Túra

Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier

02.11.19
Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany.

Cesta

Vystupujeme na Lysej Poľane. Prechádzame “modrým” mostom na poľskú stranu. Tu by som spomenul, že most je pre miestny turizmus ako pupočná šnúra, pričom na jar 2019 sa v tlači objavili znepokojujúce informácie o jeho havarijnom stave a zatvorení pre autobusovú a nákladnú dopravu. Most patrí slovenskej strane a napokon to vyzerá, že sa problém vyrieši.

Na zastávke čakáme na miniautobus, premávajúci na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Netrvá dlho a vystupujeme na zastávke Zazadnia, platíme po 8,- PLN.

Trasa

Zazadnia – Wiktorówki – Rusinowa Polana – Wierch Poroniec – Lysá Poľana

Dolina Filipka a Złota, Wiktorówki

Ako je zvykom pri vchádzaní do lesa, platíme vstupné. Hneď za búdkou máme informačný panel, venujúci sa miestnej faune a opisu doliny Dolina Filipka. Nasledujeme modrú značku. Ideme širokou lesnou cestou v zelenom, najmä smrekovom lese. Navzdory tomu, že je slnečná sobota a Lysá Poľana praská vo švíkoch, tak tu je ľudí poskromne. Tabuľa sa nemýlila, keď sľubovala ticho a poriedko turistov, okrem nedieľ a cirkevných sviatkov, keď pútnici vo väčšom množstve navštevujú Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej.

Po pravej, aj ľavej strane každú chvíľu míňame nejakú horskú bystrinu, presne ako mapa naznačuje. V polovici doliny vchádzame vľavo do doliny Dolina Złota s rovnomenným potokom Złoty Potok.

Začíname stúpať. Cesta je šotolinová, s prižmúrením oka vhodná aj pre kočík. Neskôr sa v lese črtá čistinka pomenovaná Wiktorówki. Blížime sa k cieľu. Tu sú už schody, kde by sa spomínaný kočík musel občas niesť.

Wiktorówki

Prichádzame na nádvorie dreveného kostola, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier). Miestopis hovorí, že okolo roku 1860 tu štrnásťročnému dievčaťu zabehol pasúci sa dobytok. Pri podvečernom hľadaní sa jej zjavila medzi vetvami stromu “krásna dáma” respektíve “žiarivá dáma”, ktorá jej sľúbila, že stratené zviera čoskoro nájde a prikázala jej, aby opustila Rusinowu Polanu, kde jej hrozí duchovné nebezpečenstvo. Ďalší príkaz znel, aby ľudia nehrešili a činili pokánie. Postupom času sa z obrazu Panny Márie zavesenom na strome, cez malú kaplnku dospelo až ku kostolu. Momentálne ho spravujú dominikánski otcovia, u ktorých si môžeme dať hrnček čaju. Je tu stanica Tatranskej horskej služby (TOPR).

Pamätné miesto na Wiktorówkach

Pamätám si - chýba mi - čakám“, je motto pamätného miesta na Wiktorówkach. Od roku 1992 je tu stena s pamätnými tabuľkami ľudí, ktorí zomreli v tunajších horách, ale aj v celom svete. Sú tu aj mená tých, čo zomreli prirodzenou smrťou, avšak ich život bol úzko spätý s horami. Treba podotknúť, že takmer každá tabuľka je kováčskym umeleckým dielom. Prechádzame menami, sú tu povolania ako záchranári TOPR-u, geológovia, jaskyniari, vodcovia, horskí filmári a pod... Dozvedáme sa krátke príbehy ich skonu. Na jednom z epitafov čítame o lavínovej tragédii na Swinici či v Červených vrchoch, kam máme so synom zajtra namierené. V kostole prebieha omša, pomaly sa poberáme na pasienok Rusinowa Polana.

Rusinowa Polana

Stúpame schodmi ponad kostol. Na strome je umiestnená malá kaplnka so soškou Panny Márie a ceduľou, že na tomto mieste v roku 1861 Marýsia Murzańska uzrela Matku Božiu. Prechádzame okolo dreveného žľabu s vodou prameňa Złoteho Potoka. Vzápätí vychádzame z lesa. Sme na lúke. V diaľke na horizonte nás víta Muráň, za ním v zákryte Nový vrch s Havranom. Je druhá polovica septembra, tak sa ani nie je čo diviť, že majú bielu čapicu. Jedna drevenica je zatvorená, ale “bacówka” ponúka svoje pastierske špeciality. Je tu tabuľa popisujúca výrobky z ovčieho mlieka ako “Oscypek”, “Brusek”, “Redykołka”, “Bundz”, “Bryndza”, “Żętyca”. Druhý infopanel sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo kvôli zachovaniu biodiverzity obnovené v roku 1981. Je tu pomerne veľa ľudí, ale pastvina je dosť veľká, aby si tu každý našiel svoje kľudné miesto. Vyzerá, že ovce sú už zazimované na Podhalí.

Sadáme si na veľký balvan, ktorých je navôkol roztrúsených veľké množstvo. Údajne sú pozostatkom po ľadovci Białka. Dávame si malé občerstvenie. Kocháme sa široko – širočiznými výhľadmi od Muráňa až po Mengusovské štíty. Fotiť sa veľmi nedá, všetko je v protisvetle a na poludnie ani CPL filter nepomáha. Priznávam sa synovi, že Rusinka či Jaworzyna Rusinowa, ako toto miesto nazývajú miestni, je moja “srdcovka”. Vysvetľujem mu, že po tom, čo som tu bol prvýkrát, tak z očarenia vznikol môj prvý článok na Hikingu - Gesia Szyja (Husí krk) v zime. Spomínam mu, že ako malé deti som ich sem v lete brával na prechádzku, čo si už samozrejme nepamätá. Je nádherné počasie, oplatilo by sa zájsť ďalej na skalný výhľadový hrebeň Husieho krku (Gęsią Szyją), ale chceme ešte preskúmať nepoznané, a tak vyrážame smer zelená, Wierch Poroniec.

Wierch Poroniec

Ide o najľahší prístup na Rusinowu poľanu, a teda aj k Wiktorówkam. Chodník je bez väčšieho stúpania s povrchom pripomínajúcim kúpeľnú lesnú cestičku. Ide sa celú dobu po hrebeni, teda spríjemnenie prechádzky nejakým žblnkotajúcim potôčikom by sme tu márne očakávali. Spočiatku sa otáčame za výhľadmi na končiare, ktoré odkrýva veterno–lykožrútová epizóda, ktorá končí nízkym zmiešaným porastom v lesných škôlkach. Vidieť hrebeň Woloszyna, Malú a Veľkú Koszystu, niekde tam tušíme sedlo Przełęcz Krzyżne. Za kopčekom Holý vrch (Goły Wierch) sa ponárame do lesa. Smreky sú zmiešané t. j. zelené, ale aj sucháre. Zem je pokrytá zeleným zamatovým kobercom. Príroda tu naďalej žije a pomôže si sama. Napokon klesáme k hlavnej ceste. Mohli by sme si stopnúť autobus, ale je otázne, či by bolo v ňom miesto, keďže je krátko popoludní a veľa ľudí sa ešte prepravuje na Palenicu Białczańsku (smer Morskie Oko). Vyrážame na Lysú Poľanu pešo po ozaj širokej krajnici. Čochvíľa sme v mieste určenia, kde čakáme na náš autobus na druhú stranu Tatier.

Zdroje a zaujímavé informácie:

Fórum 7 príspevkov
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. 12/12/19 Roman Matkovčík Spišská Magura
Túra Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany. 02/11/19 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Poľsko
Túra Severný Spiš, Pieniny – Cesta minerálnych prameňov Predstavíme si zaujímavú myšlienku turistického pospájania minerálnych prameňov s využitím trasovania pôvodných turistických chodníkov, na ktorých je vyznačená vlastná miestna značka. Spolu sem patrí jedenásť obcí s dĺžkou do 100 km, projekt zahŕňa aj revitalizáciu okolia prameňov a osadenie infotabulí. Zaujímavou atrakciou je Kneipp terapia - šliapací kúpeľ pri prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a v Lackovej. Obe spomínané miesta navštívime a budeme im podrobnejšie venovať nasledujúce riadky. 30/09/19 Roman Matkovčík Spišská Magura
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1212 m n. m. – Rusinowa Polana

    • min: 963 m n. m. – Dolina Filipka, Zazadnia

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 336 m

    • klesanie: 326 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.282 ° SŠ
      dĺžka: 20.0878 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26329 ° SŠ
      dĺžka: 20.1167 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • čaj v kláštore Wiktorówky, salaš na Rusinowej poľane, Lysá Poľana

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Lysá Poľana (bus, platené parkovisko) - Zazadnia (bus, mikrobus-taxi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.18 (0.45)