Túra

Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse

10.12.19
Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca.

Öfen

O tretej som vyrážal z domu, no tentokrát som to so skorým vstávaním prehnal. Strašne sa mi driemalo a nepomohol mi ani štvrťhodinový oddych na odpočívadle pri Seebensteine. Oči sa mi zatvárali napriek tomu, že som šoféroval s nosom prilepeným na čelné sklo. Túžobne som očakával ďalšie parkovisko, na ktorom som si polhodinu pospal. Na to som čulejší uháňal ďalej.

Na parkovisko za Gröbmingom (928 m) som prišiel o 8.30 h. Prezul som sa, nabalil som si batoh a vyrazil som po ceste. Derie sa kamsi medzi skaly. V širšom žľabe Öfen robí kratučké serpentíny a šplhá sa do neba. Je to úžasný pohľad.

Na začiatku rokliny Öfen som na skalách objavil ferraty. Wow, bonus navyše. Mal som sto chutí vybrať sa na ne, netušil som však, akej sú náročnosti. Čo ak sa hore zasekám a nebudem vedieť zliezť? Chvíľu som váhal, ale potom som to vzdal.

Za roklinou som kráčal po štrkovej ceste. Spočiatku dolinou popri potoku, neskôr krasovou krajinou. Na Brandalm som minul pekné chaty a začal som vyzerať odbočku na Notgasse.

Notgasse

Ááá, tu je. Pri ceste stojí tabuľa, na ktorej sa píše, že cez Notgasse viedla stará cesta cez hory. Ľudia ju využívali viac ako tisíc rokov a viacerí z nich do skál čosi vytesali. Spočiatku to bol obrázok súvisiaci s ich prácou, neskôr najmä letopočty. Vznikla tak najväčšia zbierka petroglyfov vo východných Alpách. Tak toto je atrakcia, kvôli ktorej tadiaľto pán Paulis chodieva.

Vybral som sa hore dolinkou. Lenže značka zahla na svah, čo sa mi nezdalo. Vrátil som sa do dolinky a pokračoval som prťami od zveri. Vyplašil som dva hlucháne, ktoré preleteli okolo mňa. Odfotiť som ich však nestihol.

Pomaly som bol hore na planine, ale petroglyfy som nevidel. Asi som mal pokračovať pekne po značke. Zahol som doprava a hľadal som výrazný chodník. Po chvíli som ho našiel na dne hlbšej dolinky. Na značku som sa napojil práve pri strome, na ktorom bola tabuľa označujúca začiatok skalných nápisov. O nič som neprišiel.

Dolinka sa zmenila na uzučký, zatiaľ nie veľmi vysoký kaňon. Zahýbal v ostrých uhloch a na vyhladených skalách sa zjavili petroglyfy. Moc ma nenadchli. Spočiatku to boli iba škrabance do skaly, ale ďalej bolo aj zopár maličkých obrázkov. Na Altamiru sa to nechytá, ale miesto má svoje čaro. Páčil sa mi letopočet. Autor napísal 1780 ako M780. I tak sa dá.

Ako som spomínal, roklina bola spočiatku nízka. Lenže za každou zákrutou sa steny trochu zdvihli a po chvíli som išiel slušnou roklinou. Jej najužšie miesto je prírodnou rezerváciou. Kdesi tam bola aj vrcholová kniha, do ktorej som sa zapísal. Aspoň tam, keď sa to teraz na steny neodporúča.

Tiesňava skončila a chodník vyšiel na štrkovú cestu. Avšak čoskoro z nej odbočil a putoval som mierne zvlnenou krasovou krajinou. Lesom. Okrem smrekov tu rastú smrekovce, ktoré začali chytať žlté jesenné odtiene. Stretol som skupinku turistov.

Ferraty

Prišiel som na parkovisko na konci spoplatnenej cesty a zamieril som ku kaplnke Friedenskirchlein. Je nalepená na skale ako orlie hniezdo. Keďže je otočená na východ, pekne z nej vidno Gröbming s okolím.

Kúsok za kaplnkou je trochu väčší balvan, na ktorý vedú štyri kratučké ferraty. David náročnosti A/B, Emil B/C, Karl D a Julius E. Prevýšenie píšu do 100 m, čím sa myslí, že do 100 m majú všetky štyri ferraty dohromady. Sadol som si na podritník, jedol som obed a hodnotil som svoje možnosti. Na D a E na hladkej skale nemám a A/B ma nelákalo. A tak som išiel na Emila. Na temene balvana sa všetky štyri ferraty spájajú a spoločne mieria na nepálsky most. Ten sa mi páčil.

Vrátil som sa ku kaplnke a vybral som sa na poslednú ferratu ktorá tu je, na Franza. Túto cestu vybudovali iba nedávno, takže som o nej nevedel. Avšak na jej začiatku bol plánik, na ktorom sa písalo, že má náročnosť B/C.

Ferrata Franz je nádherná. Nie je na nej veľa železa, ide však poriadne zubatou a pevnou skalou. Umelé atrakcie tu nenájdete, zato prírodných tu zopár je. Najviac sa mi páčil hrebienok ostrý ako žiletka tvorený šikmou skalou.

Vrchol a zostup

Z konca ferraty je to na Stoderzinken (2048 m) iba 15 minút. Keďže bolo nádherné slnečné počasie, z vrcholu som mohol obdivovať všetky okolité horstvá. Na západe bolo vidno Hoher Dachstein s typickým ľadovcom. Na severe mŕtve hory (Totes Gebirge), ktorých najvyššie kopce boli pocukrované. Podobne bol sneh aj na najvyšších vrcholoch Nízkych Táur (Niedere Tauer) na juhu. Nuž a na východe bolo vidno zubaté bralá Gesäuse.

Na ferrate Franz bolo počuť češtinu, na vrchole Stoderzinkena slovenčinu. Pokochal som sa výhľadom a začal som zostupovať. Pôvodne som chcel schádzať chodníkom, ktorý ide čiastočne po spoplatnenej ceste, ale davy výletníkov na vrchole svedčili o tom, že to nebude dobrý nápad. Pôjdem dolu najkratšou možnou trasou.

Zbehol som na lúku k Brünnerhütte a zamieril som k chatičkám. V tráve kvitli horčeky, jedny z posledných jesenných kvetín. Našiel som aj horec ľadový, ale jeho obrázok sa mi nepodaril.

Strmým svahom som zbehol do doliny a zamieril som do rokliny Öfen. Tunajšie ferraty mi nedali pokoja. Prešiel som cez menší tunel a snažil som sa prečítať vyblednutý, sotva viditeľný nápis na plastovej tabuľke. Zdalo sa, že tam píšu čosi o padaní kameňov a o vodičoch. Hmm. Problémy tu nechcem mať. A tak som to vzdal. Vrátil som sa k autu, zjedol som večeru a presunul som sa na miesto, ktoré som si vyhliadol na nocovanie.

Záver

Napriek usilovnému hľadaniu som na internete nenašiel žiadnu zmienku o ferratách v kaňone Öfen. Istenie tam bolo nové, hrubé lano bolo napevno uchytené na masívnych kolíkoch. Aj keby boli tieto ferraty súkromné, mala by sa kdesi nachádzať zmienka o ich obtiažnosti. Našiel som iba zopár obrázkov fotených zdola, od cesty. Avšak aj bez týchto ferrát patrila prechádzka k najkrajším, aké som tohoto roku absolvoval.

Fórum 3 príspevky
Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse 11/12/19 16:50 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rokoš trochu ináč z Uhrovského Podhradia Strážovské vrchy som si obľúbil kvôli ich členitosti a rozmanitosti. V južnej časti, v Nitrických vrchoch, patrí k najkrajším kopcom Rokoš. Začiatkom roka som sa naň vybral z Uhrovského Podhradia. Pre výstup som si zvolil hrebeň Malých Zrubísk, pre zostup Žernovskú dolinu. 07/02/20 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Predná Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. dnes Anna Lenkeyová Volovské vrchy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. včera Boro Tomis Príbehy
Túra Belianske Tatry – zimná túra na Chatu Plesnivec Horské chaty sú tradične obľúbený cieľ, a tak sa aj predposledný deň zimných prázdnin, ktorý trávime v Tatrách, rozhodujeme práve pre túry na ne. Delíme sa na dve výkonnostné družstvá, osemročný Kubko ide s tatom na Chatu pri Zelenom plese, štvorročný Maťko so mnou na Chatu Plesnivec. 20/02/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse 11/12/19 16:50 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Dachstein (Dachsteingebirge)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2048 m n. m. – Stoderzinken

    • min: 928 m n. m. – parkovisko za Gröbmingom

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m

    • klesanie: 1250 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 12.10.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 47.4668 ° SŠ
      dĺžka: 13.8523 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.4668 ° SŠ
      dĺžka: 13.8523 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • parkovisko za Gröbmingom

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.22)