Javor na Vlačuhove
Túra

Vlačuhovo - okruh z Moštenice

10. 11. 2019
Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“.

Janka nám zakaždým Vlačuhovo krásne opisovala – hubársky raj, najkrajšie a najväčšie šípky aké kedy zbierala, miesto kde sa ako dieťa rodičom stratila a vraj na hrebeni v lese sú aj zaujímavé skalné útvary. Roky plynuli a my sme Vlačuhovo obdivovali len z diaľky a zo všetkých možných svetových strán.

Až tento rok sme si povedali - dosť a ideme tam! Hubársku sezónu sme síce zmeškali, ale tešili sme sa aspoň na šípky, ktoré sme si chceli nazbierať.

Trasa

Moštenica – Švarcova (Čierna) dolina – sedlo Prehnutá – Skorušiny – Vlačuhovo – Hrby – Končitá skala – Uhliarska skala – Moštenica

Mrazivé novembrové ráno nás privítalo na malom námestíčku v Moštenici, nazývanom Plac. Aj sme si ho chceli obzrieť, ale chlad nám prenikal pod kožu a čakala nás dlhá cesta hlbokou dolinou bez slnečných lúčov. Niežeby slniečko nesvietilo – práve naopak, chystal sa krásny slnečný deň, ale Švarcova (Čierna) dolina je hlboká a do nej šikmé novembrové slnečné lúče ráno určite nezasvietia. A tak sme hneď zaradili vyššiu rýchlosť a uháňali dolinou za slnečnými lúčmi, ktoré sa nám vysmievali kdesi vysoko nad hlavami.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Rýchly pochod nám vyhovoval aj preto, že svahy doliny boli na mnohých miestach zohyzdené rúbaniskami, a tak sme sa snažili rýchlo dostať z nej preč. Na jednom mieste (vďaka rúbani), prenikli slnečné lúče až na cestu, a tak sme sa všetky baby (šesť kusov), postavili vedľa seba, otočili tvár a dlane do slnka a čerpali chvíľu teplo a energiu.

Okolo chaty Studenec sme potom len prefrčali a zastavili sa až v sedle Prehnutá. Tu už slniečko krásne svietilo, a tak sme si dopriali oddych a malé občerstvenie. Chceli sme ísť hneď na Vlačuhovo, no Janka nás poprosila, aby sme s ňou zašli na Skorušiny, kde je pekná horská lúka s prameňom a starou drevenou búdou. Bolo to však pre ňu trošku sklamanie. Lúka bola takmer úplne zarastená, prameň zachytený a drevenica zrútená na zemi.

Rýchlo sme sa teda vrátili do sedla Prehnutá a krátkym výstupom cez priesek v lese sme vyšli na Vlačuhovo. Už prvý pohľad nás očaril. Rozľahlé pasienky Tálov boli nielen spásané, ale aj kosené, stálo na nich niekoľko starých solitérov a na náprotivnom svahu rástol mladý riedkoles. Otvárali sa aj výhľady na údolie Hrona.

Akosi automaticky sme všetci zamierili doľava pod les a tam sme sa rozložili. Bola to paráda vyhrievať sa na slniečku v polovici novembra a pritom pozerať na malebnú krajinu pred nami. Keď sme dostatočne zrelaxovali, vydali sme sa cez rozsiahle pasienky smerom na vrchol Vlačuhova. Najskôr nás zaujal zaujímavo tvarovaný strom. Nedokázali sme však určiť čo je to za druh, pretože jeho popadané lístie bolo dokonale premiešané s dofúknutým lístím z blízkeho lesa a okrajových krovín. Neprekáža, aspoň sme sa pod ním pofotili!

Postupne sa nám začali otvárať stále ďalšie a ďalšie výhľady. Najskôr na Štrosy, Kečku, Kozí chrbát a novú útulňu pod Kečkou, na ktorú máme pekné spomienky. Pekné pohľady do diaľky striedali pohľady na zaujímavosti okolo nás. Stromy síce už dávno zhodili svoje pestrofarebné lístie, ale zato sa odhalila ich podstata. Solitéry na Vlačuhove sú veľmi krásne. Striebristosivé buky majú mohutnú vajcovitú korunu, ťahajúcu sa k oblohe. Fúkajú tu však predovšetkým severné vetry a tie ich dotvarovali trochu asymetricky.

Hneď ako sme vstúpili na lúku, zaujala nás v diaľke nejaká čudná búda s vežičkou, no nedokázali sme z diaľky zistiť, čo je to zač. Teraz sme prichádzali k nej a nestačili sme sa čudovať. Drevená búda s okenicami a komínom by mohla byť pastierska útulňa, keďže sú tu rozsiahle pasienky. Ale čo znamená „rozhľadňa“? Vari je to komfortný poľovnícky posed? No ani sme to nezistili, ale dvaja naši prieskumníci, ktorí vyšli hore, potvrdili, že odtiaľ by mali parádny výhľad – či už pastieri na svoje stáda, alebo poľovníci, tiež na svoje „stáda“.

Hádanku sme nevyriešili, a tak sme opäť pokračovali k vrcholu Vlačuhova. Výhľady sa nám neustále rozširovali a aj okolo nás bolo stále čo pozerať. V tráve sa objavil sem-tam zabudnutý kvietok a okolité buky a javory fascinovali svojou mohutnosťou a bizarnými tvarmi. Z okraja pasienka na nás svietili svojimi zlatými korunami aj smrekovce opadavé, ktoré sa ešte nevzdali svojho ihličia. Len šípky akosi nikde neboli!

Rozlúčili sme sa s krásnym Vlačuhovom a pomaly sme schádzali zvažujúcim sa hrebeňom smerom k Moštenici. Na južnom okraji pasienka Predná poľana sme konečne uvideli červenejúce sa kríky. No neboli to šípky, ale hloh, a bolo ho tam neskutočne veľa.

Hrebeň pokračoval ďalej do lesa a les na úzkom hrebeni bol celkom pekný. Len v mieste, kde začínajú vychádzať vápencové skaly na povrch, sa rúbanisko z Moštenickej doliny vyšplhalo až na hrebeň. To bolo miesto, ktorým ráno dosvietilo slniečko až na dno doliny. Nasledoval krátky zostup, ktorým sme sa dostali do sedla Hrby, cez ktoré prechádza spevnená lesná cesta. Nedali sme sa ňou však zvábiť, ale pokračovali sme výrazným hrebeňom ďalej.

O chvíľu sa pred nami vztýčila mohutná skalná pyramída. Bola to Končitá skala, ako sme sa neskôr dozvedeli. Obsadila celý hrebeň a jej steny prudko padali do Švarcovej i Uhliarskej doliny. Chvíľu sme uvažovali, ako prekonať barikádu, ale nakoniec išiel každý podľa svojich možností. Ľubko a Alenka vyšli až na vrchol, ja stredom skaly cez skalnú rímsu a ostatní podišli popod skalu.

Asi 100 metrov za Končitou skalou sa dvíhal nenápadný zalesnený kopček. Keď sme naň vyliezli, bolo jasné, že stojíme na Uhliarskej skale. Je z nej krásny pohľad na Moštenicu a okolie. Uhliarska skala by si zaslúžila podrobnejší prieskum, ale čas pokročil a ďalší autobus by išiel až o niekoľko hodín, a tak sme strmým chodníkom zišli radšej rýchlo do dediny.

Zostalo nám trošku času pozrieť si malé námestíčko s informačnou tabuľou, najstarším Robotníckym domom na Slovensku a pamätníkom SNP. Na zastávke sa nám prihovoril pán v strednom veku a pýtal sa s veľkým záujmom, kde sme boli. Hovoril, že aj on bol turista, má aj kurz VhT, no kvôli zdravotným problémom nemôže chodiť na túry. Poznal dobre okolie, porozprával nám o zaujímavostiach v okolí a potvrdil Janke, že na Vlačuhove naozaj kedysi bolo veľa šípok. Smutne nám hovoril, ako nám závidí a ako mu turistika chýba. Znovu som si uvedomila aká som vďačná osudu, že ešte stále môžem chodiť po horách a tešiť sa z darov prírody.

ĎAKUJEM

Autori fotografií: Danka Tomášiková a Alenka Bencová

Fórum 5 príspevkov
Vlačuhovo - okruh z Moštenice 12/11/19 08:46 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. 30/11/20 Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tematínsky hrad a Tematínska lesostep Alebo mrazivý novembrový slnečný kúpeľ. Sobotnú ozdravnú vychádzku sme si naplánovali v papučiach a s teplým čajom v piatok večer. Kubko navrhol hrad Tematín v Považskom Inovci, ktorý je od Bratislavy približne hodinku jazdy autom. Aby sme sa aj zahriali, pôjdeme z obce Lúka a späť cez Tematínsku lesostep. Vyzerá to aj na chôdzu mimo lesa, čo bude v predpovedanom chladnom počasí príjemné. Rada sa pridávam. dnes Daniela Mäkká Považský Inovec
Správa Stane sa Čertovica bežkárskym eldorádom? Po minulej zimnej sezóne má OZ Horské spoločenstvo za sebou testovací ročník, kedy sme sprístupnili 15 kilometrov bežkárskych tratí pomocou staršieho ratraku, ktorého limity nedovoľujú pripraviť seriózne trate do ďalších sezón. Ratrak sme viac času opravovali, ako na ňom jazdili a aj tak ho presvedčili iba na zatáčanie do jednej strany. včera Marek Šurina Správy
Túra Ako sme nezmizli v pohorí Tríbeč S kamarátom z času na čas vyrážame na vander s prespaním vonku. Tento rok sa nám to pre pandémiu či pracovné povinnosti nedarilo, a tak po celoštátnom špáraní v nose sme sa rozhodli využiť slobodu pohybu s negatívnym testom. Mňa zaujal článok o útulni Žliabok, a tak som vymyslel trasu a Ctibor zohnal ďalšieho parťáka – Petra zo Špačiniec. 01/12/20 Miroslav Svítek Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vlačuhovo - okruh z Moštenice 12/11/19 08:46 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Starohorské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1034 m n. m. – Vlačuhovo

    • min: 456 m n. m. – Moštenica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 819 m

    • klesanie: 819 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 16.11.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8072 ° SŠ
      dĺžka: 19.2922 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8072 ° SŠ
      dĺžka: 19.2922 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Strieborná studnička v Švarcovej doline, prameň Skorušiny, Vlačuhovo (válovy)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus) - Moštenica (bus, parkovisko na námestí)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.2 (0.49)