Nákladná konferencia v 4* hoteli

Národná konferencia pri príležitosti 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku sa konala 15. – 16. októbra 2019. Na jej zabezpečenie si v apríli tohto roka ŠOP objednala spoločnosť Infocus. S tou istou spoločnosťou podpísala vo februári tohto roka ďalšiu zmluvu na zabezpečenie propagačných predmetov s potlačou do reprezentačných balíčkov za 21 621,60 eur. V profile verejného obstarávateľa sa ani jedna z týchto zákazok nenachádza, iné aj v nižšej sume áno. Štátna ochrana prírody nás informovala, že spoločnosť Infocus vybrala na základe verejného obstarávania v súlade so zákonom 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a oslovili viacero firiem. Na otázku, kde by sme si mohli pozrieť detaily súťaže, ŠOP odpísala, že nie je povinná zverejňovať zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou, ak nie sú financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Na ústredí v Banskej Bystrici je medzi zamestnancami manažérka podujatí a produktov a ďalšia referentka pre propagáciu. Pýtali sme sa preto, či neuvažovali na organizáciu využiť vlastné personálne zdroje. “Vzhľadom na to, že sa išlo o významnú spoločenskú udalosť s veľkým počtom účastníkov, nebolo by možné po organizačnej ani odbornej stránke zabezpečiť takúto rozsiahlu spoločenskú udalosť iba vlastnými kapacitami. Samozrejme vlastných zamestnancov sme taktiež využili v maximálnej možnej miere.”

V špecifikácii predmetu zmluvy medzi ŠOP a Infocus požaduje štátna organizácia kategóriu hotela min. 4 v prírodnom prostredí, max. 50 km od Banskej Bystrice. Informovali sme sa, prečo ŠOP požadovala 4 hotel. ŠOP sa nevyjadrila ku svojej všeobecnej požiadavke, ale rovno obhajovala výber konkrétneho hotela: “Hotel Partizán je v blízkom okolí ako jediný s kapacitou konferenčnej miestnosti o objeme 250 účastníkov v prípade banketového sedenia. Zároveň jeho poloha zasadená do prírodného prostredia a úroveň poskytovaných služieb zodpovedá charakteru takéhoto významného podujatia.” Po krátkom hľadaní sme však našli aj ďalšie dva konferenčné hotely do 50 km od Banskej Bystrice, ktoré by spĺňali požiadavku tohto typu sedenia. Štátna organizácia podľa nášho názoru neprimerane propagovala hotel v komunikácii s účastníkmi aj na webe konferencie.

Konferencia bola prezentovaná ako národná konferencia s medzinárodnou účasťou. Medzi spíkrami zo zahraničia vystúpil iba Vladimír Dolejský z Ministerstva životného prostredia Českej republiky. Ďalej hovorili Martin Lakanda, generálny riaditeľ ŠOP, Boris Susko, štátny tajomník z Ministerstva životného prostredia SR, a Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie v SR.
Program konferencie bol rozdelený na dve časti, prvá sa venovala histórii ochrany prírody, druhá stavu ochrany prírody na Slovensku a prognózam. Výsledný dojem z prednášok bol pomerne rozpačitý, čakali sme reálnejší obraz ochrany prírody na Slovensku. O problémoch sa prakticky nehovorilo, vyzdvihovala sa nedávno prijatá envirostratégia a novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré odborníci označujú za nedostatočné a bezzubé. Napríklad vyzdvihované väčšie kompetencie štátnych ochranárov pri zastavení ťažby skončia na okresných úradoch pod iným rezortom, kde všetko závisí od úradníkov na odboroch starostlivosti o životné prostredie. Prednášky sa dajú prečítať tu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Večer sa konalo odovzdávanie ocenení osobnostiam a organizáciám. Popri jednotlivých ochrancoch prírody dostal ocenenie aj minister životného prostredia László Sólymos, riaditeľ ŠOP Martin Lakanda, odbor ochrany prírody na ministerstve či všetky rezortné organizácie MŽP SR (Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Vodohospodárska výstavba a i.), ďalšie organizácie pod MŽP ako Národná zoologická záhrada, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva či Slovenské banské múzeum. Pri oceňovaní "organizácií, ktoré svojou činnosťou výrazne ovplyvňujú a napomáhajú rozvoju ochrany prírody na Slovensku", dostalo ocenenie aj občianske združenie Komplexná centrálna záchranná služba, s ktorým ŠOP už po dva razy (v rokoch 2017 aj 2019) podpísala dohodu o spolupráci, zakaždým za 850 000 eur.

Juraj Vysoký, podpredseda občianskeho združenia PRALES, náš dojem potvrdil: “Na konferencii nezaznela žiadna sebareflexia, žiadna nespokojnosť so súčasným stavom ochrany prírody, žiadne slová o potrebe systémových zmien. Celé to bolo také vzájomné potľapkávanie a oceňovanie sa navzájom. Účastník neznalý slovenských pomerov musel nadobudnúť dojem, že ochrana prírody na Slovensku funguje vynikajúco a zaslúži si oslavu v najdrahšom hoteli v regióne. Pre nás, čo poznáme slovenskú realitu ochrany prírody, to bola potemkinovská dedina ako vyšitá.”

Podľa odborníkov ŠOP nedáva dosť peňazí na praktickú ochranu prírody

Juraj Vysoký poukazuje na potrebu praktickej starostlivosti o nelesné chránené územia, ktorú ŠOP SR dlhodobo zanedbáva. “Tohto roku prvýkrát vyčlenili prostriedky na starostlivosť o nelesné biotopy. Keby len polovicu z tej sumy za konferenciu ušetrili, mohli pokosiť a vyčistiť chránené lúky na oveľa väčšej ploche. Na rozdiel od lesov nelesné biotopy vyžadujú pravidelný manažment a ak ho prestaneme vykonávať, tak z územia postupne vymiznú tie druhy, kvôli ktorým sme to chránili, dôjde k zmene biotopov a strate biodiverzity. Je hanba, ak ŠOP SR nevie zabezpečiť vhodný manažment území, ktoré sama vyhlásila za chránené”.

Podľa analýzy, ktorú v roku 2017 vypracoval Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, by Štátna ochrana prírody potrebovala ročne na udržiavanie nelesných biotopov viac ako 4 milióny eur. ŠOP v pláne hlavných úloh na rok 2019 vyčlenila na zabezpečovanie starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny 266 739 €.

Marek Žiačik z Banskej Bystrice sa venuje botanike. Niekoľkokrát ročne sa zúčastňuje brigád, na ktorých dobrovoľníci kosia lúky s chránenými druhmi. “Chodíme dobrovoľnícky kosiť lúky alebo vyrubovať dreviny, kvôli niektorým druhom, ktoré si vyžadujú manažovanie plochy, a nemá to kto robiť. Máme záujem o to, aby tam prežívali tieto druhy, ktoré by bez pomoci nemali šancu. Na mnohých lokalitách sa ukazuje, že sa opláca brigády robiť, populácia sa dlhodobo zlepšuje. Inak tie druhy zo slovenskej prírody miznú. Lokalít, ktoré by potrebovali takýto manažment, sú však stovky. Dobrovoľnícka činnosť nemá šancu to zachrániť, preto mnohé lokality zanikajú. Hoci treba povedať, že ŠOP robí v rámci svojej činnosti tiež veľa manažmentov.”

Andrej Kovarík, bývalý pracovník Správy CHKO Dunajské luhy, hovorí, že za sumu 40 000 € by v Bratislave mohla byť postavená rehabilitačná stanica pre zranené živočíchy, ktorá tu chýba. “V mestskom prostredí aj v okolitej krajine sú pomerne časté prípady zranených chránených druhov živočíchov - vtáky, ktoré narazili do skla, uviazli v komíne, netopier v byte, bobor na parkovisku atď. Museli sme ich prevážať na dennej báze do okolitých staníc a na tom sa nič nezmenilo.”

Podľa Andreja Kovaríka počas jeho pôsobenia v ŠOP často nebolo na benzín, čo pracovníkov správy fyzicky obmedzovalo v prácach v teréne. “Mali sme na mesiac paušál na benzín 300 € a zakaždým to nestačilo. Vykrývali sme to z vlastných peňazí, lebo nám na tom záležalo. Vždy sme niečo zaplatili zo svojich a potom čakali, kým nám tie aj stáeurové dlhy preplatia.” Andrej Kovarík rovnako hovorí, že na mnohých miestach absentujú manažmenty vzácnych lokalít, kde by bola potrebná kosba alebo spásanie.

Ďalšou z možností, ako mohla ŠOP využiť časť financií a osláviť výročie trvalejším spôsobom, je výkup pozemku v chránenom území, na ktorom by následne mohla byť ochrana prírody prioritná. Za posledný rok a pol envirorezort takto odkúpil viacero pozemkov v rôznych častiach Slovenska. Cena za meter štvorcový sa pohybovala od 10 centov na Orave cez 27 centov v okrese Snina po 69 centov v okolí Martina. Ak by stála konferencia polovicu, za 40 000 eur by sa dalo kúpiť 6 až 40ha chráneného územia, čo sú rozmery, aké majú niektoré prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie. Podľa Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody SR má napríklad národná prírodná rezervácia Čenkovská step rozlohu 35 hektárov, NPR Regetovské rašelinisko 25 hektárov, viaceré prírodné rezervácie majú okolo 11, 12 či 15ha. Mnohé NPR nie sú vo vlastníctve štátu a ten platí kompenzácie vlastníkom za to, že na ňom nehospodária.