke pokračujeme ďalej. Cesta je spočiatku asfaltová, neskôr sa povrch zmení na štrkový. Upravená je tak, že človek má dojem, akoby sa prechádzal v parku. Cestou míňame po ľavej strane odbočku, ktorou sa ide na ferratu, pri výstupe na Col Rosu.

Ferrata Giovanni Barbara (B/C)

V oblasti Fanes je možné vidieť niekoľko vodopádov. Ale len okolo dvoch sú aj vybudované ferraty. K prvému z nich sú možné dve prístupové trasy. Jedna je skoro chodníkového charakteru. Prídeme s ňou po prechode mosta Ponte Alto na rázcestie s lavičkami. Tu je vhodné miesto na založenie ferratového setu, prípadne na prestávku. Blízko je vyhliadka na tiesňavu. Od lavičiek je dobre viditeľný chodník, ktorým pokračujeme a čoskoro prídeme k hornej časti vodopádu. Ferrata je vedená poza padajúcu vodu. To je hlavne v letných dňoch veľmi príjemné osvieženie striekajúcou vodou. Po prechode poza vodopád vchádzame do síce krátkej tiesňavy (rádovo pár metrov), ale za to veľmi peknej. Po jej prechode sa zostupuje dolu ferratou do rokliny, ktorú neskôr vystrieda len preliezanie skál a chodník. Takto sa dostávame ku spodnej časti vodopádu. Všade je tu počuť silný hukot padajúcej vody, otvárajú sa parádne pohľady na vodopád. V tomto mieste je most a po jeho prechode pokračuje naša trasa stúpaním hore k lavičkám, kde končí. Pri nich sme okruh začali. Ferraty ale nie sú jednosmerné a je na každom, aký smer si zvolí. Podľa môjho názoru je popísaný smer zaujímavejší.

Druhá trasa je klasický turistický chodník. Na prvom väčšom rázcestí po odchode z parkoviska opustíme parkový chodník a pokračujeme turistickým chodníkom lesom. Na rázcestí je umiestnený smerovník, takže nie je veľmi ako sa pomýliť. Ním vystúpime na vyhliadku, ktorá je na pravej strane rokliny s vodopádom. Je z nej nádherný pohľad dolu do rokliny a na celý vodopád. Ak sa z vyhliadky vrátime pár metrov späť, dostaneme sa na odbočku smerom k vodopádu. Zostupuje sa serpentínovým chodníkom strmšie dolu cez žľab. V spodnej časti je trasa zabezpečená lanom. Je to ale len veľmi ľahký úsek a lano je tam skôr asi pre prípad, ak by bola skala mokrá po daždi. Takto sa dostávame na dno rokliny k vyššie spomenutému mostu. Tu si môžeme vybrať, či pokračujeme len doľava a vodopád vynecháme, alebo rovno a prejdeme aj okolo vodopádu. V druhom prípade prejde vyššie popísanú zostupovú trasu v opačnom smere. Teda výstupom k vodopádu a prechodom poza padajúcu vodu na záver stúpania.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nech si vyberiete akýkoľvek variant, vždy je možnosť nevynechať vodopád. To by aj bola škoda, lebo prechod poza hučiacu vodu má niečo do seba. Po návrate k lavičkám, nad vodopádom, je možné ferratové veci zložiť, lebo ich dlhšie nebudeme potrebovať.

Cengia de Mattie (B/C)

K ferrate Cengia de Mattie, pri ďalšom vodopáde, je to asi 45 min. Tiež sú možné dve trasy. Jedna je lesnou cestou, čo je súčasne cyklotrasa, alebo druhá, zaujímavejšia, turistickým chodníkom, lemujúcim koryto potoka, čo preteká cez vodopády. Druhá možnosť je výrazne krajšia. Nevynechal som ju nikdy za posledné dva razy, čo som tu bol. Chodník prechádza pár mostami, sú tu krásne výhľady na okolie. V jednom mieste sa strmo stúpa úzkym chodníkom popod skalnú stenu. Prechádzame okolo malých vodopádov, menších, ale aj väčších kaskád. Všade počuť hučanie potoka, ktoré občas trochu utíchne, keď chodník vojde viac do lesa. Po asi 45 minútach prichádzame k poslednému vodopádu, za ktorým je ferrata Cengia de Mattie. Tiež je obtiažnosti B/C, ale tento úsek je až po prechode poza vodopád.

Vodopád nie je taký vysoký ako bol prvý, ale podľa môjho názoru je omnoho krajší. Prechod poza záclonu padajúcej vody je nezabudnuteľný. Bol som tu už dvakrát, ale vždy som si to užíval a nevedel sa vynadívať na celé okolie a na vodu z druhej strany vodopádu. Ťažko to ale opísať pár slovami, to sú skôr zážitky, ktoré musí prežiť každý sám, aby vedel o čom píšem.

Po prechode poza vodopád je trochu ťažšia časť ferraty. Je tu krátke stúpanie v obtiažnosti B/C hore nad vodopád, kde ferrata končí. Nasleduje ešte niekoľko metrov chodník, ktorým sa dostaneme k drevenému mostu. Na druhej strane sa ferratová časť okruhu s vodopádmi skončí a napojíme sa na širšiu lesnú cestu. Je tu lavička na prípadný relax, zbalenie vecí a podobne.

Ak máte dostatok času, tak je možné pokračovať chodníkom alebo skôr širšou lesnou cestou ďalej do doliny. Po asi 10 - 15 minútach sa dá prísť k miestu, kde na začiatku leta bolo ešte celkom príjemné jazero. Keď som bol ale na jeseň, namiesto jazera bola len tráva a trochu vody na jednom mieste. Asi bude musieť jazero počkať na topiaci sa sneh po zime, aby sa naplnilo vodou.

Návrat dolu

Ak nemáte v pláne ďalšiu prechádzku a potrebujete sa vrátiť na parkovisko, tak po napojení sa na lesnú cestu, pokračujte vľavo. Návrat cestou, trvá okolo hodiny. Je to zároveň cyklotrasa a možnosť ako tiež využiť jeden deň v Dolomitoch. Treba ale počítať s tým, že pár miest má celkom slušné stúpanie. Cestu dokonca opravili tak, že je zaliata betónom, aby ju nevymývala voda. Celý okruh trvá okolo 4 hodín, ale čas je len orientačný. Záleží samozrejme aj na tom, ako dlho sa zdržíte alebo od rýchlosti chôdze. V každom prípade je to pekné spestrenie pobytu v Dolomitoch, či ako relaxačný deň po iných dlhších výstupoch, ako program, ak je hrozba búrok na poobedie, alebo aj hlavný program pobytu v Dolomitoch.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek