Predstavme si najprv v krátkosti Mestské lesy v Bratislave. Kto je ich zriaďovateľom, odkedy fungujú, aké veľké územie obhospodarujú.

Staráme sa o územie s rozlohou cca 3200 ha, zriaďovateľom je hlavné mesto a je aj vlastníkom všetkých týchto pozemkov. Lesy obhospodarujeme a staráme sa o aktivity s tým spojené, predovšetkým o rekreáciu.

V júni ste vyhrali výberové konanie na riaditeľa mestských lesov. Sledovali sme ho aj my, bolo to po prvý raz, čo verejnosť dopredu poznala životopisy uchádzačov aj členov výberovej komisie. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do tohto konania?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ja som dlhšiu dobu pracoval ako aktivista alebo spolupracovník mestských lesov na zmenách niektorých politík, ktoré sa týkali najmä životného prostredia, ale vždy mi vadilo, že tie zmeny sa veľmi ťažko presadzujú a trvajú aj niekoľko rokov. Z pozície riaditeľa tejto organizácie viete veci významným spôsobom urýchliť, a aj v niektorých detailoch nastaviť ten smer tak, ako veríte, že je správny.

Myslíte si, že neprekážalo, že nie ste lesník, keďže ide o mestské lesy?

Túto výčitku počúvam stále dookola, povedať na to môžem toto: máme dvadsať zamestnancov, z toho traja sú lesníci. Ostatní sa starajú o tú rekreáciu, o údržbu lesoparku, mobiliáru, lavičiek, bežní administratívni pracovníci atď. V hlavnom mieste tie lesy nie sú primárne o ťažbe dreva, je to nakoniec vidieť aj na celkovom objeme toho, koľko sa ťaží. Je to primárne o tom, aby mali kam ľudia kam chodiť von a tráviť čas v tichu a pokoji.

“To drevo má cenu, ale má ju práve v tej forme, v akej je – stojí v lese a ľudia sa môžu pohybovať medzi stromami.”

Mestské lesy fungujú podľa strategického dokumentu Koncepcia rozvoja mestských lesov na roky 2018 až 2027. Naň nadväzuje zonácia, ktorá delí územie na Zónu A – „zónu intenzívnej rekreácie“, zónu B – „zónu rekreácie, ochrany prírody a lesného hospodárstva“ a zónu C – „zónu ochrany prírody a rekreácie“ (zóna kľudu). Môžeme si povedať viac o jednotlivých zónach, ako sa v nich môže a nemôže hospodáriť? Tiež či znamenajú obmedzenie pre pohyb návštevníkov.

Ako ste povedali, sú tam tri zóny. Tú prvú, intenzívnej rekreácie, si každý môže predstaviť ako Partizánsku lúku alebo lúku na Kamzíku. Ak tam človek príde v zime, je to plné detí, ktoré šantia na sánkach. V týchto zónach nechceme stavať bariéry rozvoju, ale aj ten musí byť v prírodnom duchu a limitovaný nejakým konceptom, aby sme stále mali pocit, že sme v prírodnom prostredí. Primárne tam môžu vznikať veci ako požičovne bicyklov a podobne.

V zóne B je možné praktizovať lesné hospodárstvo, teda ťažiť stromy. Zásadne ťažíme prírode blízkym spôsobom a vo výrazne obmedzenom množstve. Ročný prírastok v týchto lesoch sa odhaduje na 15 000 – 20 000 kubíkov, my ťažíme najviac tých 5000 kubíkov. Prírode blízkym spôsobom znamená, že v našich lesoch neuvidíte plochu odkrytú ťažbou. Môže sa stať, že sú tu väčšie otvorené plochy, ktoré vznikli v minulosti pri veterných polomoch, ale nikdy tu neuvidíte ani maloplošný holorub. Vyberáme konkrétne stromy, ktoré vyťahujeme z toho porastu.

Zóna kľudu: každý by v tom lesoparku mal nájsť to svoje. Cyklisti by tu mali mať svoje cesty, horskí cyklisti svoje traily, aj bežci, mamičky s malými deťmi by mali nájsť aj miesto, kde si môžu dať dobrú kávu a bez strachu pustiť tie svoje deťúrence. Je aj skupina turistov, ktorá vyhľadáva primárne pokoj, ticho a prírodné krásy. Pre nich sú najmä tieto zóny kľudu. Je ich viacero a vytvárajú také väčšie celky, inak by to nedávalo zmysel. Okrem ľudí tu nájdu kľud aj zvieratá a rastliny. V týchto miestach nerealizujeme žiadnu plánovanú ťažbu. Jediný spôsob ľudského zásahu, s ktorým sa návštevníci môžu stretnúť, je, že sa odstráni nebezpečný strom v blízkosti chodníka. Ani ten však nevyťahujeme von, zhodíme ho a nechávame ho na mieste na prirodzený rozklad.

Koncepcia rozvoja Mestských lesov v Bratislave (PDF)

Viete mi povedať, kedy vznikla myšlienka takejto zonácie a ako dlho trvala jej príprava?

Myšlienka zonácie vznikla v podstate hneď, keď sa znížila tá ťažba. Už vtedy sa aktivisti v Bratislave pokúšali dať tomu tú vnútornú logiku, že vzniknú nejaké úseky, v ktorých ťažba nebude realizovaná vôbec a že to je ten najoptimálnejší model. Bohužiaľ vtedy sa to nestretlo s pochopením, ale dnes keď sa rozprávate s našimi voleným zástupcami, tak tam panuje takmer úplná zhoda v tom, že to prírodné prostredie, ktoré Bratislava má, má slúžiť obyvateľstvu na rekreáciu. Ja to rád hovorím na takom príklade, že keby sme vyrúbali všetky stromy, ktoré v tomto lese sú, tak by sa to vyrovnalo výstupu, ktorý automobilka alebo rafinéria vyprodukuje rádovo v minútach. To drevo má cenu, ale má ju práve v tej forme, v akej je – stojí v lese a ľudia sa môžu pohybovať medzi stromami.

Nebol problém politicky alebo odborne presadiť túto zonáciu medzi poslancami mestského zastupiteľstva?

Ako som vravel, pred piatimi rokmi áno, ale dnes už nie a myslím, že ľudia stoja za týmito myšlienkami. Táto zonácia je trochu odlišná od zonácie v národných parkoch. Tam sa vyhlási piaty stupeň ochrany a nie je tam možný žiadny zásah. Zonácia, ktorú máme tu, by politicky išla zrušiť zajtra ráno. Boli aj také pokusy, ale nevychádzajú a do budúcnosti sa toho podľa mňa nemusíme obávať. Keď sa rozprávam s našimi volenými zástupcami, každý vie, čo si ľudia myslia o tom, ako by tie lesy mali byť využívané.

Napriek tomu, jeden zásadný rozdiel tam je. Tieto lesy sú kompletne v druhom stupni ochrany a ak by sa udiala obrovská veterná kalamita, museli by sme ju spracovať alebo rokovať s príslušnými úradmi a žiadať o výnimky. Je to rozdiel oproti piatemu stupňu, kde nezasahujete a bodka, aj keď, ako vieme z príkladov na Slovensku, nie vždy je to tak.

Možno o dvadsať rokov zistíme, že to nie je najoptimálnejší spôsob a že aj v týchto zónach sa vyžadujú isté mäkké zásahy, hoci ja si myslím, že to tak nebude. Nerobíme zmenu, ktorá by budúce generácie o niečo pripravila, my tu to drevo nechávame. Ak sa naše deti rozhodnú,že to drevo nepotrebujú na rekreáciu, bude to ich rozhodnutie. Nič sme tu nezafixovali natrvalo.

Nechcem byť skeptik, ale neviem, či to je otázka generácie, pretože každé štyri roky máme komunálne voľby, a pokiaľ by sa nasledujúce mestské zastupiteľstvo rozhodlo pre úplne odlišný prístup k týmto lesom, z toho, čo hovoríte, im v tom nič nebude brániť.

Áno, ale ak to zoberieme do extrému, v podstate nikomu nič nebráni dnes rušiť aj prírodné rezervácie alebo národné parky, nakoniec ak sa pozrieme, ako niektoré z nich vyzerajú... Osobne si myslím, že táto obava sa nenaplní. Dnes už je za ochranou zelene taký politický kapitál, že niekedy mi pripadajú politici väčší ochranári ako ochranári, ak to môžem s dávkou sarkazmu takto povedať. Myslím, že všetci volení zástupcovia dnes chápu, že ľuďom na tých lesoch záleží a nebudú im na ne siahať vo väčšej miere, ako by bolo akceptovateľné.

V každom lese sa hospodári podľa platného Programu starostlivosti o les, ktorý je vyhotovený na 10 rokov, tu je schválený od roku obdobie 2015. Tá zonácia s ním korešponduje, alebo obsahuje niečo navyše, čo by bolo potrebné tam zapracovať?

Z pohľadu zákonov sme povinní robiť iba niektoré opatrenia a pri niektorých nám PSL určuje tú najvyššiu hranicu. Hovorí nám, akým spôsobom máme rúbať, kde my nemáme problém, lebo ak rúbeme, tak tými najjemnejšími spôsobmi. PSL nám hovorí, že v nejakom konkrétnom kúsku lesa môžeme vyrúbať najviac 100 kubíkov dreva, ak to nevyrúbeme, to nie je žiadny problém.

Jediná vec, ktorú sme povinní zo zákona robiť, je výchova lesa a my sme pri tvorbe zonácie postupovali tak, aby sme to mali vyriešené. Do zón kľudu sme primárne zaraďovali lesy, v ktorých je rôznoveká štruktúra porastu – veľké a staré stromy, ale aj mladé stromčeky. Takýto les je oveľa odolnejší voči vonkajším vplyvom ako vietor a biotické škodlivé činitele. Rovnako sme sa snažili do toho zaraďovať lesy, v ktorých je rôznodruhové zloženie, nie sú to monokultúry. Samozrejme, nejaké malé fliačiky, ktoré sa z toho vymykajú, sa nájdu. Ešte som nepovedal, že aj v tých zónach kľudu môžeme ojedinele urobiť nejaké zásahy v porastoch do 30 rokov, stromčeky, ktoré majú v priemere niekoľko cm, toto drevo ostáva v poraste a zhnije na zemi.

V každom prípade, ak tomu dobre rozumiem, obmedzenia pre pohyb návštevníkov by nemali byť ani v jednej zóne?

Nie. Nič neobmedzujeme, my sme radi, keď sa ľudia pohybujú priamo v tých porastoch, takže ste vítaní, príďte si nazbierať huby, teraz rastú.

Tá zonácia funguje pol roka, neviem, či je to už dostatočný čas na to, aby sa dalo aspoň čiastkovo vyhodnotiť, či to je dobrý smer?

Ja si myslím, že reálne to uvidíme najskôr o tých 20 rokov. Aj keď sa bavím s našimi lesníkmi, oni majú obrovský rešpekt pred tým lesom, a keď sa ich spýtam, čo sa stane o 20 rokov, keď tu nevojde nikto so sekerou, odpovedajú, že nič. Niektorí k tomu ešte dodajú, že oni si v niektorých porastoch za 25 rokoch, čo tu pracujú, nevšimli žiadnu zmenu, okrem toho, že zospodu vyrastá nová generácia stromčekov.

Samozrejme, tie názory na to, či využívať ten hospodársky potenciál a či je dôležitejší ten alebo rekreačný, sú rôzne. Ja rozumiem tomu zdravému sedliackemu prístupu ľudí, že vidia pekné drevo a je im ľúto tam ten strom nechať na dožitie, lebo vedia, že padne a zhnije a vedia si za tým predstaviť nejaký pekný stôl. Ale naozaj platí aj to, čo som hovoril na začiatku. Bratislava s tým státisícmi obyvateľov možno za minútu vyprodukuje všetku pridanú hodnotu, ako tu máme vo všetkom dreve. A ako ste spomínali, v roku 2012 bol prieskum, podľa ktorého denne 7000 ľudí prejde iba cez Partizánsku lúku, naozaj sú to kvantá ľudí a ja si myslím, že stojí za to udržať tento priestor pre rekreantov.

“Malé Karpaty tvoria dôležitý bod ekologickej stability hlavného mesta a chceme, aby to bolo vidieť aj v meste. Rozbiehame projekty na zadržiavanie dažďovej vody priamo v lese. Darmo budete mať bezzásahovú zónu, keď máte sústavu zvážnic, po ktorých voda stečie na Račiansku ulicu alebo na Kramáre.”

Máte nejaké reakcie z iných častí Slovenska, od lesníkov, ochranárov či urbárov, ktorí by sa zaujímali o túto zonáciu konkrétnejšie?

Ja si myslím, že Bratislava má v tomto špecifickú situáciu. Toľko ľudí v lesoch je naozaj na málo miestach, možno v niektorých národných parkoch. V tomto momente máme mimochodom v zone kľudu 54% územia, jediný NP na Slovensku nás prekonáva a to je TANAP. Na druhej strane hovorím,že to nemáme v zákone podchytené tak ako národné parky.

Čo sa týka reakcií, ja si myslím, že dôležité je, aby oni videli, ako to tu vo vnútri vyzerá, Partizánsku lúku či Železnú studničku cez víkend, koľko ľudí tadiaľ prechádza, a potom sa dá úplne pochopiť, prečo je to takto a aký to má pre nás význam.

Teraz by som sa presunula k projektom na podporu ochrany prírody, ktoré som tu nedávno postrehla. Viem, že ste obnovovali mokrade, tiež pribudli ovečky na spásanie lúk.

Pribudli mokrade a v tomto chceme pokračovať, spracúvame projekty na nové väčšie mokrade na miestach, kde to nebude v konflikte s rekreáciou. Neradi by sme ľudí pripravovali o kusy cenných lúk, ale sú tu aj miesta, kde to vieme realizovať tak, aby vznikol jeden krásny priestor, ktorý bude plný života, najviac na jar, a zároveň nebude nikomu vadiť. Bude pre určitú špecifickú skupinu ľudí, ktorí sa tam budú chodiť kochať.

Veľmi by som chcel spomenúť naše včely, máme tu úžasných kolegov, ktorí sa starajú o dve včelnice, máme vlastnú medáreň a stáčame med, ktorý sa dá priamo kúpiť v našej budove. Pred pár dňami sme podpísali vstup do zóny bez pesticídov. Celé naše územie obhospodarujeme bez použitia akýchkoľvek postrekov. Naši lesníci nepoužívali pesticídy priamo v lesnom prostredí aj v minulosti, ale paradoxne niektoré chemické látky sa používali na miestach, kde ten kontakt s človekom môže byť najčastejší, napríklad na potláčanie buriny v okolí preliezok. S týmto sme prestali, nebol s tým žiadny problém, myslím, že všetci zamestnanci to zobrali ako niečo pozitívne, zmenu, ktorá prináša viac čistoty do tohto prostredia.

Pripravujeme projekty, ktoré sa týkajú využitia ekologického potenciálu lesa. Malé Karpaty tvoria dôležitý bod ekologickej stability hlavného mesta a chceme, aby to bolo vidieť aj v meste. Rozbiehame projekty na zadržiavanie dažďovej vody priamo v lese. Darmo budete mať bezzásahovú zónu, keď máte sústavu zvážnic, po ktorých tá voda stečie na Račiansku ulicu alebo na Kramáre. Tieto zvážnice sa dnes už nepoužívajú na zvážanie dreva, ale chodia po nich cyklisti, turisti a hubári. Je teraz problém im to rozorať a nechať zarásť lesom, tak hľadáme cestu, kde nevyužívanú časť rozorieme, na využívaných cestách budeme budovať jednoduché odrážky, ktoré vodu zvedú naspäť do porastu a zabránia tomu, aby stekala aj s pôdou do mesta.

Jedným z obľúbených výletných miest v okolí Bratislavy je aj Devínska Kobyla, ktorú ale nespravujete vy, spravujú ju LESY Slovenskej republiky. Tie zadali odborníkom z Technickej univerzity vo Zvolene vypracovanie analýzy na posúdenie dosahov zmeny hospodárenia v týchto lesoch, ak by sa tam tiež uprednostnila rekreačná funkcia. Tie výsledky sú už známe. Ste v kontakte s riaditeľom Lesov SR, že by ste sa dohodli na nejakom odstúpení tohto územia pod vašu správu alebo o spoločnom postupe pri hospodárení v tých lesoch?

Áno, sme v kontakte, veľmi intenzívnom. Ja by som chcel vyzdvihnúť jednu vec. Stal som sa členom tej komisie na ministerstve pôdohospodárstva už pred rokmi. Po posledných voľbách došlo k významnej zmene, prvýkrát tam zasadli zástupcovia mesta a aktívne riešia tento problém. Naozaj by som to chcel oceniť ako občan. Dovtedy to tak nebolo a bavili sme sa o tomto území len ako akísi aktivisti. Vidno, že vedeniu mesta záleží na tom, aby aj tieto lesy, ktoré sú nad Dúbravkou, Karlovou Vsou, Devínom a Devínskou Novou Vsou, dokázali lepšie poskytovať svoje služby obyvateľom týchto častí, aby sa rozvíjal rekreačný a prírodný potenciál. Aby sme sa nepozerali ani na tieto lesy, ktoré obhospodaruje štátny podnik, ako na zdroj drevnej suroviny, ale ako na lesy, ktoré sú v srdci hlavného mesta so státisícmi ľudí, ktorí by mali mať šancu sa v nich primárne rekreovať. K tomu, v akom stave je tá diskusia, by som v tomto momente nepredbiehal, ale dochádza tam k významným posunom.

Ako to vyzerá s navrhovanou Prírodnou rezerváciou Pramene Vydrice? Pokiaľ viem, väčšinu územia spravujete vy, malú časť LESY SR, ktoré odtiaľ tento rok odstraňovali smreky, zdôvodnili to lykožrútom. Vlastník pozemkov, teda mesto Bratislava, už vyvinulo nejakú iniciatívu smerujúcu k procesu vyhlásenia prírodnej rezervácie?

Bratislava aj MLB už urobili asi všetko, čo mohli, aby táto rezervácia vznikla. Celé územie navrhovanej PR Pramene Vydrice, ktoré je vlastnené mestom, dnes funguje v bezzásahovom režime. Tých zvyšných 20 % je v správe Lesov SR, oni k tomu už teraz pristupujú s vyššou citlivosťou ako v minulosti. Plánované zásahy zastavili hneď, ako sa verejnosť ozvala, že sa im to nepáči. Azda s výnimkou toho posledného, ktorým bolo spracovanie smrekovej kalamity. Mne sa veľmi nepáčilo, ale tá zákonná povinnosť štátneho podniku tam existuje a myslím si, že spracovanie tých 300 suchých smrekov nebude mať vplyv na celkovú kvalitu tej rezervácie ako takej. V tomto momente je na ťahu štátna ochrana prírody, ktorá musí vypracovať projekt rezervácie. Potom už je to na Vláde Slovenskej republiky, či tú rezerváciu vyhlási alebo nie.

Jedným z často diskutovaných problémov je doprava v lesoparku, ktorý má pomerne hustú sieť asfaltových ciest, je tu pohyb osobných áut, pohyb nákladných áut zvážajúcich drevo zrejme aj z iných lesných celkov. Máte snahu, resp. robíte nejaké opatrenia smerujúce k menšej premávke?

Máme a veľmi aktívne v tomto konáme. Toto je myslím jeden z najväčších problémov, ktoré mestské lesy v súčasnosti majú. Dochádza tu ku konfliktom medzi cyklistami, pešími a autami. Tie asfaltky sú veľmi úzke a bezpečne na nich predbiehať je zložité. Máme zmapované všetky povolenky, ktoré boli na vjazd autom povolené a máme namodelovaný ten scenár, ako postupne expirujú. Niekedy v apríli budúceho roku absolútna väčšina povoleniek, pri ktorých máme pocit, že boli využívané príliš benevolentne, alebo môže byť ich účel zneužívaný, bude vyexpirovaná. Nové povolenky vydávame podľa úplne nových pravidiel. Tam bude špecifikované, v akých dňoch, v akom čase, od ktorého bodu po ktorý bod môže človek to vozidlo používať, ktorým vstupným bodom musí do lesoparku vchádzať. Riešime aj technické zábrany na vstup do lesa. Dúfam, že budúci rok sa nám v spolupráci s hlavným mestom podarí osadiť nad Partizánskou lúkou elektronické závory so snímačom EČV, podobne na Kamzíku, tam budú tie zábrany mechanické, lebo tam je tlak dostať sa priamo pod bufet. Priamo v lesných pozemkoch bude čoraz viac aktívna naša vlastná lesná stráž. Pri tejto príležitosti by som sa chcel poďakovať všetkým mestským, ale aj štátnym policajtom a príslušníkom enviropolície, ktorí s nami naozaj intenzívne spolupracujú a myslím, že toľko policajných kontrol zameraných na vjazdy motorových vozidiel, ako tu bolo za posledné dva mesiace, toto územie dávno nezažilo. A ten výsledok sa dostavil. Naozaj nám sem teraz vchádzajú primárne len ľudia s povolenkami.

Zabŕdli ste trochu aj do mojej ďalšej otázky, ktorá sa týka problémov s parkovaním na Kamzíku. Autá by už nemali parkovať až hore na kopci pri bufetoch, len na nižších parkoviskách a od konečnej trolejbusov cez víkendy a sviatky jazdí elektrobus. Urobili ste ešte niečo ďalšie a viete už aspoň čiastočne vyhodnotiť tieto opatrenia?

Vyhodnotiť si to môže každý, kto si pamätá na ten dopravný chaos, ktorý tam vznikal v dňoch s vysokou návštevnosťou. Dochádzalo k situáciám, že záchranné zložky nevedeli prejsť, lebo autá absolútne zablokovali cestu. Autá boli z tejto jednej cesty vytlačené von, ale stále to vyzerá ako cesta, na ktorej sa už neparkuje. Pripravujeme sériu opatrení, aby sa z toho stalo korzo. Aby sa ihriská priblížili k promenáde, pribudli lavičky a aby sa celé to prostredie skultúrnilo. Rozumiem, že sa tam ľudia nejako dopraviť musia. Pracujeme na obnove parkovísk, aby boli s moderným povrchom, ktorý dokáže vodu udržať na mieste a dá sa odhŕňať od snehu. Chceme, aby boli chodci oddelení od áut, chceme systém, ktorý už dole na Kolibe povie vodičovi, či je hore ešte miesto. Tiež aby pribudli rýchloobrátkové parkovacie miesta, kedy vodič len vyloží manželku s deťmi, zíde dole na záchytné parkovisko a vybehne za nimi.

Ešte by som sa chcela dotknúť jedného problému, ktorý vyplýva z vysokej návštevnosti. Na viacerých miestach sú súbežne trasované pešie trasy a cyklotrasy, často na úzkych miestach, napríklad na červenej hrebeňovke od Kamzíka smerom k Spariskám, okolo Malinského vrchu či Bystrického sedla. Tu často dochádza k stretom turistov a cyklistov, každý je na svojom a tie zásahy vzájomného vyhýbania sa nie každý dodržiava. Uvažujete nad nejakým oddelením týchto trás?

Áno, tento problém je veľmi vypuklý a riešime ho. Ja viem, že ľudia by očakávali, že problémy, ktoré sa tu roky akumulovali, vyriešime v rámci jedného leta, to bohužiaľ možné nie je. Ale spomeniem niekoľko miest, kde ten problém je asi najväčší. Pekná cesta, od horárne smerom dole, na jednej asfaltke vo veľmi prudkom kopci máme turistov, cyklistov, autá, deti, psov. Dochádza tam pravidelne ku kolíznym situáciám, aj vážnym. Tento úsek riešime práve v týchto dňoch. Mesto zrenovuje asfaltovú cestu a do jari by sme chceli sprístupniť nový kus lesa v bývalých muničných skladoch. Cez ne povedieme pešiu cestičku smerom hore k horárni a tým z asfaltky odfiltrujeme peších chodcov a časť cyklistov v stúpaní. V budúcnosti by sme tu chceli realizovať aj trail pre horských cyklistov. Rovnako pracujeme na vyznačení tzv. pomalých zón na miestach s veľkým pohybom ľudí.

Ďalším miestom je cesta od Kamzíka ku Snežienke, je prudká, kľukatá a neprehľadná, cyklisti sa tam spúšťajú rýchlo a aj tu pracujeme na určitom riešení, ako dopriať viac priestoru ľuďom, aby sa dokázali vyhnúť. Nechceme len nakresliť čiary, lebo to obvykle nefunguje. Tieto obchádzky a paralelné cestičky budú postupne pribúdať. Čo sa týka horských cyklistov priamo na trailoch, kde sa križujú s turistickými trasami, pracujeme na prvom pokusnom drevenom mostíku, ktorý by cyklistov na tom traili posunul ponad hlavy turistov. Niekedy je riešenie týchto vecí jednoduché a lacné, niekedy je veľmi nákladné. To je príklad tej Peknej cesty, kde sme kvôli otvoreniu starého areálu muničných skladov museli zbúrať štyri budovy. S cestičkou problém nebol, obnovujeme starú konskú cestu, ale museli sme aj presúvať plot atď. Sú to pomerne nákladné veci. Chceli by sme riešiť tieto veci rýchlejšie, ale ideme podľa priorít, ktoré sú dané tým, aká je tam kritická situácia.

Cestou sem ste spomínali revitalizáciu rybníkov, ktorých je tu niekoľko.

Chceli by sme sa venovať tej vode trošku komplexnejšie, nielen zadržiavaniu dažďovej. Pokúsiť sa v čo najväčšom profile chrániť tok Vydrice, a pozrieť sa aj na štyri veľké rybníky na Ceste mládeže alebo Železnej studničke. Primárne by som chcel, aby voda v nich bola opäť čistá. Bavíme sa s ichtyológmi a hydrobiológmi o tom, aké možnosti toto územie má, ako by sme ho v budúcnosti vedeli využívať tak, aby z toho vzniklo také idylické miesto. Pracujeme aj na rekonštrukcii a rozšírení súčasnej promenády a boli by sme radi, aby poskytovala ľuďom bližší kontakt s vodou, aby sa k nej človek dostal bez prekonávania bariér doslova priamo z hlavnej cesty. Voda má obrovský potenciál, myslím si, že tak ako les upokojuje telo a myseľ, tak to robí aj väčšia vodná plocha. Chceli by sme tomu vrátiť prírodný ráz, aby tá voda bola čo najčistejšia, ale aby sa tam uplatňovala aj hospodárska zložka, teda aby si obyvatelia mesta mohli chytiť aj nejaké ryby.

Ďakujeme za rozhovor.

Aj ja ďakujem za priestor a pozývam všetkých do našich lesov.

Na rozhovore spolupracoval Ľubomír Mäkký.