Túra

Glarnské Alpy - okolo jazier pod Pizolom

03. 12. 2019
Zažil som čosi zvláštne. FB mi poslal spomienkovú fotku presne spred siedmich rokov. Absolvoval som celodennú túru k masívu hory Pizol. V ten istý deň čítam článok v slovenskej tlači o smútočnom stretnutí na počesť zániku ľadovca pod týmto vrchom. Taký silný signál nemôžem ignorovať. Bude ďalší príspevok v sérii z alpského regiónu. Síce trošku historický, ale zaujímajú ma aj dejiny.

Keď som rozprával v Sargansenlande o mojom výstupe na Goncen, všetci mi odporúčali absolvovať trasu v oblasti Pizolu - 5-Seen Wanderung. Vraj veľmi pekné, treba to vidieť. Predstava jazier v tých výškach ma zaujala. Voda a hory, to je magická kombinácia. Zaujal aj popis trasy. Citujem: „Pešia túra s piatimi jazerami je jedným z najkrajších panoramatických horských túr vo Švajčiarsku. Horská trasa sa tiahne vysoko nad úrovňou lesa, cez neustále sa meniacu vysokohorskú krajinu.“ Chcel by som aspoň raz vystúpiť tam, kam som dosiaľ len z nenaplnenej túžby nešťastne dvíhal zrak. A tak v jednu nedeľu pred odchodom na Slovensko som sa odhodlal.

Trasa

Mels – Unterprecht – Untergamidaur – Gamidaurchamm – Baseggla – Rossstall – Schwarzsee – Chwarzplangg - Schottensee – Wildsee – Pizolütte - Wangsersee – Gaffia – Furt – Mels

Samotná oficiálna trasa chodníka začína na jednej stanici lanovky a končí na druhej, vyššie položenej. Ani jedno miesto sa nedá dosiahnuť bez prestupov z údolných staníc. Po hrubom preverení ceny tohto špásu som okamžite rezignoval na tento variant. V mape získanej v jednom z mnohých informačných stredísk som si vytipoval peší prístup k objavovaniu priestoru pod najvyšším vrchom okolia.

Weisstannentall

Ráno vyrážam pred siedmou od rázcestníka neďaleko od námestia obce Mels (495). Som tesne pri riečke Seez, stekajúcej z údolia s osadou Weisstannen. Po krátkom prechode obcou začínam prudko stúpať hore turistickým chodníkom popri starej opustenej fabrickej budove. Chodník je značený žltými ležatými kosoštvorcami a vedie tesne okrajom hlbokého kaňonu. Začína sa pomaly rozvidnievať a odhaľujú sa pohľady na osídlenie Sargans-Mels pod vrchom Goncen. Kolmým postupom eliminujem sústavu serpentín, ktorými stúpa cestná doprava k ústiu (897) údolia Weisstanenntal. Po dosiahnutí komunikácie sa mení stúpanie len v pozvoľné naberanie výšky. Najskôr asfaltom, aby som prešiel na bočnú cestičku ľavou stranou doliny. Makadamová komunikácia vedie horným okrajom lúk a pasienkov s osamelými (hlavne rekreačnými) domčekmi.

Cesta do osady Weisstannen hore údolím vedie prakticky skoro vodorovne. Moja predsa len viac stúpa, a tak sa začínam vzďaľovať od dna doliny. Kráčam ešte v tieni, len osada Vermol s kaplnkou na protiľahlom svahu je zaliata slnkom. Môj pohyb sleduje dobytok, ktorý ukončil letný pobyt na horských pastvinách. Postupne tak ubúda otvorených priestorov a kráčam skôr lesom. Len na pár miestach mám možnosť zazrieť osídlenie Weisstannenu. Kostolík v osade je z tejto výšky taký malý. Prípadne pri spätných pohľadoch obdivujem planinu Palfries so skalným hrebeňom s vrchom Alvier. Smer pochodu ostro mením pri rozsiahlom salaši Alp Unter Precht (1350).

Vystúpim serpentínami proti svahu popri Alp Ober Precht na menšiu planinu Unter Garmindaur (1680). Ordinujem si desaťminútovku. Cyklistická trasa smeruje traverzujúcou cestou vľavo. Pozerám na skalnú, čiastočne zalesnenú stenu, ku ktorej smeruje môj chodník. Inak, až teraz registrujem, že kráčam červenou líniovou značkou (horský turistický chodník). Voda stekajúca z priestorov nad prudkým predelom ho prekonáva vodopádom. Bude to ostré stúpanie.

Baseggla

A aj bolo. No výrazne to zachránili krátke serpentínky na chodníku. Stále kráčam v tieni, i keď náprotivné svahy sú zaliate ostrým slnkom. Dočkám sa aj ja. Po necelej trištvrte hodinke sa prehupnem cez hranu. Slnečným lúčom už nič nebráni a s radosťou prímam ich hrejivý účinok. Som na širokých bezlesných pasienkoch na šikmej planine. Terén je zbrázdený vodnými tokmi a skalnatými výbežkami. Žiadne letisko. Užívam si prekrásne pohľady ponad údolie Seezu. Celý horizont zaberajú len mne neznáme málo skalnaté vrcholky hôr nad planinami. Vo svahu stojí menšia budova. Chodník smeruje k nej, to znamená, že aj ja. Pekná kamenná stavbička akéhosi salaša bez veľkých hospodárskych budov slúži asi k prenocovaniu pracovníkov na pastvinách. Po Alpabfahrte je už v zazimovanom stave. Ale ešte sa nezazimovali miestne svište. Pár ich občas vykukne z hojných dier. Využijem príhodné miesto k oddychu. Je jedenásť a treba doplniť energiu.

Nevidím už žiadny oficiálny chodník. Nerobím si s tým problém a stúpam pasienkami hore. Keď tam môžu kravičky pobehovať, môžem tiež. Terén je plný stôp po hovädzom dobytku a trávnatý porast je nízko spasený. Po chvíľke vidím horizont s kráčajúcimi turistami. Lanovka má v dnešnú nedeľu dobrý deň. Kráčajú z nevýrazného vrcholu Gaminadaurspitz (2308) smerom k masívu Pizolu vpravo. Hrebeň dosahujem pred pri smerovníku Baseggla (2280). Zaradím sa medzi skupinky, mám dojem, hlavne turistiek. Chlapci majú asi v programe iné aktivity.

Baschalvasee

Pozerám dole, na opačnú stranu hrebeňa ako som stúpal, na menšie pleso. Baschalvasee (2174). Prvé z piatich na trase. Rozmýšľam o zostupe k nemu. Smerovník hovorí o 15 minútach smerom nadol. Odhadujem dole, hore a pobyt tam, skoro hodinka. Nemám toľko času. Nedá sa nič robiť. Nezmočím si nohy v jeho vodách.

Schwarzsee

Klasické stúpanie hrebeňom si spríjemňujem pozorovaním údolia Rýnu s celým Liechtensteinskom ako na dlani. Horský hrebeň vrcholov dračieho chvosta Churfirstenu až po Goncen je úchvatný. Od rána neprestajne len naberám výšku. Pomaly sú to už dva výškové kilometre. Presne na obed zdolávam oblý vrcholček Rossstall (2454). Je tu fotogenicky postavený zhluk kamenných mužíčkov. Pohyb turistov na peknom mieste a hlavne ich voľba pre oddych mi neumožňujú čisto prírodný bezosobný záber fotoaparátom. O kúsok opodiaľ tiež zhodím batoh a venujem chvíľku času regenerácii síl. Tu vznikol spomínaný záber, čo mi dnes FB ponúkol ako prvý s menovkou.

Pokračujem premiérovým dnešným poklesom k prvému jazeru na trase, Schwarzsee (2372). Chodník sa priblíži až k samému kraju už väčšieho nepravidelného plesa naozaj pomerne tmavej farby.

Znovu končí chodecká pohoda a ostro sa treba popasovať s priliehajúcim svahom bočného hrebeňa. Na nasledujúcom smerovníku po prekonaní stúpania s menom Schwarzplangg (2505) s prekvapením zisťujem nadmorskú výšku dvetisíc päťstopäť metrov. To je môj dovtedajší výškový rekord. Kriváň je o pár metrov nižší. Pritom toto miesto by som ťažko nazval vrcholom. Skôr najnižším miestom hrebienka. Mimoriadne požiadam o zdokumentovanie fotografiou mladších turistov. Prebehne klasický rozhovor. „Woher komen Sie?“ - „Die Slowakei.“ - „Ľubľana.“ - „Bratislava.“ „Pivo!“ Nie sme teda až takí neznámi.

Schottensee

Nasledujúci úsek traverzujem mierne klesajúcim chodníkom vo svahu. Poloha umožňuje znovu výhľady smerom ponad údolie Weisstannetall. Pohybujem sa proti slnku, takže vhodné zábery vznikajú len pri spiatočných pohľadoch. Chodník nie je extrémne plný, ale neumožňuje mi vychutnať si čaro horskej samoty. Zo skupinky mladých dievčeniec počujem slovenčinu. Nehlásim sa k nim. Medzi nami je skoro dvojgeneračný rozdiel. Prechádzam ponad dve malé bezmenné plieska až k hladine jazera Schottensee (2332). Malá akoby plážička je obsadená návštevníkmi. Nezastavujem sa a kráčam ďalej. Musím prekonať akýsi obrí schodík asi morénového pôvodu nad priesmykom vytvoreným odtokom vyššie položeného jazera a napájajúcim to práve zdolané. Z polôh na krátkych serpentínach v skalnatom teréne je dobre osvetlené jazero pravidelného tvaru Schottensee neskutočne modré. Celková scenéria je taká pekná, až duša spieva.

Wildsee

Po vystúpení na vrchol stúpania nabehnem znovu na hrebeň. Otvorili sa mi pohľady na rozsiahlu kotlinu, veľmi pripomínajúci obrí kráter sopky, na dne ktorého sa zrkadlí blankytno-modrá hladina jazera Wildsee (2435). Vzadu oproti slnku sa týčia akoby rozpadajúce sa štíty vlastného vrcholu Pizol (2844). No ktorý z nich to presne je, len tuším. Pod hradbou skál, tam v diaľke sa belie fľak Pizolgletscher. Miestny miniľadovec. Škoda, že to všetko proti ostrému slnku na skoro bezoblačnej oblohe. Na vrchol vedie chodník značený modrou značkou (alpský turistický chodník), krajom a možno aj samotným ľadovcom. Aktuálne musím bohužiaľ dodať, že po relikte chladnejších dôb nikto neprejde. Globálne otepľovanie si vybralo svoju daň a ľadovec sa roztopil.

Držiac si výšku skoro 2500 m prichádzam k bodu, odkiaľ budem len zostupovať. Wildseelunggen (2493). Smerovník na križovatke turistických trás. Fotogenickosť miest nemôžem kvôli aktuálnej svetelnej situácii využiť. Je tak štvrťhodinka pred druhou, čas na ústup z dosiahnutých pozícii. Klesať budem spolu so slnkom. Zhodím batoh a kochám sa atmosférou. Mladá partia ma zveční aj v nepriaznivých fotografických pomeroch. Ostane pamiatka aj s ľadovcom v pozadí.

Pizolhütte, Wangsersee

Prechádzam sedlom pomaly klesajúc k otvoreným priestorom nad údolím Rýna. Za jednou zákrutou sa mi zjavuje dole na hrebienku budova Berggasthaus Pizolhütte (2221) s vrcholovou stanicou lanovky. Po pár serpentínach vidím na dno údolia k rieke Rýn. Kdesi tam po toku rieky sa snažím zahliadnuť hladinu Bodamského jazera. Bezúspešne, tak ďaleko nedovidím. Neviem, či v lepších pomeroch je to možné. Jasne ale vidím obytnú zástavbu celkom dole Mels – Sargans oddelených len líniou diaľnice. Budem teda ešte dnes dosť klesať. Na hrebienku v oblasti chaty terén naberá charakter malej náhornej plošiny. Umožnilo to vznik posledného z jazier, Wangsersee (2205). Je nedeľa a chata je slušne obsadená. Objednám si jedno fľaškové pivo. Je pol tretej, počasie je v tomto čase veľmi príjemné, tak si moment slávnostne naladený užívam.

Smer Mels

Po pol hodine sa musím vybrať na poslednú etapu výletu. Čaká ma ešte 1700 výškových metrov zostupu. Bude to aspoň v prvej fáze popri lyžiarskych svahoch cestami otvoreným terénom. Etapovými bodmi sú mi prestupné stanice lanových dráh Gaffia (1859) a Furt (1522). Východziu v obci Wangs obídem. Viac zalesneným terénom smerujem k obci Mels. Niektoré momenty sú stále zaujímavé. No aj tak sa teraz snažím len čo najjednoduchšie a najrýchlejšie sa dopracovať do cieľa. Výhľadov som si dnes užil dosť.

Pomaly sa dostanem do oblasti s trvalo osídlenými samotami spojenými kvalitnými cestami. Za prichádzajúceho súmraku sa s ich pomocou ponáhľam k cieľu. Je pred siedmou, keď dosiahnem miesto, skade som pred 12 hodinami vyrazil. Večer sa dám do prevádzkyschopného stavu a nočným priamym vlakom pred polnocou vyrážam zo Sargansu do Viedne. V tej dobe ešte lístok City Star platil aj na nočné spoje, čo v súčasnosti nie je možné.

Zhrnutie

Oficiálne túra so začiatkom v oblasti Gafia a ukončením na chate Pizolhütte meria 10 km so stúpaním 900 m, s klesaním 530 m v čase 4,5 h. V mojom pojatí to bola túra od svitania do večerného šera. Dosť ma obohatila v poznaní nielen vrcholových partii masívu Pizol. Každý si môže zvoliť variant podľa svojej chuti a schopností. Môj bol z hľadiska miestnych obyvateľov extrémny. Trošku krútili hlavou. Načo sú lanovky?

Fórum 3 príspevky
Glarnské Alpy - okolo jazier pod Pizolom 08/12/19 17:26 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Kremnickým hrebeňom z kúpeľov do kúpeľov Pri poslednej výprave do Kremnických vrchov k runám na Velestúre som si uvedomil jeden fakt. Úsek červenej značky na juh od Troch krížov je moja terra incognita. A prázdnota v našich mapách láka, nutkanie zaplniť biele miesta je neodolateľné. A tak, keď sa mi neočakávane uvoľnil v predĺženom májovom víkende jeden a pol dňa, prekonávam vlastnú pohodlnosť a neváham. Neplánovane zbalím batoh. Môžem vyraziť za svojím spôsobom novým dobrodružstvom. 04/07/20 Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Túra Višňové – Veľký Plešivec – Šípkové – Vrbové Dnešná túra bude reprízou. Trasou aj obsadením výpravy. Osobne si pozriem film či prečítam knižku aj viackrát pomerne často. No musí to byť dobré dielo, čo si poctu zaslúži. Nie hocijaký brak. Otváracia letná túrička si ju veru zaslúži. Pamätám si, ako ma pred piatimi rokmi prekvapila tamojšia krajina, jej dosiaľ mne skrytá krása. Neočakával som okrem zrúcaniny hradu nič zaujímavé. Najsevernejšia časť Malých Karpát bola v mojom ponímaní ozaj veľmi malá. Mýlil som sa. Čachtické Karpaty, ich južná plešivecká časť je hodna nielen premiérovej návštevy. 30/06/20 Vladimír Mikuš Malé Karpaty
Túra K runám na Velestúre z Kremnice V našom podvedomí sa vrcholky hôr spájajú s niečím tajomným, s niečím, čo sa tam skrýva. A to býva jedna zo skutočností, čo nás tam láka. A vrch s menom Velestúr čosi také v sebe koncentruje. Už len názov zaujme. A čo potom tajomný nápis, vysekaný vo vrcholovom brale. Nestál by za námahu? Nebudem špekulovať o jeho posolstve a či veku. Neprekáža, či má len cez storočie a či cez dve tisícky. O tom nech sa píše na iných weboch. Miesto bude ťažiskom našej dnešnej májovej prechádzky kremnickými lesmi. Dúfam len, že nie celkom ideálna predpoveď počasia zabezpečí dostatočnú samotu na turistických chodníkoch v čase prebiehajúcich opatrení. 16/06/20 Vladimír Mikuš Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. dnes Martin Knor Svet
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. včera Soňa Mäkká Správy
Túra Zbojníckym chodníkom: Tiesňavy a Obšívanka Nedeľa po skončení vlaňajšieho autorského Hiking stretnutia sa ohlásila slnečným počasím. Výhľad z okna počas raňajok sľuboval krásny deň, no meteorológovia varovali pred silným vetrom na malofatranskom hrebeni. Mala som zabezpečiť odvoz a následný pickup Soni a Ľubovi, ktorí sa chystali na hrebeň. Vietor však zmenil plány, a tak sme sa všetci spoločne s Mirom vybrali na pre mňa neznámu vychádzku Zbojníckym chodníčkom cez Tiesňavy a Obšívanku. včera Daniela Mäkká Malá Fatra

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Glarnské Alpy - okolo jazier pod Pizolom 08/12/19 17:26 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Švajčiarsko: Alpy (Alpen) - Západné Alpy (Westalpen) - Glarnské Alpy (Glarner Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2505 m n. m. – Schwarzplangg

    • min: 495 m n. m. – Mels

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2010 m

    • klesanie: 2010 m

  • Vzdialenosť
    • 31 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 23.09.2012

  • Štart trasy
    • šírka: 47.0469 ° SŠ
      dĺžka: 9.41844 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.0469 ° SŠ
      dĺžka: 9.41844 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Berggasthaus Pizolhütte

  • Doprava
    • Sargans (vlak, bus) - Mels (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.2)