Túra

Hrebeňom Javorníkov I.

03.09.07
V strede augusta hlásia pár pekných dní, rozmýšľam, kam sa vybrať. Vtedy si uvedomujem, že "za humnami" mám pohorie, ktorého časti som síce prešiel, ale niektoré vôbec nepoznám... nevraviac už o súvislom prechode. Nepatrí medzi turisticky atraktívne, ale na pohodovú trojdňovku ako stvorené. Pozývam aj vás na Javorníky.

Trasa

(Z) Čadca (420 m) - Črchľa (870 m) - (Č) Jakubovský vrch (875 m) - Kamenité (820 m) - Semeteš (680 m) - Melocík (790 m)

Keď krátko po siedmej vystupujem z vlaku, všade naokolo sedí ranná hustá vlhká hmla, za akú by sa nemusel hanbiť ani október. Neďaleko stanice na okraji parkoviska sa krátko zastavujem pri rázcestníku. Vidím, že nápad kysuckých značkárov nahradiť plechové smerovky plastovými nebol najšťastnejší - väčšina je olámaná (podobný obraz zaregistrujem neskôr dokonca aj vyššie v kopcoch). Hoci každá poriadny hrebeňovkár kráča červenou značkou, vyberám sa po zelenej. Odrádzajú ma kilometre asfaltky, ktoré by som tou prvou musel merať až po hotel Husárik.

Orosená odmena

Prechádzam sympatickým centrom mesta a hneď na začiatku sídliska stúpam do kopca. Architekt akoby sa nechal inšpirovať prírodou - čím vyššie, tým sa paneláky znižujú... pred posledným podlhovastým som v zamyslení takmer minul chodník nenápadne odbočujúci doľava do strmšieho svahu. Striedajú sa kroviny s lúčkami, vlhká tráva mi chladí lýtka. Kvôli hmle nie je žiaden výhľad, len kdesi zľava počuť ruch železnica a priemyselnej zóny. Na prvom vŕšku ma však čaká "orosená odmena". Nie, nestojí tam krčma. To len na okraji kroviny nachádzam haldy černíc vychladené nocou a ozdobené kvapôčkami rosy. Kŕmim sa priehrštiami.

Stúpanie sa zmierňuje a okrajom smrečiny sa stáčam okolo kopca Vrchkoniec (podobné slovné zloženiny sú tu na Kysuciach obľúbené). Slnečné lúče konečne vyhrávajú boj s hmlou, ukazuje sa pekný deň. Bizarne na mňa zapôsobí osamelý cintorín vysunutý hodný kus pred osadou Kýčera. Pohodovým terénom striedajúc pasienky delené krovinami so smrekovými lesmi sa dostávam pod Vojtov vrch a baču sa pýtam na nejaký prameň. Ukazuje na neďalekú drevenú búdku: "Tamto je studňa." Poďakujem a prehodíme ešte zopár viet o počasí a cieli mojej cesty. Radšej mám síce tečúcu vodu, ale čosi načerpám a stúpam posledné výškové metre na Črchľu (885 m). Tu sa napájam na červenú hrebeňovku, ktorej ostanem verný pekných pár kilometrov.

Skrývačka

Z Črchle by aj bol pekný výhľad, ale vzduch je príliš nasýtený vlhkosťou. Vnáram sa do lesa a po pár minútach prechádzam okolo rázcestníka na plochom husto zarastenom vrchole Chotárneho kopca (906 m). Zostupujem na opačnú stranu a zanedlho vchádzam na rozsiahle lúky a pasienky s typicky roztrúsenými domcami lazníckych usadlostí striedajúce sa s fľakmi lesíkov. Dokonalá symbióza človeka s prírodou. Vidno celý mierne zvlnený hrebeň v smere ďalšieho postupu. Za rázcestím so žltou červená dosť nezmyselne opúšťa sympatický lúčny hrebeň (žeby ušetrenie tých pár výškových metrov?), vnára sa doľava do smrečiny a na jej konci sa stráca v neprechodenej krovine.

Kašlem na značku, najkratším smerom prechádzam na pasienok a ním k skupine veľkých líp s kamenným krížom. Tu by podľa mapy mala vyústiť aj červená, po značke však ani stopy. Schádzam cestičkou k blízkym domom, ale starší miestny obyvateľ ma zavracia: "Tam u křížku je značení, tou cestou..." Vraciam sa a na jednej z líp objavujem zvyšky bielych a červených škvŕn pochádzajúcich snáď z čias Márie Terézie. Príchodzí z opačnej strany nemá šancu trafiť cez kroviská do smrečiny...

Konzultujem postup ešte s mapu... pravdu mal ten "dědek". V pomerne otvorenom teréne veľmi ani nie je kde značky umiestniť, ale aj na vhodných miestach sú žalostné a niektoré dokonale maskované. Na križovatkách plochého hrebeňa riešim otázku, ktorou z ciest vedie značka. Párkrát neodhadnem správne a nádejná hrebeňovka po pár desiatkach metrov začne klesať k nejakej usadlosti... Vraciam sa, ale vôbec mi to neprekáža, času mám dosť. A možno je to všetko mojou nepozornosťou, keď sa viac venujem kochaniu sa okolím, ako značkám...

Pohodovým terénom s neveľkými prevýšeniami v nadmorskej výške asi 800 m míňam jednotlivé usadlosti: U Kvietka, Do Bzdilých, Macaškovci, Petránky... Na kopci Vrchrieka (851 m) si doprajem poctivú obedovú prestávku. V okolí zalesneného Jakubovského vrchu (874 m), kde hrebeň križuje modrá značka z Turzovky do Nesluše, sa značenie zlepšuje, ale do sedla pod Grapou prichádzam po modrej, na ktorú som sa akýmsi činom dostal. Priechod osadou Mračkov nie je ani na mapách zakreslený správne (za poslednými chalupami treba odbočiť doľava). Ďalej však značka pokračuje výraznou lesnou cestou a hra na skrývačku končí.

Bígl

Nad osadou Vrchrieka sa čudujem nad terasovito umiestnenými zemiačniskami obohnanými elektrickými ohradami. Podobné sú aj na samom hrebeni Kamenitého (834 m), kde je malá rozhľadňa. Otvorený terén poskytuje kruhový výhľad, vzdialené pohoria sú však skryté v opare. Na drevenej ochodzi by našla nocľah dvojica turistov, voda však na okolí nie je. Opäť sa kŕmim černicami a zbieram zásobu aj do rannej kalorickej bomby. Nasledujúce kilometre vedú prevažne starou smrečinou, zhlboka dýcham vzduch nasiaknutý živicou.

Opäť prechádzam pomedzi domy lazníckej osady, väčšina je evidentne prerobená ma rekreačné chalupy... a pred väčšinou z nich parkujú autá s českou značkou. Pred jedným z osamotených domov je hneď vedľa cesty výdatný prameň tečúcej vody (v osadách sú zvyčajne len hĺbené studne so spodnou vodou). Konečne - naberám plné nádrže, keď tu kde sa vzal, oňucháva ma pekný bígl, vrtí chvostom a je celkovo prítulný. Obligátne ho poškriabem za ušami, nahodím batoh a pokračujem. Bígl hneď za mnou. Po pár metroch sa ho snažím poslať späť, ale chápe to tak, že len zväčší vzdialenosť. Zastanem a otočím sa, čaká aj on, vykročím - nasleduje ma s rovnakým odstupom...

Takto sa bavíme zo 200 m po poslednú chalupu. Vidím tam ľudí a pýtam sa, či nevedia, komu patrí. "To nevieme... on sa tu tak vyskytuje... včera bol u nás až do ôsmej... dali sme mu kosti..." znie odpoveď. Blíži sa šiesta hodina, tu niekde plánujem prenocovať, tak sa vraciam k prameňu a poniže cesty si rozkladám bivak v predsienke drevenej chatky. Bígl, samozrejme, veselo vrtiac chvostom ma nasleduje. Varenie gulášovky sa akosi predlžuje, stráca záujem a vracia sa, až keď už sedím nad mapou s nohami v spacáku. Oňucháva plátenky, čo mám na prezutie, zrazu jednu schytí a peláši 30 metrov na lúku. "Ty beštia", obúvam sa do vibrám a kráčam za ním. Vidiac ma schmatne plátenku a beží pod les. Keď ale zazrie, že beriem do ruky najbližšiu palicu a hreším, pochopí, že sa nechcem hrať a necháva tenisku teniskou. Schovávam ich hlbšie pod lavicu a zaliezam do spacáka. Bígl dvakrát zavyje a stratí sa do tmy...

Folklór

Ranná obloha je bez mráčika, sem nedosiahne ani hmla. Raňajkujem, umývam ešus, pobalím a vyrážam. Neostáva po mne ani papierik. Po necelej polhodinke klesám do sedla Semeteš (680 m), ktorým prechádza štátna cesta spájajúca Veľké Rovné s Turzovkou a stojí tu autobus. Dopravné značky pre oba smery varujú pred prudkým klesaním. Ja, naopak, poctivo naberám stratené výškové metre. Striedavo lesom a lúkami prechádzam osadami U Solíkov, Šupíkovce a mierne klesám do nasledujúcej - ďalšia Vrchrieka. Niektoré chalupy sú naozaj pekne upravené, objektív však radšej mierim na zubom času nahlodanú stavbu na návrší...

Od mohutnej lipy začínam opäť stúpať vysokou smrečinou. Cesta je rozrytá od lesných mechanizmov a v najstrmšom úseku bonbónik: vyťažené kmene nachystané pekne krížom cez cestu. Veď kto by predpokladal, že tadiaľto pôjde nejaký pešiak. Prehupnem sa cez hrebeň a pri klesaní po okraji rúbaniska ma upúta drevená šípka lákajúca k studničke. Pod koreňmi mohutného smreka je stojaté jazierko - tak z tohto by som pil naozaj len v najväčšej núdzi. V závere klesania je nachystané ďalšie číslo miestneho ťažiarskeho folklóru: prekračujem dymiaci popol a ešte žeravé uhlíky viacerých ohnísk zaberajúcich celú šírku cesty...

Všetko mi vynahrádza pohľad z okraja lesa na slnkom zaliatu sviežu zeleň pasienkov obkolesených roztrúsenými domami lazov v plytkom sedle na Záblatí. Na krížnych cestách odrastená lipa, vedľa biela kaplnka a turistický prístrešok. Pobudnem nejaký čas a dokumentujem prístrešok. Na východ je terén otvorený, ale vzdialenejšie kopce viac tuším, ako vidím. Niečo vyše kilometra do sedla Melocík (790 m) vedie po rozbitej asfaltke. Na nej sa zdravím s prvým turistom od začiatku putovania...

Pokračovanie uverejníme v pondelok 10.9.


Fórum 8 príspevkov
Hrebeňom Javorníkov I. 09/10/13 18:01 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Chata Chata Lesov SR Čierny vrch V južnej časti Strážovských vrchov sa dá prejsť pekným hrebeňom z Uhrovca po Homôľku s kopcami okolo 1000 m (Rokoš, Čierny vrch, Suchý vrch). Nájde sa aj zopár miest, kde sa dá uchýliť pred nepriaznivým počasím či stráviť noc. Jedným z nich môže byť chata (resp. jej terasa) Lesov SR pod Čiernym vrchom. 10/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hrebeňom Javorníkov I. 09/10/13 18:01 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 890 m n. m.
    • min: 420 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1440 m
    • klesanie: 1060 m
  • Vzdialenosť
    • 38 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 14.8.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.4436 ° SŠ
      dĺžka: 18.7871 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3435 ° SŠ
      dĺžka: 18.5079 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.34873 ° SŠ
      dĺžka: 18.58659 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • pri osade Bielovci
  • Voda
    • studňa pod Črchľou, prameň pri Bielovcoch, osady
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak do Čadce
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.27)