Javor na Vlačuhove
Túra

Vlačuhovo - okruh z Moštenice

10. 11. 2019
Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“.

Janka nám zakaždým Vlačuhovo krásne opisovala – hubársky raj, najkrajšie a najväčšie šípky aké kedy zbierala, miesto kde sa ako dieťa rodičom stratila a vraj na hrebeni v lese sú aj zaujímavé skalné útvary. Roky plynuli a my sme Vlačuhovo obdivovali len z diaľky a zo všetkých možných svetových strán.

Až tento rok sme si povedali - dosť a ideme tam! Hubársku sezónu sme síce zmeškali, ale tešili sme sa aspoň na šípky, ktoré sme si chceli nazbierať.

Trasa

Moštenica – Švarcova (Čierna) dolina – sedlo Prehnutá – Skorušiny – Vlačuhovo – Hrby – Končitá skala – Uhliarska skala – Moštenica

Mrazivé novembrové ráno nás privítalo na malom námestíčku v Moštenici, nazývanom Plac. Aj sme si ho chceli obzrieť, ale chlad nám prenikal pod kožu a čakala nás dlhá cesta hlbokou dolinou bez slnečných lúčov. Niežeby slniečko nesvietilo – práve naopak, chystal sa krásny slnečný deň, ale Švarcova (Čierna) dolina je hlboká a do nej šikmé novembrové slnečné lúče ráno určite nezasvietia. A tak sme hneď zaradili vyššiu rýchlosť a uháňali dolinou za slnečnými lúčmi, ktoré sa nám vysmievali kdesi vysoko nad hlavami.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Rýchly pochod nám vyhovoval aj preto, že svahy doliny boli na mnohých miestach zohyzdené rúbaniskami, a tak sme sa snažili rýchlo dostať z nej preč. Na jednom mieste (vďaka rúbani), prenikli slnečné lúče až na cestu, a tak sme sa všetky baby (šesť kusov), postavili vedľa seba, otočili tvár a dlane do slnka a čerpali chvíľu teplo a energiu.

Okolo chaty Studenec sme potom len prefrčali a zastavili sa až v sedle Prehnutá. Tu už slniečko krásne svietilo, a tak sme si dopriali oddych a malé občerstvenie. Chceli sme ísť hneď na Vlačuhovo, no Janka nás poprosila, aby sme s ňou zašli na Skorušiny, kde je pekná horská lúka s prameňom a starou drevenou búdou. Bolo to však pre ňu trošku sklamanie. Lúka bola takmer úplne zarastená, prameň zachytený a drevenica zrútená na zemi.

Rýchlo sme sa teda vrátili do sedla Prehnutá a krátkym výstupom cez priesek v lese sme vyšli na Vlačuhovo. Už prvý pohľad nás očaril. Rozľahlé pasienky Tálov boli nielen spásané, ale aj kosené, stálo na nich niekoľko starých solitérov a na náprotivnom svahu rástol mladý riedkoles. Otvárali sa aj výhľady na údolie Hrona.

Akosi automaticky sme všetci zamierili doľava pod les a tam sme sa rozložili. Bola to paráda vyhrievať sa na slniečku v polovici novembra a pritom pozerať na malebnú krajinu pred nami. Keď sme dostatočne zrelaxovali, vydali sme sa cez rozsiahle pasienky smerom na vrchol Vlačuhova. Najskôr nás zaujal zaujímavo tvarovaný strom. Nedokázali sme však určiť čo je to za druh, pretože jeho popadané lístie bolo dokonale premiešané s dofúknutým lístím z blízkeho lesa a okrajových krovín. Neprekáža, aspoň sme sa pod ním pofotili!

Postupne sa nám začali otvárať stále ďalšie a ďalšie výhľady. Najskôr na Štrosy, Kečku, Kozí chrbát a novú útulňu pod Kečkou, na ktorú máme pekné spomienky. Pekné pohľady do diaľky striedali pohľady na zaujímavosti okolo nás. Stromy síce už dávno zhodili svoje pestrofarebné lístie, ale zato sa odhalila ich podstata. Solitéry na Vlačuhove sú veľmi krásne. Striebristosivé buky majú mohutnú vajcovitú korunu, ťahajúcu sa k oblohe. Fúkajú tu však predovšetkým severné vetry a tie ich dotvarovali trochu asymetricky.

Hneď ako sme vstúpili na lúku, zaujala nás v diaľke nejaká čudná búda s vežičkou, no nedokázali sme z diaľky zistiť, čo je to zač. Teraz sme prichádzali k nej a nestačili sme sa čudovať. Drevená búda s okenicami a komínom by mohla byť pastierska útulňa, keďže sú tu rozsiahle pasienky. Ale čo znamená „rozhľadňa“? Vari je to komfortný poľovnícky posed? No ani sme to nezistili, ale dvaja naši prieskumníci, ktorí vyšli hore, potvrdili, že odtiaľ by mali parádny výhľad – či už pastieri na svoje stáda, alebo poľovníci, tiež na svoje „stáda“.

Hádanku sme nevyriešili, a tak sme opäť pokračovali k vrcholu Vlačuhova. Výhľady sa nám neustále rozširovali a aj okolo nás bolo stále čo pozerať. V tráve sa objavil sem-tam zabudnutý kvietok a okolité buky a javory fascinovali svojou mohutnosťou a bizarnými tvarmi. Z okraja pasienka na nás svietili svojimi zlatými korunami aj smrekovce opadavé, ktoré sa ešte nevzdali svojho ihličia. Len šípky akosi nikde neboli!

Rozlúčili sme sa s krásnym Vlačuhovom a pomaly sme schádzali zvažujúcim sa hrebeňom smerom k Moštenici. Na južnom okraji pasienka Predná poľana sme konečne uvideli červenejúce sa kríky. No neboli to šípky, ale hloh, a bolo ho tam neskutočne veľa.

Hrebeň pokračoval ďalej do lesa a les na úzkom hrebeni bol celkom pekný. Len v mieste, kde začínajú vychádzať vápencové skaly na povrch, sa rúbanisko z Moštenickej doliny vyšplhalo až na hrebeň. To bolo miesto, ktorým ráno dosvietilo slniečko až na dno doliny. Nasledoval krátky zostup, ktorým sme sa dostali do sedla Hrby, cez ktoré prechádza spevnená lesná cesta. Nedali sme sa ňou však zvábiť, ale pokračovali sme výrazným hrebeňom ďalej.

O chvíľu sa pred nami vztýčila mohutná skalná pyramída. Bola to Končitá skala, ako sme sa neskôr dozvedeli. Obsadila celý hrebeň a jej steny prudko padali do Švarcovej i Uhliarskej doliny. Chvíľu sme uvažovali, ako prekonať barikádu, ale nakoniec išiel každý podľa svojich možností. Ľubko a Alenka vyšli až na vrchol, ja stredom skaly cez skalnú rímsu a ostatní podišli popod skalu.

Asi 100 metrov za Končitou skalou sa dvíhal nenápadný zalesnený kopček. Keď sme naň vyliezli, bolo jasné, že stojíme na Uhliarskej skale. Je z nej krásny pohľad na Moštenicu a okolie. Uhliarska skala by si zaslúžila podrobnejší prieskum, ale čas pokročil a ďalší autobus by išiel až o niekoľko hodín, a tak sme strmým chodníkom zišli radšej rýchlo do dediny.

Zostalo nám trošku času pozrieť si malé námestíčko s informačnou tabuľou, najstarším Robotníckym domom na Slovensku a pamätníkom SNP. Na zastávke sa nám prihovoril pán v strednom veku a pýtal sa s veľkým záujmom, kde sme boli. Hovoril, že aj on bol turista, má aj kurz VhT, no kvôli zdravotným problémom nemôže chodiť na túry. Poznal dobre okolie, porozprával nám o zaujímavostiach v okolí a potvrdil Janke, že na Vlačuhove naozaj kedysi bolo veľa šípok. Smutne nám hovoril, ako nám závidí a ako mu turistika chýba. Znovu som si uvedomila aká som vďačná osudu, že ešte stále môžem chodiť po horách a tešiť sa z darov prírody.

ĎAKUJEM

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Alenka Bencová

Fórum 5 príspevkov
Vlačuhovo - okruh z Moštenice 12/11/19 08:46 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Aladár a Titicaca v Podpoľaní Zákaz cestovať mimo okres určite nepotešil viacerých turistov. Ale v živote to už tak býva, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Konečne sme mnohí spoznali aj niektoré zaujímavosti vo vlastnom okrese. A nemusia to byť len kopce. Oko turistu sa predsa rado pristaví aj na krásnej vodnej hladine. Väčšina turistov pozná Štrbské, Hincovo či Popradské pleso, a aj keď pri nich neboli, určite aspoň počuli o Beňatine či Morskom oku. 22/01/21 Danka Tomášiková Poľana
Túra Okolo Klastavy Pri prezeraní mapy Štiavnických vrchov mi padol zrak na maličkú dedinku Klastava. Jej zvukomalebný názov ma zaujal. Pozerám bližšie – veď tam má byť mlyn a nejaké tufové pivnice! Už to stojí za návštevu. Oznamujem manželovi môj nápad a on prikladá. Klastavskú dolinu má medzi prioritami, vraj je pekná a vedie ňou NCH. Ešte jeden mrk do mapy a pridali sme aj Sokol, ktorý na mape vyzerá celkom skalnatý. No a skalky – tie my radi! 11/01/21 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Útulňa Filmová pajta na Grúni Pri našom pobyte na severe Chočských vrchov sme natrafili na drevenú stavbu, ktorú sme poznali z filmov Perinbaba a Sokoliar Tomáš. Nie je to síce pôvodná pajta, ale je to jej verný klon. Pajta je vhodná na prenocovanie, preto ma prekvapilo, že na Hikingu ešte nie je, hoci je v blízkosti turistickej značky. Aj keď, samozrejme, žltá značka sa nemôže rovnať Ceste hrdinov SNP. 18/12/20 Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako už názov napovedá, ide o 24 vrcholov v časti Malých Karpát, ktoré patria do územia BSK. Podľa slov autora je cieľom, aby pri plnení podmienok získania odznaku všetci záujemcovia z radov turistov, prípadne aj cykloturistov, spoznávali mnohé krásne miesta Malých Karpát. V tejto časti sa pozriem na moje výstupy na prvých 14 vrcholov, neskôr pridám druhú časť, ktorá bude obsahovať môj pohľad na putovanie po zvyšných desiatych miestach. dnes Miloš Hajdin Malé Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 5: Slovenské rudohorie Piata časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Volovské vrchy, Slovenský kras, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy a Muránsku planinu, čiže všetko pohoria Slovenského rudohoria. 23/01/21 Pavel Forgáč Muránska planina, Revúcka vrchovina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vlačuhovo - okruh z Moštenice 12/11/19 08:46 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Starohorské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1034 m n. m. – Vlačuhovo

    • min: 456 m n. m. – Moštenica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 819 m

    • klesanie: 819 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 16.11.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8072 ° SŠ
      dĺžka: 19.2922 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8072 ° SŠ
      dĺžka: 19.2922 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Strieborná studnička v Švarcovej doline, prameň Skorušiny, Vlačuhovo (válovy)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus) - Moštenica (bus, parkovisko na námestí)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.24 (0.49)