Túra

Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier

02. 11. 2019
Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany.

Cesta

Vystupujeme na Lysej Poľane. Prechádzame “modrým” mostom na poľskú stranu. Tu by som spomenul, že most je pre miestny turizmus ako pupočná šnúra, pričom na jar 2019 sa v tlači objavili znepokojujúce informácie o jeho havarijnom stave a zatvorení pre autobusovú a nákladnú dopravu. Most patrí slovenskej strane a napokon to vyzerá, že sa problém vyrieši.

Na zastávke čakáme na miniautobus, premávajúci na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Netrvá dlho a vystupujeme na zastávke Zazadnia, platíme po 8,- PLN.

Trasa

Zazadnia – Wiktorówki – Rusinowa Polana – Wierch Poroniec – Lysá Poľana

Dolina Filipka a Złota, Wiktorówki

Ako je zvykom pri vchádzaní do lesa, platíme vstupné. Hneď za búdkou máme informačný panel, venujúci sa miestnej faune a opisu doliny Dolina Filipka. Nasledujeme modrú značku. Ideme širokou lesnou cestou v zelenom, najmä smrekovom lese. Navzdory tomu, že je slnečná sobota a Lysá Poľana praská vo švíkoch, tak tu je ľudí poskromne. Tabuľa sa nemýlila, keď sľubovala ticho a poriedko turistov, okrem nedieľ a cirkevných sviatkov, keď pútnici vo väčšom množstve navštevujú Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po pravej, aj ľavej strane každú chvíľu míňame nejakú horskú bystrinu, presne ako mapa naznačuje. V polovici doliny vchádzame vľavo do doliny Dolina Złota s rovnomenným potokom Złoty Potok.

Začíname stúpať. Cesta je šotolinová, s prižmúrením oka vhodná aj pre kočík. Neskôr sa v lese črtá čistinka pomenovaná Wiktorówki. Blížime sa k cieľu. Tu sú už schody, kde by sa spomínaný kočík musel občas niesť.

Wiktorówki

Prichádzame na nádvorie dreveného kostola, ktorý nesie pomenovanie Sanktuarium Matki Bożej Jaworzyńskiej, Królowej Tatr (Svätyňa Javorinskej Matky Božej - kráľovnej Tatier). Miestopis hovorí, že okolo roku 1860 tu štrnásťročnému dievčaťu zabehol pasúci sa dobytok. Pri podvečernom hľadaní sa jej zjavila medzi vetvami stromu “krásna dáma” respektíve “žiarivá dáma”, ktorá jej sľúbila, že stratené zviera čoskoro nájde a prikázala jej, aby opustila Rusinowu Polanu, kde jej hrozí duchovné nebezpečenstvo. Ďalší príkaz znel, aby ľudia nehrešili a činili pokánie. Postupom času sa z obrazu Panny Márie zavesenom na strome, cez malú kaplnku dospelo až ku kostolu. Momentálne ho spravujú dominikánski otcovia, u ktorých si môžeme dať hrnček čaju. Je tu stanica Tatranskej horskej služby (TOPR).

Pamätné miesto na Wiktorówkach

Pamätám si - chýba mi - čakám“, je motto pamätného miesta na Wiktorówkach. Od roku 1992 je tu stena s pamätnými tabuľkami ľudí, ktorí zomreli v tunajších horách, ale aj v celom svete. Sú tu aj mená tých, čo zomreli prirodzenou smrťou, avšak ich život bol úzko spätý s horami. Treba podotknúť, že takmer každá tabuľka je kováčskym umeleckým dielom. Prechádzame menami, sú tu povolania ako záchranári TOPR-u, geológovia, jaskyniari, vodcovia, horskí filmári a pod... Dozvedáme sa krátke príbehy ich skonu. Na jednom z epitafov čítame o lavínovej tragédii na Swinici či v Červených vrchoch, kam máme so synom zajtra namierené. V kostole prebieha omša, pomaly sa poberáme na pasienok Rusinowa Polana.

Rusinowa Polana

Stúpame schodmi ponad kostol. Na strome je umiestnená malá kaplnka so soškou Panny Márie a ceduľou, že na tomto mieste v roku 1861 Marýsia Murzańska uzrela Matku Božiu. Prechádzame okolo dreveného žľabu s vodou prameňa Złoteho Potoka. Vzápätí vychádzame z lesa. Sme na lúke. V diaľke na horizonte nás víta Muráň, za ním v zákryte Nový vrch s Havranom. Je druhá polovica septembra, tak sa ani nie je čo diviť, že majú bielu čapicu. Jedna drevenica je zatvorená, ale “bacówka” ponúka svoje pastierske špeciality. Je tu tabuľa popisujúca výrobky z ovčieho mlieka ako “Oscypek”, “Brusek”, “Redykołka”, “Bundz”, “Bryndza”, “Żętyca”. Druhý infopanel sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo kvôli zachovaniu biodiverzity obnovené v roku 1981. Je tu pomerne veľa ľudí, ale pastvina je dosť veľká, aby si tu každý našiel svoje kľudné miesto. Vyzerá, že ovce sú už zazimované na Podhalí.

Sadáme si na veľký balvan, ktorých je navôkol roztrúsených veľké množstvo. Údajne sú pozostatkom po ľadovci Białka. Dávame si malé občerstvenie. Kocháme sa široko – širočiznými výhľadmi od Muráňa až po Mengusovské štíty. Fotiť sa veľmi nedá, všetko je v protisvetle a na poludnie ani CPL filter nepomáha. Priznávam sa synovi, že Rusinka či Jaworzyna Rusinowa, ako toto miesto nazývajú miestni, je moja “srdcovka”. Vysvetľujem mu, že po tom, čo som tu bol prvýkrát, tak z očarenia vznikol môj prvý článok na Hikingu - Gesia Szyja (Husí krk) v zime. Spomínam mu, že ako malé deti som ich sem v lete brával na prechádzku, čo si už samozrejme nepamätá. Je nádherné počasie, oplatilo by sa zájsť ďalej na skalný výhľadový hrebeň Husieho krku (Gęsią Szyją), ale chceme ešte preskúmať nepoznané, a tak vyrážame smer zelená, Wierch Poroniec.

Wierch Poroniec

Ide o najľahší prístup na Rusinowu poľanu, a teda aj k Wiktorówkam. Chodník je bez väčšieho stúpania s povrchom pripomínajúcim kúpeľnú lesnú cestičku. Ide sa celú dobu po hrebeni, teda spríjemnenie prechádzky nejakým žblnkotajúcim potôčikom by sme tu márne očakávali. Spočiatku sa otáčame za výhľadmi na končiare, ktoré odkrýva veterno–lykožrútová epizóda, ktorá končí nízkym zmiešaným porastom v lesných škôlkach. Vidieť hrebeň Woloszyna, Malú a Veľkú Koszystu, niekde tam tušíme sedlo Przełęcz Krzyżne. Za kopčekom Holý vrch (Goły Wierch) sa ponárame do lesa. Smreky sú zmiešané t. j. zelené, ale aj sucháre. Zem je pokrytá zeleným zamatovým kobercom. Príroda tu naďalej žije a pomôže si sama. Napokon klesáme k hlavnej ceste. Mohli by sme si stopnúť autobus, ale je otázne, či by bolo v ňom miesto, keďže je krátko popoludní a veľa ľudí sa ešte prepravuje na Palenicu Białczańsku (smer Morskie Oko). Vyrážame na Lysú Poľanu pešo po ozaj širokej krajnici. Čochvíľa sme v mieste určenia, kde čakáme na náš autobus na druhú stranu Tatier.

Zdroje a zaujímavé informácie:

Fórum 7 príspevkov
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra NCH Šuňava a prameň Hornádu Do mojej trilógie túlačiek po chotároch obcí na rozhraní Liptova a Spiša napokon dopĺňam Šuňavu. Naša potulka tentokrát bude vedená miestnym náučným chodníkom. Hoci značenie k tabuliam chýba, navigačný rébus sa nám snáď podarí rozlúštiť. 26/08/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Nízke Tatry
Extra Rozhľadňa na Devínskej Kobyle Vrch Devínska Kobyla, ako najvyšší kopec Bratislavy, sa v týchto dňoch dočkal oficiálnej rozhľadne. Verejnosť bola už niekoľkokrát v minulosti informovaná o tomto stavebnom zámere. Po niekoľkoročných prípravách a pomerne rýchlej realizácii môžeme od júla z jej výšky pozorovať okolitú krajinu. 21/07/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Zaujímavosti
Túra Rekviem pre oskorušu nad Devínom K chráneným častiam prírody, ktorá nám práve, ako sa zdá, nastavuje zrkadlo, patria aj stromy. V Katalógu chránených stromov ich máme okolo 443. My sme sa v rámci špacírky vybrali za jedným z nich. Meno dostal Oskoruša v Devíne, v roku 2006 mu úrady pridelili rodné-katalógové číslo S 495. 07/05/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Dolu Váhom a dolu Nitrou Pred 20 rokmi sme sa vydali na prvú putovnú cyklovačku dolu Dunajom z Passau do Bratislavy. Bez konktrétneho itineráru, iba popri rieke. Ubytko sme riešili na mieste, prevažne v súkromí. Bolo to nezabudnuteľné. Táto cesta sa mi vynorila v pamäti, keď som zobrala do rúk knižku z vydavateľstva DAJAMA s ikonkou cyklistu z edície Po Slovensku, ktorá vyšla v roku 2019 a je venovaná cyklotrasám popri riekach Váh a Nitra. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. včera Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier 04/11/19 20:36 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1212 m n. m. – Rusinowa Polana

    • min: 963 m n. m. – Dolina Filipka, Zazadnia

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 336 m

    • klesanie: 326 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.282 ° SŠ
      dĺžka: 20.0878 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26329 ° SŠ
      dĺžka: 20.1167 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • čaj v kláštore Wiktorówky, salaš na Rusinowej poľane, Lysá Poľana

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Lysá Poľana (bus, platené parkovisko) - Zazadnia (bus, mikrobus-taxi)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.41 (0.66)