Reportáž

S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese

15.10.19
Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne.

Náučný chodník Kysihýbeľ z roku 1994 bol zrekonštruovaný v roku 2018. Zriadila ho spomínaná SOŠ lesnícka a Školské lesy Kysihýbeľ v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia, Správou CHKO Štiavnické vrchy a Národným lesníckym centrom. Dĺžka chodníka je 6 km, s prevýšením 150 metrov.

Pozrite si našu trasu na mape

Od správy školských lesov sa vyberáme hore a doľava do lesa popri Jubilejnom rybníku, vybudovanom v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia založenia ČSR. “Je jedným zo sústavy kaskádovite usporiadaných rybníčkov v Kysihýbli,” hovorí Mišo. Pôvodne sa všetky využívali na intenzívny chov rýb. “Dnes už chov nie je intenzívny, žiaci však majú možnosť si zachytať ryby systémom "chyť a pusť". Rybníky udržiavame funkčné, tvoria sa okolo nich a v nich zaujímavé biotopy. Loviť prichádza občas volavka, alebo rybárik, sem-tam kormorán a aj vydra.”

Vchádzame do lesa. Ako prvú vidíme náučnú tabuľu, ktorá hovorí o záhrade Rudolfa Feistmantela, profesora lesníctva, ktorý tu vysadil v roku 1937 rôzne domáce a cudzokrajné dreviny pre poslucháčov akadémie. Sledovali aj, ako sa v našich podmienkach cudzokrajným drevinám darí. My sa k nim dostaneme až o chvíľu, lebo na tomto mieste mi Mišo ukazuje porast, v ktorom sa ťaží iba výberkovým spôsobom. Na druhej strane cesty je väčšia otvorená plocha, kde sa zase vyťažilo viac stromov naraz.

Tu sa ťaží výberkovým spôsobom

Tu sa ťaží výberkovým spôsobom

“Čo je to výberkový spôsob?”
“Buď máš jednotlivý výber, alebo skupinový výber, a ťažíš do výšky prírastku. Do porastu môžeš ísť napríklad každých 5 rokov alebo každých 10 rokov. Len nesmieš desaťročný prírastok ťažbou prekročiť. Skupinky sú do 0,20 ha, to je napríklad "diera" 40 x 50 metrov (môže byť aj 10 x 200, alebo 20 x 100 atď)., čo je maximálny rozmer. Lepšie je spraviť menšiu."
V lokalite na fotografii sa v rokoch 2008 až 2016 jednotlivým výberom vyťažilo cca 200 m3 dreva, cca 190 stromov.
“Ako drevo odvážate?”
“Aby sa to mohlo realizovať, musia tam byť zvážnice, približovacie cesty. Potom príde traktor, plus sa to môže kombinovať s koňmi.”
“Ako to funguje so stavbou zvážnic?”
“Nové nemôžeme robiť len tak. Cesta musí mať upravený povrch a má odvodňovacie zariadenia. Je to stavba a tu navyše v CHKO. Ale môžeme robiť približovaciu linku. Linka je prerúbaný pásik lesa široký maximálne 4 metre. Robí sa už vtedy, keď je porast mladý."

Približovacia linka

Približovacia linka

Ďalšia tabuľa náučného chodníka hovorí jednak o zaniknutom leknovom jazierku, ale viac o cudzokrajných drevinách, ktoré vidíme okolo. Nachádzajú sa tu borovice hladké - vejmutovky, a tiež sekvojovec mamutí. “Toto je duglaska tisolistá, severoamerická drevina,” ukazuje Mišo na niekoľko stromov poblíž. “Pochádza zo západného pobrežia. Má ohromné prírastky, dvojnásobnú produkciu oproti buku, alebo smreku. Starí horári pred 150 - 160 rokmi ňou radi zalesňovali, lebo potrebovali rýchlo a veľa dreva kvôli baníctvu a hutníctvu, ktoré zdecimovalo vtedajšie lesy. Nové už nesmieme sadiť, len stanovištne pôvodné dreviny.”

Sekvojovec mamutí

Sekvojovec mamutí

Na čiastočne odkrytej stráni s výhľadom na banskoštiavnickú kalváriu s prichádzajúcou prehánkou si hovoríme niečo viac o spôsobe ťažby, v lesníckej terminológii “hospodárskych spôsoboch, ktorými sa obnovuje les, keď nahrádzaš zrelý porast novým.” Existuje holorubný, podrastový, výberkový a účelový spôsob.

  • Holorub: na určitej ploche, u nás tzv. maloplošnej forme maximálne tri hektáre, sa úmyselne vyrúbu všetky stromy, nasleduje umelá obnova, sadenie stromčekov.
  • Podrastový spôsob: stromy sa ťažia postupne, vyberajú sa jednotlivé stromy a vzniká prirodzené zmladenie tam, kam sa dostane svetlo. V ďalšej fáze (tzv. dorub) sa vyťažia zvyšné materské stromy a zostáva len mladý porast z prirodzenej obnovy.
  • Výberkový a účelový: vyberajú sa len jednotlivé stromy alebo malé skupinky, vôbec sa netvoria odkryté plochy.

“Aký je rozdiel medzi výberkovým a účelovým spôsobom?”
“Takmer žiadny, účelový je v lesoch osobitného určenia a v ochranných, keď sa ťažbou snažíš dosiahnuť ten účel. Les osobitného určenia je napríklad rekreačný les pri Bratislave, a vyberáš stromy, ktoré ohrozujú návštevníkov. Môžu to byť aj lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, kúpeľné atď.”

Hlavnou drevinou v týchto lesoch je buk

Hlavnou drevinou v týchto lesoch je buk

Míňame Červený lom, kde sa pri stavbe Trate mládeže v rokoch 1947-1949 ťažil ryolit. Oveľa dlhšie zdržíme pri nasledujúcej tabuli Obnova lesa v dubovej bučine. Tá je tu najrozšírenejšou skupinou lesných typov.

“Lesnícka typizácia nám vraví o tom, aký les by tu bol, keby bol prírodný bez akejkoľvek ľudskej činnosti. Lesné typy poznáme a máme ich zakreslené v mapách. Na tomto mieste bola dubová bučina. A k tomu by sme sa mali zase dopracovať. Nemali by sme ju nahradiť čistou smrečinou.”
“Aj po 100 rokoch sa dá z bylinného podrastu zistiť, čo tam rástlo pôvodne?”
“Áno, bylinný podrast nás informuje o vegetácii, ktorá by tam mala byť. Z kombinácie bylín, veľmi konkrétnej, na to sú algoritmy, vieme určiť, aký je tam lesný typ. Aj keď tam 100 rokov porastie čistý smrek, z bylín vieme určiť, že tam mal byť buk s dubom alebo buk s jedľou.”
“Teda problém smrekových monokultúr, ktoré sa vo veľkom rozpadajú, je, že sú v nevhodnej nadmorskej výške?”
“Že sú nepôvodné. A na nevhodnom stanovišti. Pôvodný les je výsledok klímy a stanovišťa - pôdy (vápenec, andezit, kremenec, žula), vody, expozície (sever, juh, atď.). Ďalej nadmorskej výšky, hoci tá môže byť inverzná. Keď sa v nižších polohách drží chlad, tretí vegetačný stupeň môže byť nižšie ako druhý. Nepôvodná drevina je náchylnejšia na všetko. Ako keby si Eskimáka zobrala bývať do južnej Afriky. Rozpadajú sa však aj pôvodné prírodné a prirodzené smrečiny, pravdepodobne v dôsledku klimatickej zmeny.”
“Ale teraz sa už nesadia smreky tam, kam nepatria, či?”
“My sme napríklad už tridsať rokov nezasadili jediný smrek. Poznáme obnovné a cieľové drevinové zloženie, predpisujú nám ho tzv. taxátori pri obnove programu starostlivosti o les, ktorý sa tvorí každých 10 rokov.”
“Povedzme si niečo k tým vegetačným stupňom.”
“Lesných vegetačných stupňov máme osem, dubový, bukovo-dubový, dubovo-bukový, bukový, potom je smrekovo-jedľovo-bukový, smrekový, potom je kosodrevina, a nad hornou hranicou lesa. Ale to je veľmi nahrubo. Lesných typov sú stovky, ak nie tisíce.”

Najrozšírenejšou drevinou v tomto lese je buk, o čom nás informuje ďalšia náučná tabuľa. Vpravo máme výhľad do doliny, vľavo pekný zamachnatený les s pováľanými kmeňmi, aký by som čakala skôr v prírodnej rezervácii. Mišo hovorí, že kvôli pár stromom sa im neoplatí chodiť do porastu a nič ich nenúti tie stromy ťahať von.

Umelá jaskyňa

Umelá jaskyňa

Teraz sa budeme nejaký čas prechádzať v podzemí. Prišli sme k umelej jaskyni, vytvorenej pravdepodobne v 18. storočí pri lámaní stavebného kameňa. Lámal sa ručne vo veľkých kvádroch a používal sa pri stavbách v Banskej Štiavnici. Vchádzame dnu. Vo vnútri sa rozprestiera obrovský opustený priestor s jazierkom na konci. Ideálny na nakrúcanie nejakého hororu. Prejsť na druhú stranu nám trvá dobrých 5 minút. Naše slabé svetelné zdroje ani nestačia na zachytenie ohromného komplexu. Strop drží jediný stĺp. Dúfam, že sa nám to neporúča na hlavy. “Zimujú tu netopiere. Už sa však stalo, že prišli nejakí návštevníci, založili tu oheň a netopiere zahynuli…”

Ochranný les Skálie

Ochranný les Skálie

Naša ďalšia zastávka vyzerá tiež ako z nakrúcania filmu, teraz pre zmenu lesa elfov pre Pána prsteňov. “Toto je moje obľúbené miesto, volá sa Skálie,” hovorí Mišo. Tu sa neťaží. “Na Slovensku sú tri kategórie lesov: hospodársky, les osobitného určenia a ochranný les, ktorý vidíš aj tu. Ten chráni stanovište, na ktorom rastie, v prvom rade pôdu. V tomto prípade je to plytká pôda, vystupujúce skaly, strmý svah. Tu nerobíme nič, lebo sme radi, že tu nejaký les je. Jedným z dôvodov, prečo tu neťažíme, je aj ten, že sa sem s ničím nevieme dostať.”

Najbližšie stojíme v bukovej dúbrave, teda k bukom tu pribudol aj dub, najdrahšia drevina v našich lesoch. Ani tu sa vzhľadom na extrémne stanovište dlhodobo nezasahuje, maximom sú prepílené kmene, ktoré ležali cez chodník.

Skálie je názov ďalšej náučnej tabule, hovorí o andezitových blokoch, ktoré sa týčia okolo. Andezity sú vyliate sopečné horniny, zvetrávajú pomalšie ako sopečný tufovitý tmel a tak vytvárajú skalné veže a hríby. Skaly sú porastené krikľavým zeleným lišajníkom. Lišajníky sú indikátorom čistého vzduchu.

Výberkové hospodárenie

Výberkové hospodárenie

Ďalšou témou náučnej tabule aj nášho rozhovoru je výberkové hospodárenie. Les pred nami tvorí zmes drevín: jedľa, buk, dub, smrek, hrab a duglaska. Počas jeho života sa v ňom niekoľkokrát robili výchovné ťažby, tzv. prebierky. V súčasnosti sa v ťažbe pokračuje tzv. prírode blízkym, výberkovým spôsobom hospodárenia, ťažia sa poškodené, nestabilné, ale aj rubne zrelé stromy. Takto nevznikajú odkryté plochy, prebieha prirodzená obnova, zachováva sa produkčná aj mimoprodukčné funkcie lesa.

“Podmienkou je sprístupnenie porastu, aby sa tam dokázali ťažbové mechanizmy alebo kôň sa pohybovať. Musí tam byť sieť približovacích ciest, hustejšia ako niekde na strmých svahoch. Aby bola štruktúra mnohoveká a zmiešaná, v poraste musia rásť rôzne druhy drevín. Nevedel by som to robiť v čistej dubine alebo bučine.”

Reč príde aj na šetrnú/nešetrnú ťažbu, rozbahnené cesty, odplavenú pôdu. Musím dodať, že takéto terény som pri našej vychádzke nevidela.
“Keď prší, nejdeme do lesa so strojmi aj tri dni po daždi. Najprv to skontrolujem a až potom dovolím chlapom ísť.” Poškodené miesta na stromoch, ktoré stoja hneď pri ceste a boli odrené, sa natrú fungicídnym prípravkom Pellacol, ktorý zranené miesta uchráni pred hubami a inými škodcami.

Tu sa odstránil jeden strom a zmladzovanie sa necháva na prírodu

Tu sa odstránil jeden strom a zmladzovanie sa necháva na prírodu

Zastavujeme len tak uprostred lesa. Vľavo je mladina s jedným či dvoma pníkmi, za ňou les. Mišo ho ukazuje ako ilustráciu hospodárenia prírode blízkym spôsobom.
“Tu som vyznačil do ťažby jeden strom, ktorý odclonil prirodzené zmladenie pod ním, na malej plôške. Toto sú buky. Keď chceme, aby sa zmladzovali duby, ktoré potrebujú viac svetla, musíme do toho trocha viac zasahovať. Pri obnove porastu sa môžem rozhodnúť, že doň spravím tri pásy, 200m dlhé a 50 široké, to je ten klasický podrastový, schematický spôsob, ako všade vidíme, alebo spravím 150 malých plôšok, 5-10 metrových. Pri tých pásoch vidím starý les, mladý les, starý les, mladý les. Pri tom prírode blízkom spôsobe vidím ten les stále pekný, členitý, rôznoveký.”

Trasa na mape: Mišo Diviak

Mišo Diviak je autorom úspešnej knihy horských poviedok Bujón v šumienke, ktorú vydal HIKING.SK a môžete si ju objednať v našom eshope alebo v kníhkupectve Martinus.

Fórum 6 príspevkov
S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese 16/10/19 19:35 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese 16/10/19 19:35 6 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.21)