Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľady z planiny nad Duduncami
Výhľady z planiny nad Duduncami Zatvoriť

Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince

So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec.

Vzdialenosť
36 km
Prevýšenie
+947 m stúpanie, -1010 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 16.10.2019
Pohoria
Krupinská planina
Trasa
Voda
vodovod pri pivniciach v Medovarcoch, kúpele Dudince
Doprava
Dudince (vlak, bus) - Hontianske Nemce (vlak, bus)
Dudince (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Trasa

Hontianske Nemce – Krasačník – Pri Krupinici – Medovarce – Tŕstie – Brezovo – Plášťovce – Babica – Merovce – Dudince

Pôvodne som mal tiež absolvovať denne štyri a viac kúr, no primárka mi to neodporučila. Vytvoril sa mi tak priestor pre dlhšie túry, len som si nevzal ruksak, a tak prišiel vhod ženin maličký. Pôvodne ho pred desaťročiami ušila pre dcéru na školské branné vychádzky, ale balíček namiesto obeda a pollitrovka s vodou sa tam zmestili.

Nastúpil som v Dudinciach do starého motorového vláčika – vagóna a akoby neprešli roky. Hneď oproti mne mastila štvorica mariáš, ľudia debatovali krížom-krážom vagónom. Nie ako je teraz zvykom, že skoro každý pozerá do telefónu a okolie pre neho neexistuje.

Vystúpil som na stanici Hontianske Nemce, zašiel si k výpravcovi pre pečiatku do Cancáku a vykročil som do obce, hľadať modrú značku. Nebol to problém, ide po chodníku vedľa hlavného cestného ťahu. Netrvalo to našťastie dlho a odbočil som cez železničnú trať do lesa a začal stúpať na náhornú plošinu. Hneď na začiatku stúpania je na lúčke domček – pivnica s posedením a v tufe dve pivnice.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Keď som vyšiel z lesa, ocitol som sa na lúke, kde za stromami je stožiar miestneho vykrývača. Poľná cesta viedla okrajom stromov a napravo sa zjavili polia s oziminami, obohnané plotom. Pooraný pás zeminy za plotom mi pripomenul pohraničné pásmo, ale tu to asi má iný význam. Ak mali natiahnuté tri drôty v rôznej výške zabrániť vysokej dostať sa na pole, tak som na vlastné oči videl, ako v behu vedeli skočiť ponad druhý od zeme na pole a kľudne sa tam pásli. Pri spätnom pohľade sa mi ukázala panoráma Štiavnických vrchov.

Došiel som k oploteniu "fontány pre kravičky", ako deti sme tak volali socialistické vodojemy na JRD. Tento mal najlepšie časy za sebou. Oplechovanie nádrže bolo opadané a evidentne skôr slúži ako stožiar mobilných operátorov. Vedľa skladu balov slamy je kríž, TIM, stôl s lavicami a dve malé futbalové bránky. Zjedol som jablko, napil sa a nahodil do kraťasov. Slnko už pripekalo a nemal som ani okuliare, ani čapicu a ani som sa nenatrel. Však večer bol so mňa "rudý bratr".

Pokračoval som rovno poľnou cestou popri oplotení. V duchu som si hovoril, že kto napísal, že modrá je skôr pre cyklistov, mal pravdu. Cesta sa zlomila v pravom uhle doprava a kráčal som naďalej popri zdanlivo nekonečnom plote. Vysokej evidentne nechutí tráva okolitých lúk a radšej sa pasie za plotom na oziminách.

Konečne som zahol doľava od plotu a vošiel som do lesíka. V ňom som najprv našiel medzi stromami válov s kamennou soľou a neskôr niečo ako krmelec pre bažanty. Vo výške priemernej postavy tam o štyri stromy pripevnili plechovú strechu a stromy oplotili latkami s veľkými medzerami. Podľa mňa priam ideálne miesto na núdzové prenocovanie štyroch turistov so spacákmi a karimatkami.

Že trasa nie je pre cyklistov som sa presvedčil skoro vzápätí. Značka ma doviedla v podstate na okraj zrázu a nenašiel som pokračovanie ani po dlhšom pátraní v okolí. Ísť strmo dolu som odmietol a dal som sa križovať zráz. Podľa tabletu na druhej strane mala byť lesná cesta, len ako sa k nej dostať! Narazil som na prť, a tak som sa vybral doľava po nej. Pomaly klesala a napokon som sa dostal cez zráz na druhú stranu a po lesnej ceste som došiel na okraj veľkej lúky. Fascinovane som hľadel na statného bieleho jeleňa a vedľa neho sa pásol ešte jeden, asi ročiak. Za nimi bolo stádo klasických, sivohnedých laní a pred nimi sedela líška. Nemal som svoj Canon s priblížením, a tak som fotil len mobilom. Jelene ma zbadali a začali utekať preč. Vietor fúkal ku mne a líška ma asi necítila, lebo normálne nechápavo pozerala, prečo utekajú preč. Až keď som vyšiel celkom na lúku, zbadala ma, chvíľu ma pozorovala stojac a napokon odbehla do lesa tiež.

Bol som pri TIM Pri Krupinici. Ale kade sem prišla modrá, neviem. Pokračoval som lúkou k vysokému posedu pod jediným stromom na lúke. O chvíľu som stál na brehu Krupinice a dumal, či sa mám vyzuť a brodiť. Pozrel som sa do tabletu a napravo, lesom mala ísť cesta. Nuž som sa tam vybral, no cesty nebolo, zato som našiel kostru statného muflóna.

Chvíľami som kráčal lesom, chvíľami po skalách na brehu Krupinice. Po Medovarce som našiel asi tri značky. Údolie sa napokon rozšírilo na lúku s oplotením. Nuž som ho podliezol a vyplašil na lúke ležiaceho jeleňa a poľujúcu líšku. Napokon som došiel asi do bývalého obrovského sadu. Dnes tam sú už len zanedbané, schnúce stromy.

Za Krupinicou sa zjavili nejaké stavby, ale značka pokračovala lesom ponad jej pravý breh. Došiel som k pivniciam vysekaných do svahu. Jedna bez dverí ponúka prenocovanie kope turistov. Pred nimi sú kohútiky s tečúcou vodou a lavičky so stolom. Napokon sa zjavili aj chaty či hajlochy a došiel som na most ponad Krupinicu. Akurát že nikde nebola značka. Nuž som sa vybral naľavo do Medovariec a došiel k OcÚ, keď sa práve jeho jediná pracovníčka vracala z obedu. Dala mi pečiatku, no o modrej značke vraj nepočula. Pokračoval som proti toku Krupinice a zrazu modrá značka mierila pomedzi domy ku Krupinici. Asi tam niekde je mostík, ale ja som odbočku k nemu nevidel.

Spokojný, že som opäť na značke, pokračoval som doľava hore obcou. Obchod aj krčma boli zatvorené, a tak som sa najedol v lese na prvom kmeni pri ceste. V lese bolo vidno úzke, strmé a dosť hlboké úžľabiny, asi vymleté tečúcou vodou. Jedna sa dokonca vzdialene podobala Tesárskej rokline.

So značením si tu opäť nerobili problémy. Cesty sa rozdvojovali, rôzne stáčali, ale značenie žiadne. Ešte že som mal tablet, a tak som tušil aspoň smer. Vyšiel som napokon z lesa na náhorné lúky. Niektoré boli oplotené, a tak sa značka zdanlivo nezmyselne krútila, ale doviedla ma k TIM Tŕstie.

Cesta sa zvrtla doprava a lúky časom vystriedali zase poorané polia. Poľnou cestou som došiel k veľkému posedu s terasou. Je voľne prístupný a v pohode by sa tu vyspali dnu dvaja turisti a na krytej verande so zábradlím ďalší dvaja. Značka sa zvrtla doľava a po chvíľke zase doprava. Kráčal som poľnou cestou, zľava lesík a sprava oplotené pole, na ktoré veselo preskakovala vysoká. Napokon som vošiel do lesa, aj keď na starom, hrdzavom a rozpadnutom plote bola tabuľa, oznamujúca, že vstup do uznanej bažantnice Felaťa je nepovolaným zakázaný.

Lesom som došiel k časti Brezovo, čo je novopostavená súkromná chata. Obďaleč je starší posed, žiaľ, zamknutý. Lebo za sklom bolo vidno postel s perinou. Takýto posed som ešte nevidel!

Pokračoval som alejou, neskôr lesom popod kopec Šípka a došiel som do Plášťoviec. Na stĺpe som zbadal červený štvorec s prekríženými bielymi šabľami. Je to značka miestneho náučného chodníka po pamätných miestach obce. Nuž som sa po ňom vybral a neľutujem. Bodaj by aj iné obce niečo takéto mali. Od kaštieľa, dnes katolíckej školy, som pokračoval na námestie. Už som mal smäd a tak som zamieril do prvej z troch krčiem na námestí. Studená kofola ma potešila, ako aj bleskové prepnutie obsluhujúcej slečny z maďarčiny do krásnej a mäkkej slovenčiny. Občerstvený som si zašiel na OcÚ po pečiatku a rozhodol som sa, že sa nevrátim do Dudiniec autobusom, ale peši. Tak som sa vybral k miestnemu kostolu, kde ma pán farár pustil dnu a ešte mi aj podaroval krásne, červené a šťavnaté jabĺčko z darov pod oltárom. Miestne múzeum bolo zatvorené, a tak som pokračoval k vodnej nádrži Plášťovce. Posledná informačná tabuľa hovorila o Čiernej diere, ktorá svieti doďaleka vysoko v skalnatom brale.

Ako som kráčal k vodnej nádrži, minulo ma auto a neskôr mi jeho šofér, ktorý prišiel skontrolovať kravy na lúke pod nádržou, ponúkol odvoz do Dudiniec. S vďakou som odmietol a pokračoval po svojich. Pri nádrži som skontroloval stav prístreškov, o ktorých som v minulosti písal. Rybári tu boli aj dnes a nikomu neprekážalo, že kráčam okolo nich po brehu nádrže. Napokon som začal stúpať lesom na pole pod Babicou. Prešiel som cezeň k poľnej ceste a časom ma doviedla lúkami, lesíkom i poliami k poľovníckej chatke s krytým posedením, o ktorej som tiež písal.

Čakal ma posledný úsek popod kopce Baba a Bača do Meroviec a Dudiniec. Otvorili sa mi úžasné výhľady na Štiavnické vrchy a predpokladám, že Tribeč. Začalo pršať, po desiatich minútach prestalo a zjavila sa nádherná dúha. S manželkou sme si po návrate vymieňali dojmy a fotky z nej. Ja som fotil na lúkach tesne nad Merovcami a ona z balkóna kúpeľného domu v Dudinciach.

Pomaly sa stmievalo, no kráčal som Dudincami a krátko po 18-tej som bol v hoteli. Červený v tvári, ale spokojný s krásnou túrou. Večera a návšteva sauny, zaplávanie si v bazéne, vyhnali únavu z tela.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie