"Nespočetnekrát som si ventiloval hlavu nočným výstupom na Chleb s rozsvietenou čelovkou a skialpovými lyžami na nohách. Chata pod Chlebom mi učarovala natoľko, že som sa ju napokon v roku 2017 rozhodol prostredníctvom svojej firmy kúpiť,” hovorí Andrej Hrnčiar na svojej facebookovej stránke. (Návštevný poriadok NP Malá Fatra povoľuje pohyb po turistických chodníkoch, prípadne aj na vyhradených miestach mimo nich iba v denných hodinách.) Aktuálne má Chata pod Chlebom kapacitu 23 osôb na posteliach a 25 osôb na povale vo vlastnom spacom vaku. Na jej mieste bola predtým väčšia chata, ktorá v roku 1982 vyhorela, a objekt súčasnej chaty bol vtedy hospodárskou budovou. Medzitým sa z Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra stal Národný park Malá Fatra s vyšším stupňom ochrany. Architektonický návrh, ktorý predstavil Andrej Hrnčiar, hovorí, že návrh objektu nepresahuje pôvodný rozmer ani kapacitu historického objektu. Oproti súčasnému stavu však ide o zväčšenie pôdorysu o prístavbu so suterénom a dvoma nadzemnými poschodiami a zvýšenie lôžkových kapacít na 40 lôžok.

Keď správa NP chcela posúdiť vplyv stavby na chránené druhy, investor projekt mierne upravil a úrady správu pri ďalšom konaní obišli

Lokalita, kde leží chata pod Chlebom, sa nachádza v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Chleb, kde platí 4. stupeň ochrany. Tiež leží v Chránenom vtáčom území a v Území európskeho významu a podľa § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek projekt, ktorý pravdepodobne môže mať na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov z hľadiska cieľov jeho ochrany. Posudzuje sa teda, či činnosti, ktoré sa tu plánujú, môžu ohroziť jednotlivé druhy vtákov, iných zvierat či rastlín, ktoré sú tu predmetmi ochrany. Investor je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad v sídle kraja, v tomto prípade v Žiline.

Spoločnosť MaH sa obrátila so žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia na Okresný úrad v Martine. Ten vyzval Správu NP Malá Fatra o vydanie stanoviska. Správa parku vo svojom stanovisku z 4. 2. 2019 konštatuje, že daná stavba a s ňou súvisiace činnosti môžu mať pri požadovanom rozsahu výrazný negatívny vplyv na predmety ochrany daného územia. Vzhľadom na to neodporučili vydať súhlasné stanovisko. V takomto prípade sa zámer posudzuje v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, investor by teda mal požiadať o tzv. EIA.

So správou národného parku viac nikto nič neriešil. Až 6. 9. 2019 na Obecnom úrade v Šútove na konaní o umiestnení prístavby pracovníci NP zistili, že vo veci vydal rozhodnutie Okresný úrad v Žiline v tom zmysle, že hodnotenie EIA nie je potrebné. Urobil tak na základe stanoviska, ktoré si vyžiadal nie od miestne príslušnej správy národného parku, ale od ústredia Štátnej ochrany prírody (ŠOP) v Banskej Bystrici. Pod ústredím sú všetky správy národných parkov aj chránených krajinných oblastí. NP Malá Fatra takýto postup označil za zvláštny. “Ak o takéto stanovisko žiada orgán ochrany prírody, zvyčajne sa priamo obráti na konkrétnu správu, nie na ŠOP SR. Len v roku 2019 sa vo veci vydania stanoviska podľa § 28 obrátil úrad priamo na našu správu približne 30 krát.” Podľa správy NP Malá Fatra existujú prípady, kedy odborné stanovisko vypracuje ŠOP SR, napr. ak ide o zámer, ktorý sa dotýka viacerých chránených území súčasne. Chata pod Chlebom ale takýmto prípadom nie je. Navyše stanovisko vzniká na základe čiastkových podkladov jednotlivých správ.” V tomto prípade sa však centrála ŠOP na svoju správu NP neobrátila a stanovisko vypracovala sama. Pracovníkov národného parku nezavolala ani na obhliadku terénu, a nijakým spôsobom ich neinformovala, že takéto konanie k stavbe v národnom parku prebieha.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Návod pre ďalších developerov v národnom parku?

Koncom septembra o celej kauze informoval podpredseda strany SPOLU Erik Baláž. Následne Andrej Hrnčiar obvinil riaditeľa Správy NP Malá Fatra Michala Kalaša zo zaujatosti a Štátna ochrana prírody sa vyjadrila, že ju mrzí tendenčné informovanie ohľadom rekonštrukcie chaty. Správa NP reagovala vlastným stanoviskom a otvoreným listom riaditeľstvu ŠOP. Vyjadrujú v ňom nesúhlas s postupom vedenia, ktoré bez akejkoľvek konzultácie s nimi vystavilo odborné stanovisko k rekonštrukcii chaty. “Odmietame sa nečinne prizerať, ako sa dehonestuje naša práca.” Ďalej vyjadrujú obavu, že vydaním stanoviska, ktoré je priamo v rozpore s ich stanoviskom, vznikne precedens pri podobných objektoch, o ktorých výstavbu sa investori v území snažia, ako je obnova Chaty pod Rozsutcom, Chata pod Poludňovým grúňom, či výstavba vo Vrátnej doline. Správa NP hovorí, že nie je proti rekonštrukcii, avšak pri takej veľkej stavbe v chránenom území, 100 metrov od hranice Národnej prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany a v tesnej blízkosti biotopov hlucháňa, treba posúdiť vplyv stavby na životné prostredie.

Okresný úrad v Žiline v stanovisku vedúceho odboru starostlivosti o životné prostredie Pavla Kropitza hovorí, že “je na vlastnom uvážení OÚ OSŽP Žilina, ktorému útvaru ŠOP SR zašle svoju žiadosť o odborné stanovisko, ktoré je podkladom v jeho následnom rozhodovaní o veci.” V tomto prípade sa celou vecou zaoberali dvakrát. “V prípade prvej žiadosti sme konštatovali prekročenie limitných hodnôt, čo znamená, že projekt alebo zámer sa musí posúdiť zo zákona a vrátili sme ho na riešenie na OÚ Martin, ktorý ho mal ďalej riešiť v procese EIA.” Následne investor upravil tzv. limity, ktorými môže byť rozsah zastavanej plochy, počet lôžok, počet stoličiek v jedálni, atď. Podľa OÚ následne žiadateľ “predložil novú upravenú a doplnenú dokumentáciu, ktorá nespadala automaticky do povinného posudzovania podľa zákona o EIA v dôsledku prekročenia limitných hodnôt. V prípade druhej žiadosti sa sledované parametre blížili limitným hodnotám, ale ich neprekročili a riešenie bolo prepracované a doplnené, ale aj napriek tomu sme chceli mať predmetný zámer posúdený „vyššou“ odbornou inštanciou a tou je ŠOP SR v Banskej Bystrici.”

Michal Kalaš, riaditeľ Správy NP Malá Fatra, hovorí, že hoci tým pádom sa stavba nemusela posudzovať podľa zákona o EIA, stále platí § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý rieši vyššie spomínané posudzovanie na predmety ochrany v územiach európskeho významu, a ktorý o žiadnych limitoch nehovorí. Ak sa čo i len pri jednom druhu rastliny či živočícha, prípadne biotopu ukáže, že stavba by mala naň významný negatívny vplyv, automaticky by sa mal zámer posudzovať.

Správa NP sa obáva ohrozenia hlucháňov, migrácie vtáctva či rysov, zošliapávania rastlín, častého odvozu odpadu

Správa národného parku v hodnotení uviedla, že navrhovaná stavba môže mať výrazný vplyv na 8 druhov vtákov vrátane hlucháňa hôrneho či tetrova hôľniaka, ďalej na rysa ostrovida, dva druhy rastlín a štyri druhy biotopov. Okolie chaty je obľúbenou skialpinistickou lokalitou a správa NP predpokladá pri navýšení kapacít chaty vyšší počet skialpinistov lyžujúcich často mimo legálnych trás v období, kedy sú hlucháne obzvlášť citlivé na vyrušovanie a stratu energie. NP MF sa obáva zániku populácií hlucháňa a tetrova hôľniaka. Pri rysovi hrozí plašenie a znemožnenie migrácie, pri rastlinstve zošliapavanie, rozširovanie nelegálnych chodníkov. Pri vtákoch je rizikom aj svetelné znečistenie a nárazy do presklených plôch v blízkosti Snilovského sedla, ktoré je využívané na migráciu. NP Malá Fatra poukázala na ďalšie problémy vyplývajúce zo zvýšenej návštevnosti územia, ako napríklad problém s častejším odvážaním komunálneho odpadu, teda častejším pohybom motorového vozidla, ktoré bude rušiť chránené druhy. Správa NP predpokladá aj nutnosť častejšieho odvozu kalu z čističky odpadových vôd a upozorňuje, že nebude súhlasiť so spevňovaním komunikácie.

Ústredie štátnej ochrany prírody nevidí problém absolútne v ničom

Centrála Štátnej ochrany prírody vo svojom stanovisku ani pri jednom z druhov zvierat a rastlín, ktoré sú tu predmetom ochrany (26 druhov vtákov, 27 druhov biotopov a 29 druhov zvierat a rastlín) nepredpokladá žiadny negatívny vplyv. Tvrdí, že na mieste plánovanej rekonštrukcie a prístavby chaty sa biotopy a druhy európskeho významu nenachádzajú. Pritom jej vlastný program záchrany hlucháňa z roku 2018 hovorí o nutnosti obmedziť ľudské vyrušovanie, ktoré hlucháňovi spôsobuje výrazné energetické straty a robí ho zraniteľnejším voči predátorom. Hluchánie biotopy sa podľa správy NP začínajú cca 50 metrov od chaty.

Štátna ochrana prírody sa vo svojom stanovisku vôbec nezaoberá širšími vzťahmi v území okolo chaty a súvisiacim vplyvom lanovej dráhy na počet návštevníkov územia. Pritom je zhotoviteľom príručky Metodika hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike na základe smernice o biotopoch. V príručke sa hovorí napríklad o tom, že “Pri hodnotení vplyvov je potrebné zvážiť všetky vplyvy projektu, ktoré môžu nastať pri jeho príprave, realizácii, prevádzke i prípadnej likvidácii. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú predmetom ochrany v územiach sústavy Natura 2000, je potrebné brať do úvahy nielen ovplyvnenie priamo v dotknutých územiach, ale i ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí významných pre migrujúce druhy a potravných biotopov mimo sústavy Natura 2000. V prípadoch, keď významnosť vplyvov nie je jednoznačná, by malo byť vyhodnotenie významnosti vplyvov podporené širším konsenzom odborníkov.”

Centrála ŠOP svoj postup odôvodňuje sťažnosťou na zaujatosť Správy NP, ale neodpovedala, či ju riešila zákonným spôsobom

Oslovili sme Štátnu ochranu prírody s otázkou, prečo po tom, ako ich oslovil Okresný úrad v Žiline, buď priamo neodporučili úradu obrátiť sa na miestne príslušnú Správu NP Malá Fatra, alebo im túto vec nepostúpili sami. Tiež či ju konzultovali so správou NP MF a prizvali ich na obhliadku terénu. Z oddelenia komunikácie prišla nepodpísaná odpoveď, že “riaditeľstvo ŠOP SR bolo oslovené zo strany Okresného úradu na vydanie nezávislého stanoviska, nakoľko nám bola zaslaná sťažnosť ohľadom zaujatosti Správy NP Malá Fatra v uvedenej veci.” Informovali sme sa teda, kto a v akom dátume poslal predmetnú sťažnosť, ako túto sťažnosť riešili a vyhodnotili a či nám môžu poskytnúť dokumentáciu. Ústredie ŠOP dnes ráno odpovedalo, že sťažnosť poslal zástupca investora. "Keďže nás Okresný úrad v Žiline napokon priamo oslovil so žiadosťou o vypracovanie stanoviska v zmysle § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny, pristúpili sme k vypracovaniu tohto stanoviska s prihliadnutím na túto sťažnosť, tak ako sme vám to opísali v predchádzajúcich odpovediach na vami položené otázky."

Podľa Zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach je príslušný orgán verejnej správy povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní, ak je náročná na prešetrenie, lehota sa dá predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní. Štátna ochrana prírody vydala svoje stanovisko k prestavbe chaty 4.6. 2019. To znamená, že vtedy už o údajnej sťažnosti musela vedieť. Ďalej je podľa § 15 tohto zákona orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti. Riaditeľ NP Malá Fatra Michal Kalaš hovorí, že v takejto veci ho nikto nekontaktoval.

A. Hrnčiar: Po sérii pochybných verdiktov správy národného parku prevzala rozhodovanie centrála Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici

Andrej Hrnčiar predstavil projekt chaty na svojej facebookovej stránke.

Podľa Andreja Hrnčiara ide o projekt renomovanej architektonickej kancelárie (RULES architekti, pozn. red.). “Stavba sa nachádza v blízkosti nedávno vybudovanej vrcholovej stanice lanovky vo Vrátnej doline a pri križovatke horských chodníkov, cyklotrás, z tohto dôvodu je potrebné prehodnotiť súčasný stav objektu a prispôsobiť ho súčasným /novovzniknutým/ nárokom. Návrh neuvažuje s navýšením návštevnosti územia, len s dobudovaním potrebných kapacít služieb, ktoré nie sú v území dostatočne zabezpečené.” Andrej Hrnčiar ďalej uvádza, že architektonická kancelária robila rekonštrukciu Kamennej chaty po Chopkom, ktorá je v takom istom stupni ochrany ako Chata pod Chlebom, tam sa však nestretli s odporom ŠOP. “Možno preto, že tam nebol riaditeľom zaujatý Michal Kalaš.” A. Hrnčiar uvádza, že “po sérii pochybných verdiktov správy národného parku prevzala rozhodovanie centrála Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici a jej verdikt bol pozitívny.” M. Kalaš hovorí, že si nie je vedomý žiadnej zaujatosti. S Chatou pod Chlebom v uplynulých rokoch správa parku riešila trikrát unikajúce fekálie a vo všetkých prípadoch im dala za pravdu aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Oslovili sme Andreja Hrnčiara s otázkou, čoho sa týkajú tie pochybné verdikty a či nám ich môže poslať. Tiež sme sa informovali, či sa pokúšal najprv kontaktovať so svojím zámerom prestavby správu NP a dohodnúť s nimi detaily. A napokon, či uvažoval o tom, že by v záujme preukázania dobrej vôle absolvovali posudzovanie vplyvu na prírodné prostredie, teda konanie EIA, dobrovoľne. Otázky sme zaslali aj spoločnosti MaH. Reakciu sme nedostali.

Chatárka Chaty pod Chlebom: Na Slovensku je korupcia ako sviňa, to dúfam nie je novinka

Chatárka Chaty pod Chlebom Janka Parížeková na facebookovej stránke chaty uviedla, že: “Čo sa vybavovania týka, bohužiaľ na Slovensku je to tak. Obyčajný smrteľník by chatu neprestaval... skončil by už na okresnom úrade.” Oslovili sme ju s otázkou, na základe čoho si to myslí, či predtým rokovali v tomto smere so správou NP. Janka Parížeková odpísala: “Odpoveď je jednoduchá – už ste niekedy niečo riešili na stavebnom úrade? Viete, že vybaviť obyčajné stavebné povolenie trvá 2 roky? Toto som mala na mysli, nič iné… dnes je všetko tak prebyrokratizované, že odvážiť sa na prestavbu takého niečoho ako je Chata pod Chlebom bez známostí je fakt zničenie vlastného osobného života na 10 rokov. A to ešte s neistým výsledkom. Áno, na Slovensku je korupcia ako sviňa, to dúfam nie je novinka. Ste mladí, tak bojujte a zmeňte to, ja vám držím palce. A čo sa týka tej otázky ohľadom MF, keďže viem, kam smerujete, nebudem ju komentovať. Môj komentár bol všeobecný k situácii ohľadom akýchkoľvek povolení na Slovensku.”

Za posledných 10 rokov sa od základov rekonštruovalo niekoľko horských chát v slovenských národných parkoch, napríklad Zbojnícka chata, Chata pod Rysmi či Žiarska chata vo Vysokých Tatrách, Kamenná chata pod Chopkom v Nízkych Tatrách či Horský hotel Kráľova studňa vo Veľkej Fatre. Pýtali sme sa viacerých vlastníkov, či pred podaním príslušných žiadostí na úrady konzultovali svoje projekty so správami chránených území.

Spoluvlastníkom prvých dvoch je Slovenský horolezecký spolok JAMES. Ladislav Gancarčík zo spolku hovorí, že pred samotnou rekonštrukciou oboch chát prebehla séria rokovaní so správou TANAP-u a ďalšími kompetentnými organizáciami, ako napríklad Štátne lesy TANAP-u, hasiči atď. Pri rokovaniach sa riešili rôzne požiadavky na stavbu v chránenom území. Pri Chate pod Rysmi sa dohodol napríklad zväčšený pôdorys, ktorý bol potrebný z hľadiska bezpečnosti (stavba protilavínového štítu). Kapacita chaty sa nemenila.
Ladislav Gancarčík nás informoval, že aktuálne sa chystá na novú sériu rokovaní so správou národného parku, štátnymi lesmi či mestom Kežmarok v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou podkrovia a strechy a výmenou okien na Chate pri Zelenom plese.

Kamenná chata pod Chopkom vopred projekt rekonštrukcie a prístavby so správou Národného parku Nízke Tatry nekonzultovala. Chatár Marcel Melicherčík hovorí, že všetko sa riešilo počas príslušných konaní.
Dušan Kováč, spolumajiteľ horského hotela Kráľova studňa, potvrdil, že pred rekonštrukciou hotela zámer viackrát prebral so správou Národného parku Veľká Fatra. Hľadali optimálne riešenia napríklad na spôsob získavania elektrickej energie.
Spoločnosť MaH podľa Michala Kalaša svoj zámer rekonštrukcie so správou NP neriešila.

Vizitka ochrany prírody k stému výročiu

Zatiaľ to teda vyzerá tak, že centrála Štátnej ochrany prírody, pod ministerstvom životného prostredia spravovaným stranou MOST-HÍD, bola veľmi ústretová k podpredsedovi parlamentu za MOST-HÍD a umožnila mu rekonštruovať chatu v národnom parku bez akýchkoľvek pripomienok. K tomu pripočítajme útočné vystupovanie A.Hrnčiara na facebooku voči pracovníkom NP len kvôli tomu, že si správa národného parku robí svoju prácu, a presvedčenie chatárky z Chaty pod Chlebom, že bez známostí aj tak nič nevybavíte a preto je ospravedlniteľné ísť na vec takto. Ani správa národného parku pritom nespochybňuje, že chatu treba rekonštruovať. Otázny je spôsob vybavovania. Je možné, že tento obrázok ochrany prírody budú mať v hlave mnohí účastníci budúcotýždňovej konferencie venovanej 100. výročiu ochrany prírody na Slovensku...

Súvisiace články

• Aktuality.sk – Hrnčiarova firma dostala od Štátnej ochrany prírody podozrivý súhlas na rekonštrukciu Chaty pod Chlebom
• Hiking.sk – NP Malá Fatra apeluje na lyžiarov, aby nerušili zver
• Hiking.sk – Riaditeľ NPMF: Malá Fatra nie je nafukovacia
• Blog.sme.sk – Ako cykloturista Andrej Hrnčiar ochranárom poza chrbát prešiel