Správa

V ochrannej zóne UNESCO pralesov sa stále bude môcť ťažiť

04.11.19
V októbri vláda schválila hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny projektu, s ktorým sme sa do tohto zoznamu dostali. Oproti návrhu predstavenému v septembri, vo vládou schválenej verzii hraníc z októbra ubudlo 150 ha z jadrovej zóny a 625 ha zo striktnej nárazníkovej zóny.

Jednotlivé pralesy sú chránené v tzv. jadrovej zóne, tá je obkolesená tenkou, z väčšej časti len 100 m širokou striktnou nárazníkovou zónou (B1) a následne širšou nárazníkovou zónou (B2). Takýchto miest obsahuje celá UNESCO lokalita šesť.

Jadrová zóna s najprísnejším, 5. stupňom ochrany bude mať spolu výmeru takmer 4300 ha. Ubudlo 150 ha súkromných pozemkov v NPR Šípková, kde sa štátu nepodarilo dohodnúť so súkromnými vlastníkmi. Ministerstvo životného prostredia hovorí, že táto lokalita je už dnes v 5. stupni ochrany a jej vyňatie z návrhu nijako neznižuje jej ochranu. Vlastníci dostávajú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.

Striktná nárazníková zóna s menšou rozlohou

Striktná nárazníková zóna by mala byť v 4. stupni ochrany a zásahy v nej by sa mali týkať len jednotlivých stromov. Rozloha B1 zóny je cca 1 700 ha. Tu nastal spomínaný úbytok o 625 ha. Tomáš Ferenčák z MŽP hovorí, že zo striktnej do širšej nárazníkovej zóny boli preradené napríklad časti s lúkami, kde je potrebný aktívny manažment, čo pravidlá UNESCO v B1 neumožňujú. Tomáš Vida z nadácie Aevis hovorí, že 100 m široká zóna B1 je najmenšia možná a iné z odporúčaní k nárazníkovej zóne, ktoré nám dalo UNESCO v roku 2018, neboli zohľadnené. “Veľká časť lesov odbudla od pralesu Rožok smerom na sever k Stužici, tie lesy MŽP po dohode s obhospodarovateľmi pôvodne navrhlo do striktného buffra (nárazníkovej zóny), čo zodpovedalo aj požiadavkám misie UNESCO a IUCN. No po medzirezortnom pripomienkovom konaní aj tu ostal primerane chránený len tenký stometrový pásik.” MŽP tvrdí, že v preradenej lokalite pri Rožku sú aj porasty, ktoré celkom nezapadajú do charakteristiky vhodnej pre B1 a pre ich rozvíjanie je potrebnejší aktívnejší, no striktne prírode blízky manažment.

V širšej nárazníkovej zóne sa budú môcť rúbať 1,5 ha pásy

Širšia nárazníková zóna B2 bude mať výmeru vyše 13 300 hektárov, tu 200 ha pribudlo. V tej sa bude môcť hospodáriť tzv. prírode blízkym spôsobom, ktorý je špecifikovaný v nedávno prijatej novele zákona o lesoch. Prírode blízke hospodárenie znamená obnovu lesného porastu na menšej ploche než doteraz. Tomáš Vida však upozorňuje, že v teréne, ktorý má sklon nad 40 percent, sa môžu použiť väčšie obnovné prvky až do rozlohy 1,5 ha. Stále teda v tomto území bude možné rúbať pásy so šírkou 25 metrov a dĺžkou 600 metrov. “Keďže väčšina z tých lesov leží v strmých svahoch, tak sa bude môcť robiť presne ten istý manažment, ktorý vidíme aj dnes v doline Zbojského potoka. Existujúce obnovné prvky v tejto lokalite, ktoré som premeral, majú bežne hektár, hektár a pol, a vznikli preto, že tam ťažia s pomocou lanoviek spôsobom, ako keby mali predpísané ťažiť holorubne. To isté sa tam bude môcť udiať aj v budúcnosti, a bude to podľa zákona prírode blízky spôsob hospodárenia.”

V tzv. lokalite Karpatských pralesov a starých bukových lesov sa nachádzame spolu s ďalšími jedenástimi partnerskými krajinami. V budúcom roku majú pribudnúť ďalšie. Podľa Tomáša Vidu je dvojitá nárazníková zóna aktuálne len slovenské a rumunské špecifikum. “Väčšina krajín má jadro a primerane manažovaný buffer, ale Slovensko a Rumunsko, nakoľko majú veľkú nárazníkovú zónu, v ktorej chceli hospodáriť, tak ju budú mať rozdelenú na dve časti a v tej väčšej z nich bude povolené aj už vyššie spomenuté prírode blízke hospodárenie.”

Pred schválením návrhu prebehlo medzirezorné pripomienkové konanie. AEVIS spolu s WWF Slovakia podali hromadnú pripomienku s viacerými požiadavkami. Najdôležitejšia požadovala zaradenie oboch nárazníkových zón do 4. stupňa ochrany. Pripomienka bola čiastočne akceptovaná v tom, že na niektorých miestach širšej nárazníkovej zóny môže byť 4. stupeň ochrany a nie len 3., musí to však schváliť aj rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Rozsah hraníc kritizovalo ministerstvo zahraničných vecí, nesúhlasí ani LZ VLK

Na to, že rozsah navrhnutej úpravy hraníc a najmä rozsah nárazníkových zón nie je úplne v súlade s odporúčaniami UNESCO a IUCN, upozornilo aj Ministerstvo zahraničných vecí SR. “Navrhovaná celková výmera nárazníkových zón je menšia, ako bola predstavená misii expertov v októbri 2018 a jej súčasné rozdelenie na striktnú nárazníkovú zónu B1 a širšiu nárazníkovú zónu B2 nemusí vyhovovať požiadavkám WHC/IUCN aj vzhľadom na predpokladaný nižší stupeň ochrany v nárazníkových zónach B2. Spomínaná misia WHC/IUCN odporúčala, aby nárazníkové zóny boli zaradené „najmenej do 4. stupňa ochrany,” píše sa v pripomienke od MZV. MŽP reagovalo, že „materiál bol pri príprave priebežne konzultovaný aj s rakúskymi partnermi, ktorí v súčasnosti plnia úlohu koordinátora lokality ako celku.”

So schválením finálnych hraníc UNESCO pralesov nie je spokojné ani Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré sa tejto problematike na Slovensku venuje od začiatku. “Pôvodný návrh z roku 2007 hovoril o 5770 hektároch bezzásahových území, v aktuálne schválenom návrhu na zmenu hraníc je to iba 4290 hektárov. Vláda teda schválila zníženie rozlohy bezzásahových území o 1500 hektárov a dokonca uberajú aj z existujúcich bezzásahových území v takom klenote, ako je NPR Morské oko.” VLK sa v lokalite Morského oka obáva výrubu stromov, poľovania, výstavby chát, ciest a iných zásahov. Naďalej preto žiada MŽP, aby pri vyhlasovaní nových rezervácií prehodnotilo tento návrh a zachovalo súčasnú prísnu ochranu existujúcej rezervácie Morské oko.

Rezervácie by mali byť vyhlásené do konca roka 2019

Ministerstvo životného prostredia pripravuje projekty na vyhlásenie jednotlivých prírodných rezervácií. Podľa Tomáša Ferenčáka by to chceli stihnúť do konca tohto roka. Nadácia Aevis chce ešte kontaktovať UNESCO a upozorniť na to, že schválené hranice nie sú v súlade s požiadavkami UNESCO.

Odkaz na uznesenie vlády a celý materiál vrátane mapy

Fórum 6 príspevkov
V ochrannej zóne UNESCO pralesov sa stále bude môcť ťažiť 17/01/20 13:52 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.21)