Cesta

Vystupujeme na Lysej Poľane. Prechádzame “modrým” mostom na poľskú stranu. Tu by som spomenul, že most je pre miestny turizmus ako pupočná šnúra, pričom na jar 2019 sa v tlači objavili znepokojujúce informácie o jeho havarijnom stave a zatvorení pre autobusovú a nákladnú dopravu. Most patrí slovenskej strane a napokon to vyzerá, že sa problém vyrieši.

Na zastávke čakáme na miniautobus, premávajúci na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Netrvá dlho a vystupujeme na zastávke Zazadnia, platíme po 8,- PLN.

Trasa

Zazadnia – Wiktorówki – Rusinowa Polana – Wierch Poroniec – Lysá Poľana

Dolina Filipka a Złota, Wiktorówki

Ako je zvykom pri vchádzaní do lesa, platíme vstupné. Hneď za búdkou máme informačný panel, venujúci sa miestnej faune a opisu doliny Dolina Filipka. Nasledujeme modrú značku. Ideme širokou lesnou cestou v zelenom, najmä smrekovom lese. Navzdory tomu, že je slnečná sobota a Lysá Poľana praská vo švíkoch, tak tu je ľudí poskromne. Tabuľa sa nemýlila, keď sľubovala ticho a poriedko turistov, okrem nedieľ a cirkevných sviatkov, keď pútnici vo väčšom množstve navštevujú Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pravej, aj ľavej strane každú chvíľu míňame nejakú horskú bystrinu, presne ako mapa naznačuje. V polovici doliny vchádzame vľavo do doliny Dolina Złota s rovnomenným potokom Złoty Potok.

Začíname stúpať. Cesta je šotolinová, s prižmúrením oka vhodná aj pre kočík. Neskôr sa v lese črtá čistinka pomenovaná Wiktorówki. Blížime sa k cieľu. Tu sú už schody, kde by sa spomínaný kočík musel občas niesť.

Wiktorówki

Prichádzame na nádvorie dreveného kostola, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier). Miestopis hovorí, že okolo roku 1860 tu štrnásťročnému dievčaťu zabehol pasúci sa dobytok. Pri podvečernom hľadaní sa jej zjavila medzi vetvami stromu “krásna dáma” respektíve “žiarivá dáma”, ktorá jej sľúbila, že stratené zviera čoskoro nájde a prikázala jej, aby opustila Rusinowu Polanu, kde jej hrozí duchovné nebezpečenstvo. Ďalší príkaz znel, aby ľudia nehrešili a činili pokánie. Postupom času sa z obrazu Panny Márie zavesenom na strome, cez malú kaplnku dospelo až ku kostolu. Momentálne ho spravujú dominikánski otcovia, u ktorých si môžeme dať hrnček čaju. Je tu stanica Tatranskej horskej služby (TOPR).

Pamätné miesto na Wiktorówkach

“Pamätám si - chýba mi - čakám“, je motto pamätného miesta na Wiktorówkach. Od roku 1992 je tu stena s pamätnými tabuľkami ľudí, ktorí zomreli v tunajších horách, ale aj v celom svete. Sú tu aj mená tých, čo zomreli prirodzenou smrťou, avšak ich život bol úzko spätý s horami. Treba podotknúť, že takmer každá tabuľka je kováčskym umeleckým dielom. Prechádzame menami, sú tu povolania ako záchranári TOPR-u, geológovia, jaskyniari, vodcovia, horskí filmári a pod... Dozvedáme sa krátke príbehy ich skonu. Na jednom z epitafov čítame o lavínovej tragédii na Swinici či v Červených vrchoch, kam máme so synom zajtra namierené. V kostole prebieha omša, pomaly sa poberáme na pasienok Rusinowa Polana.

Rusinowa Polana

Stúpame schodmi ponad kostol. Na strome je umiestnená malá kaplnka so soškou Panny Márie a ceduľou, že na tomto mieste v roku 1861 Marýsia Murzańska uzrela Matku Božiu. Prechádzame okolo dreveného žľabu s vodou prameňa Złoteho Potoka. Vzápätí vychádzame z lesa. Sme na lúke. V diaľke na horizonte nás víta Muráň, za ním v zákryte Nový vrch s Havranom. Je druhá polovica septembra, tak sa ani nie je čo diviť, že majú bielu čapicu. Jedna drevenica je zatvorená, ale “bacówka” ponúka svoje pastierske špeciality. Je tu tabuľa popisujúca výrobky z ovčieho mlieka ako “Oscypek”, “Brusek”, “Redykołka”, “Bundz”, “Bryndza”, “Żętyca”. Druhý infopanel sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo kvôli zachovaniu biodiverzity obnovené v roku 1981. Je tu pomerne veľa ľudí, ale pastvina je dosť veľká, aby si tu každý našiel svoje kľudné miesto. Vyzerá, že ovce sú už zazimované na Podhalí.

Sadáme si na veľký balvan, ktorých je navôkol roztrúsených veľké množstvo. Údajne sú pozostatkom po ľadovci Białka. Dávame si malé občerstvenie. Kocháme sa široko – širočiznými výhľadmi od Muráňa až po Mengusovské štíty. Fotiť sa veľmi nedá, všetko je v protisvetle a na poludnie ani CPL filter nepomáha. Priznávam sa synovi, že Rusinka či Jaworzyna Rusinowa, ako toto miesto nazývajú miestni, je moja “srdcovka”. Vysvetľujem mu, že po tom, čo som tu bol prvýkrát, tak z očarenia vznikol môj prvý článok na Hikingu - Gesia Szyja (Husí krk) v zime. Spomínam mu, že ako malé deti som ich sem v lete brával na prechádzku, čo si už samozrejme nepamätá. Je nádherné počasie, oplatilo by sa zájsť ďalej na skalný výhľadový hrebeň Husieho krku (Gęsią Szyją), ale chceme ešte preskúmať nepoznané, a tak vyrážame smer zelená, Wierch Poroniec.

Wierch Poroniec

Ide o najľahší prístup na Rusinowu poľanu, a teda aj k Wiktorówkam. Chodník je bez väčšieho stúpania s povrchom pripomínajúcim kúpeľnú lesnú cestičku. Ide sa celú dobu po hrebeni, teda spríjemnenie prechádzky nejakým žblnkotajúcim potôčikom by sme tu márne očakávali. Spočiatku sa otáčame za výhľadmi na končiare, ktoré odkrýva veterno–lykožrútová epizóda, ktorá končí nízkym zmiešaným porastom v lesných škôlkach. Vidieť hrebeň Woloszyna, Malú a Veľkú Koszystu, niekde tam tušíme sedlo Przełęcz Krzyżne. Za kopčekom Holý vrch (Goły Wierch) sa ponárame do lesa. Smreky sú zmiešané t. j. zelené, ale aj sucháre. Zem je pokrytá zeleným zamatovým kobercom. Príroda tu naďalej žije a pomôže si sama. Napokon klesáme k hlavnej ceste. Mohli by sme si stopnúť autobus, ale je otázne, či by bolo v ňom miesto, keďže je krátko popoludní a veľa ľudí sa ešte prepravuje na Palenicu Białczańsku (smer Morskie Oko). Vyrážame na Lysú Poľanu pešo po ozaj širokej krajnici. Čochvíľa sme v mieste určenia, kde čakáme na náš autobus na druhú stranu Tatier.

Zdroje a zaujímavé informácie:

• Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu
• Cesta I/66 cez Tatranskú Javorinu na hraničný priechod v Lysej Poľane sa zmení na cestu tretej triedy
• Dolina Filipka
• Dolina Złota
• Sanktuarium Maryjne na Wiktorówkach
• Tatranské symbolické cintoríny (poľsky)
• Kultúrne spásanie krajiny
• Panoráma z Rusinowej Polany

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek