Túra

Popoludňajšia Predná hoľa z Vernára

29.11.19
Po Prednej holi som už dlhšie poškuľovala, odkedy som si o nej prečítala v Bazinovom článku (odkaz dole). Zdala sa mi ideálna na kratší výlet z Tatier, najmä keď tam je veľa ľudí. Pravá chvíľa nastala teraz na jeseň v deň, keď okolo pol druhej prestalo pršať a mňa už na druhý deň čakala cesta z hôr do Bratislavy. Motivácia ako hrom.

Najmä keď som z plánovaného turistického týždňa časť preležala prechladnutá, časť pršalo, takže som absolvovala "len" jednu, ale zato parádnu túru po Studených dolinách.

Volám teda o pol druhej Radovi, ktorý tu je na služobke, že by sme predsa len mohli niekam vybehnúť (ráno som bola pevne rozhodnutá pracovať a aj tak pršalo). Veľmi promptne sme sa stretli v Smokovci a vyrazili smer Vernár. Cestou sme ešte prebrali, či je lepšia Predná hoľa alebo Ondrejisko, ale jednak na Prednej holi som ešte nebola, jednak sme zvážili, že treba čím skôr vyraziť vzhľadom na krátke dni.

Trasa

Vernár – lyžiarske stredisko Studničky – poľana Pálenica – poľana Dorčina – Morna – Predná hoľa a späť

O 15-tej vyrážame spred gréckokatolíckeho kostola po červenej značke. Hikeplanner hovorí, že čistý čas je 4.40 h, o 18-tej zapadá slnko, o siedmej je tma-tmúca..., no ale mám čelovku. Hlavne nech sa hore rozhliadneme ešte za svetla.

Rýchlo sa presúvame popri niekoľkých rodinných domoch na koniec obce a potom dolinou popod voňavé borovice k lyžiarskemu stredisku Studničky. Červená značka podľa mapy vedie ešte kúsok dolinou, ale vzhľadom na časový rozpočet odbáčame doľava, že si to trochu skrátime. Zablatená cesta nás privedie na lúku s vlekom, kadiaľ rýchlo naberáme výškové metre. Pod úzkym priesekom s ďalším vlekom sa stretávame s červenou, mala by tu odbočiť doľava, ale vidíme ju na lyžiarskom vleku, takže plynulo pokračujeme hore najkratšou cestou. Neznášam kolmé začiatky túr, mám pocit, že umriem, dych je niekde kilometer za mnou, ale ešte viac neznášam predstavu, že niekoho brzdím, a tak idem, čo to dá. Našťastie od vrchného konca vleku sú výhľady, ktoré ospravedlňujú dlhšiu zastávku, a telo po prvotnom šoku spolupracuje, takže ďalej pokračujeme pomerne svižne, ale bez stresu.

Trasa vedie otvoreným terénom a dosť pripomína túru na Prednú Maguru z Partizánskej Ľupče. Akurát že tu sa mi zdá výstupová trasa krajšia, ale zas z vrcholu nie sú také panoramatické výhľady.

Stúpame po ceste lúkami Pálenice, ktoré sú riedko porastené ihličnanmi, či už osamotenými alebo v rôznych zoskupeniach. Podvečerné slnko občas vykukne spoza oblakov a pekne farbí scenériu.
Míňame aj tabule náučného chodníka Slovenský raj - Nízke Tatry. Vedie tadiaľto až na Kráľovu hoľu. Čítame si teda viac o flóre, faune, ale asi najzaujímavejšia je tabuľa číslo 4 o pastve dobytka. Stojí na rozhraní lesa a veľkej lúky s názvom Dorčina. Lúka vyzerá opustene, priam si pýta nejaké zvieratá. Jalovice tu ostávali po celé leto, pastieri, často deti, ho strážili pred pytliakmi, zlodejmi či predátormi.

Na vrchom konci lúky sa pripojíme na zablatenú zvážnicu a pomerne nudným úsekom pokračujeme k rázcestiu Morna. Chytá ma hlad, ale smerovník hovorí, že hore sme o 15 minút. Ideme tak rýchlo, že otázkou už nie je, či prídeme hore za svetla, ale či hore stihneme západ slnka, a to si tu nepokazím jedením. Pokračujeme teda ďalej, chvíľu ešte po ceste, ale napokon sa konečne dostávame na pekný úzky chodník. Okolo pribudlo ihličnatého lesa a rôznych solitérnych skaliek, chodník sa vrtí vo farebnom čučoriedí, radosť kráčať. Vyzerá to tu ako v rozprávke.

Pribúdajú aj vyššie skalky, uvažujeme, ktorá je tá naša, spoliehame sa, že na nej bude nejaká tabuľa. Je. Poskakujeme po skale v snahe odfotiť nejaký výhľad, ale s tými je to dnes biedne. Vysoké Tatry nad vrcholčekmi ihličnatého lesa ledva vyliezajú z oblakov, Kráľova hoľa je tiež v opare a slnko síce ešte vysoko, ale za sčasti nepriehľadnou záclonou. Čakáme teda na lepšie svetlo a pomedzi to niečo pojedáme. Rapídne sa ochladzuje, fúka studený vietor. Rukavice nemáme a pri postávaní nám poriadne odmŕzajú ruky. Nezdvorilo sa smejem, keď Rado zistí, že si musí zaviazať šnúrku na topánke, kým ja nezistím, že už nedokážem zaskrutkovať uzáver fľaše... Bez rúk tu už nič nepofotíme, lebo aj zaobchádzanie s krytkou na foťáku je problém, a tak sa rozhodujeme pre návrat. Samozrejme, že len čo zo dve-tri minúty prejdeme, slnko vylieza. S ťažkosťami fotíme pestrofarebný obrázok s modrou oblohou, zelenými stromami a oranžovým čučoriedím.

V lese je medzičasom už celkom šero, na chodníku míňame rozkopané hríby. My do hríbov nekopeme a iných ľudí sme nestretli. Hm, že by som si nevšimla, že ich prekračujem cestou hore? O pár minút míňame ďalšie rozkopané hríby. "Videla si tie predošlé? Podľa mňa tam cestou hore neboli." Zjavne narušujeme miestnym obyvateľom podvečernú hru v kolky.

Onedlho vychádzame na lúky, svetla je ešte habadej, asi sme sa dostali do nejakej časovej slučky. Akurát na horizonte pribúdajú pekné večerné oblaky. Pri vrchu vleku sa rozhodujeme, že ideme po novšej červenej a nie cez tmavý priesek. Červená sa ťahá niekam dozadu po zvážnici, tak zbiehame voňavou lúkou. Ale keď sme dolu a vidím, že červená by nás bola doviedla do pekného sedielka, tak sa tam ešte štveráme. Na fotenie to už nie je, ale na pozeranie sa, áno. My to hádam dáme celé za svetla.

Posledný úsek opäť zbiehame cez zjazdovku a v hustnúcom šere kráčame asfaltkou, stále bez čelovky. Ešte sa zamotáme v obci na posledných metroch cez trávnatý kopček s úzkymi chodníčkami, kde si vyberáme chodníček, ktorý vedie niekomu do záhrady. Napokon sme o siedmej pri aute, spokojní s nečakane pekným turistickým dňom.

Škoda, že sme už nemali čas nakuknúť za Prednú hoľu ďalej na Smrečinskú planinu. Dlhodobo mám v pláne túru z Z Tepličky do Tepličky cez Kráľovu hoľu po vzore Morongovcov, tak príležitosť ešte snáď bude.

Súvisiaci článok - Vernár – Predná hoľa – Pusté pole

Fórum 4 príspevky
Popoludňajšia Predná hoľa z Vernára 03/12/19 11:38 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Popoludňajšia Predná hoľa z Vernára 03/12/19 11:38 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1537 m n. m. – Predná hoľa

    • min: 774 m n. m. – Vernár

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 830 m

    • klesanie: 830 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 03.10.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9179 ° SŠ
      dĺžka: 20.2705 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9179 ° SŠ
      dĺžka: 20.2705 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vernár (bus, parkovisko pred potravinami)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.34)