Túra

Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier

02.11.19
Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany.

Cesta

Vystupujeme na Lysej Poľane. Prechádzame “modrým” mostom na poľskú stranu. Tu by som spomenul, že most je pre miestny turizmus ako pupočná šnúra, pričom na jar 2019 sa v tlači objavili znepokojujúce informácie o jeho havarijnom stave a zatvorení pre autobusovú a nákladnú dopravu. Most patrí slovenskej strane a napokon to vyzerá, že sa problém vyrieši.

Na zastávke čakáme na miniautobus, premávajúci na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Netrvá dlho a vystupujeme na zastávke Zazadnia, platíme po 8,- PLN.

Trasa

Zazadnia – Wiktorówki – Rusinowa Polana – Wierch Poroniec – Lysá Poľana

Dolina Filipka a Złota, Wiktorówki

Ako je zvykom pri vchádzaní do lesa, platíme vstupné. Hneď za búdkou máme informačný panel, venujúci sa miestnej faune a opisu doliny Dolina Filipka. Nasledujeme modrú značku. Ideme širokou lesnou cestou v zelenom, najmä smrekovom lese. Navzdory tomu, že je slnečná sobota a Lysá Poľana praská vo švíkoch, tak tu je ľudí poskromne. Tabuľa sa nemýlila, keď sľubovala ticho a poriedko turistov, okrem nedieľ a cirkevných sviatkov, keď pútnici vo väčšom množstve navštevujú Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej.

Po pravej, aj ľavej strane každú chvíľu míňame nejakú horskú bystrinu, presne ako mapa naznačuje. V polovici doliny vchádzame vľavo do doliny Dolina Złota s rovnomenným potokom Złoty Potok.

Začíname stúpať. Cesta je šotolinová, s prižmúrením oka vhodná aj pre kočík. Neskôr sa v lese črtá čistinka pomenovaná Wiktorówki. Blížime sa k cieľu. Tu sú už schody, kde by sa spomínaný kočík musel občas niesť.

Wiktorówki

Prichádzame na nádvorie dreveného kostola, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier). Miestopis hovorí, že okolo roku 1860 tu štrnásťročnému dievčaťu zabehol pasúci sa dobytok. Pri podvečernom hľadaní sa jej zjavila medzi vetvami stromu “krásna dáma” respektíve “žiarivá dáma”, ktorá jej sľúbila, že stratené zviera čoskoro nájde a prikázala jej, aby opustila Rusinowu Polanu, kde jej hrozí duchovné nebezpečenstvo. Ďalší príkaz znel, aby ľudia nehrešili a činili pokánie. Postupom času sa z obrazu Panny Márie zavesenom na strome, cez malú kaplnku dospelo až ku kostolu. Momentálne ho spravujú dominikánski otcovia, u ktorých si môžeme dať hrnček čaju. Je tu stanica Tatranskej horskej služby (TOPR).

Pamätné miesto na Wiktorówkach

Pamätám si - chýba mi - čakám“, je motto pamätného miesta na Wiktorówkach. Od roku 1992 je tu stena s pamätnými tabuľkami ľudí, ktorí zomreli v tunajších horách, ale aj v celom svete. Sú tu aj mená tých, čo zomreli prirodzenou smrťou, avšak ich život bol úzko spätý s horami. Treba podotknúť, že takmer každá tabuľka je kováčskym umeleckým dielom. Prechádzame menami, sú tu povolania ako záchranári TOPR-u, geológovia, jaskyniari, vodcovia, horskí filmári a pod... Dozvedáme sa krátke príbehy ich skonu. Na jednom z epitafov čítame o lavínovej tragédii na Swinici či v Červených vrchoch, kam máme so synom zajtra namierené. V kostole prebieha omša, pomaly sa poberáme na pasienok Rusinowa Polana.

Rusinowa Polana

Stúpame schodmi ponad kostol. Na strome je umiestnená malá kaplnka so soškou Panny Márie a ceduľou, že na tomto mieste v roku 1861 Marýsia Murzańska uzrela Matku Božiu. Prechádzame okolo dreveného žľabu s vodou prameňa Złoteho Potoka. Vzápätí vychádzame z lesa. Sme na lúke. V diaľke na horizonte nás víta Muráň, za ním v zákryte Nový vrch s Havranom. Je druhá polovica septembra, tak sa ani nie je čo diviť, že majú bielu čapicu. Jedna drevenica je zatvorená, ale “bacówka” ponúka svoje pastierske špeciality. Je tu tabuľa popisujúca výrobky z ovčieho mlieka ako “Oscypek”, “Brusek”, “Redykołka”, “Bundz”, “Bryndza”, “Żętyca”. Druhý infopanel sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo kvôli zachovaniu biodiverzity obnovené v roku 1981. Je tu pomerne veľa ľudí, ale pastvina je dosť veľká, aby si tu každý našiel svoje kľudné miesto. Vyzerá, že ovce sú už zazimované na Podhalí.

Sadáme si na veľký balvan, ktorých je navôkol roztrúsených veľké množstvo. Údajne sú pozostatkom po ľadovci Białka. Dávame si malé občerstvenie. Kocháme sa široko – širočiznými výhľadmi od Muráňa až po Mengusovské štíty. Fotiť sa veľmi nedá, všetko je v protisvetle a na poludnie ani CPL filter nepomáha. Priznávam sa synovi, že Rusinka či Jaworzyna Rusinowa, ako toto miesto nazývajú miestni, je moja “srdcovka”. Vysvetľujem mu, že po tom, čo som tu bol prvýkrát, tak z očarenia vznikol môj prvý článok na Hikingu - Gesia Szyja (Husí krk) v zime. Spomínam mu, že ako malé deti som ich sem v lete brával na prechádzku, čo si už samozrejme nepamätá. Je nádherné počasie, oplatilo by sa zájsť ďalej na skalný výhľadový hrebeň Husieho krku (Gęsią Szyją), ale chceme ešte preskúmať nepoznané, a tak vyrážame smer zelená, Wierch Poroniec.

Wierch Poroniec

Ide o najľahší prístup na Rusinowu poľanu, a teda aj k Wiktorówkam. Chodník je bez väčšieho stúpania s povrchom pripomínajúcim kúpeľnú lesnú cestičku. Ide sa celú dobu po hrebeni, teda spríjemnenie prechádzky nejakým žblnkotajúcim potôčikom by sme tu márne očakávali. Spočiatku sa otáčame za výhľadmi na končiare, ktoré odkrýva veterno–lykožrútová epizóda, ktorá končí nízkym zmiešaným porastom v lesných škôlkach. Vidieť hrebeň Woloszyna, Malú a Veľkú Koszystu, niekde tam tušíme sedlo Przełęcz Krzyżne. Za kopčekom Holý vrch (Goły Wierch) sa ponárame do lesa. Smreky sú zmiešané t. j. zelené, ale aj sucháre. Zem je pokrytá zeleným zamatovým kobercom. Príroda tu naďalej žije a pomôže si sama. Napokon klesáme k hlavnej ceste. Mohli by sme si stopnúť autobus, ale je otázne, či by bolo v ňom miesto, keďže je krátko popoludní a veľa ľudí sa ešte prepravuje na Palenicu Białczańsku (smer Morskie Oko). Vyrážame na Lysú Poľanu pešo po ozaj širokej krajnici. Čochvíľa sme v mieste určenia, kde čakáme na náš autobus na druhú stranu Tatier.

Zdroje a zaujímavé informácie:

Fórum 7 príspevkov
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Bratislavské kaverny (pokračovanie) Nadviažeme na predošlé putovania za úkrytmi delostrelcov a ich munície z obdobia Veľkej vojny. Nateraz sa z okolia Rosslerovho lomu, Kamzíka a Dúbravky presunieme na Dlhé diely pod Kráľov vrch. Prehľadáme Sitinu. Zameriame sa na miesta nad Lamačom a Hornou Mlynskou dolinou. Využijeme na to jesenno/zimné obdobie bez vegetácie, ktoré nám pomôže pri hľadaní ďalších kaverien. 14/02/20 Roman Matkovčík Zaujímavosti
Túra Svätý Jur – rozhľadňa a vinohradnícky skanzen Starobylé vinohradnícke mesto s náučným chodníkom sme si už dávnejšie predstavili. Dnes navštívime novú zaujímavosť bývalého slobodného kráľovského mesta. Realizuje sa tu totiž vinohradnícky skanzen obohatený rozhľadňou. Svätý Jur si intenzívne udržuje svoju vinohradnícku tradíciu rôznymi podujatiami, počas ktorých by mohla byť návšteva miesta čerešničkou na torte. 11/01/20 Roman Matkovčík Malé Karpaty
Túra Doštianka z Lipt. Tepličky a Doštianky z Vikartoviec Poľany Doštianky a Doštianka, niekde sa uvádza aj ľudový názov Deščanky, Došťanka i Doščanka, sa zhodou okolností alebo žeby nie náhodou, nachádzajú na dvoch lokalitách blízko seba. A to dokonca v navzájom blízkych obciach pod severným úbočím Kráľovej hole. Navštívime dedinky Liptovská Teplička a Vikartovce. V mapách môžeme ešte nájsť vrch Doštianky ležiaci v Slovenskom raji, ale sem nevedie turistická značka. Potulky si rozdelíme na dva dni, hoci by nebolo ťažké prejsť obe lúky v jeden deň. 27/12/19 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik Pohorie Vtáčnik možno na prvý pohľad na mape veľmi nevyniká medzi ostatnými pohoriami a ten, kto ho nepozná, možno vybehne na najvyšší vrch, ale ďalej už pohorie neskúma. Najlepšie to vidieť v zime, keď sú cestičky na najvyšší bod vychodené, ale v iných častiach pohoria sa sotva dá nájsť nejaká ľudská stopa. Pritom je od vrcholu Vtáčnik len asi 15 minúť chôdze vzdialený vrch Kláštorská skala, ktorej vrchol tvorí zaujímavé skalné mesto. A toto je jedna veľká jedinečnosť pohoria. dnes Pavel Forgáč Vtáčnik
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. 22/02/20 Anna Lenkeyová Volovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1212 m n. m. – Rusinowa Polana

    • min: 963 m n. m. – Dolina Filipka, Zazadnia

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 336 m

    • klesanie: 326 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.282 ° SŠ
      dĺžka: 20.0878 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26329 ° SŠ
      dĺžka: 20.1167 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • čaj v kláštore Wiktorówky, salaš na Rusinowej poľane, Lysá Poľana

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Lysá Poľana (bus, platené parkovisko) - Zazadnia (bus, mikrobus-taxi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.38)