Túra

Turzovskou vrchovinou

25.09.07
Náš pôvodný cieľ bol prejsť z Bumbálky do Čadce. Bohužial, naša mapa bola stará a informácie v nej neboli úplné. A tak sme museli zaimprovizovať a skočili sme si aj do Moravsko-Sliezskych Beskýd, aby sme si splnili svoj sľub spred piatich rokov.

Streda 22. 8.

Keď nás autobus asi o 10-tej vyložil na Bumbálke, lialo ostošesť, ale predpoveď bola optimistická. Vtiahli sme sa do motorestu, aby sme si dali jedno štartovacie pivko a než sme ho vypili, bolo po daždi. A tak batohy na chrbát a už aj vyrážame čs. hranicou po červenej značke až na chatu Kmínek, kde samozrejme tiež jedno okoštujeme. Prejdeme na zelenú značku a po nej schádzame na Slovensko. Po asi 15-tich minútach sa v sedielku zasa napojíme na ďalšiu červenú značku a lesom pomaly schádzame do dediny Kelčov. Výhľad na dedinu je z vrchu veľmi pekný a naše pátračské zraky už na diaľku identifikujú peknú krčmu aj s obchodom. Chvíľu tam posedíme a už aj sa berieme hore dedinou asfaltkou a neskôr lesnou či lúčnou cestou do osady Zátoka a Veselka. Tak ako všade na Kysuciach, tak aj tu sú v krajine rozosiate usadlosti a samoty, dnes už zväčša obývané rekreantmi a chalupármi. Začíname schádzať do osady Ďurkáčovci. Tu opúšťame červenú značku a schádzame asfaltkou až obce Korňa. Po návšteve krčmy a obsolvovaní dvoch pollitrových kofol znovu štartujeme a stúpame hore dedinou, až sa zasa stretneme s červenou značkou. Vystúpame po nej asi tak kilometer a na kraji lesa rozbíjame náš tábor. Stále je veľmi teplo. Večerný oheň a dlho kecáme a kecáme.

Štvrtok 23. 8.

Už o šiestej ma budí hrmenie a zosilujúci sa vietor. Obloha sa zatiahla a búrka sa rýchlo blíži. Spod prístrešku vyzerám v spacáku blížiaci sa dážď, ktorý sa približuje ako záclona a o chvíľu už leje. Trvá to len asi 15 minút a zdá sa, že búrka sa otočila a mizne niekde v diaľke. Tak si od radosti ešte hodinku pospíme, ale aj tak sme už o ôsmej na ceste. Vystúpame nad osadou Pupíkov a už aj sme na hrebienku. Pripája sa ku nám zelená značka. Z hrebienka po prvý raz vidíme na českej strane dominantnú Lysú horu, ktorá nás bude odteraz takmer stále sprevádzať. Trasa je teraz mimoriadne pekná, pohodlná a vedie takmer po vrstevnici. Aj keď je vzduch silne zaparený, rozoznávame v diaľke hrebeň Malej Fatry aj oba Rozsutce. Začíname klesať, až natrafíme na obrovský penzión s parkoviskom a vlastnou kaplnkou. No kto tak asi má peniaze na takúto luxusnú stavbu.

Asi po hodinke schádzame ku štátnej ceste. Po nej schádzame smer Turzovka asi 500 m a stále červenou značkou odbočujeme vľavo. Značka sleduje asfaltku a my zakecaní prestávame dávať pozor, až zrazu zistíme, že už sme ju dlho nevideli. Nuž čo, vravíme si, veď sa ona ukáže. Lenže značky nikde a tak mapu do ruky a teraz vidíme, že kráčame do osady Riečky a červená nás už dávno opustila vľavo. Mapa hovorí, že by tu mala byť žltá značka vedúca dolinou, ale ani žltej niet. Nevadí. Prejdeme Riečkami, a na konci dediny vedie modrá a po nej sa zasa vrátime na červenú. A tak si ďalej smelo a neohrozene vykračujeme dedinou s roztrúsenými domami, až natrafíme na miestny bufet, kde obsluhuje taká lenivá baba, že z toho dostávame alergické vyrážky. Miestnych sa pýtame na ten luxusný penzión a hneď sa dozvedáme, že to stavia cirkev pre vyslúžilých farárov a tiež že tam majú samé mladé baby ako kuchárky a upratovačky, ale že sú to ich frajerky a vraj na hanbu sveta. A že už to stálo vyše 40 miliónov a stále niečo prerábajú. Ešte nám poradia, kadiaľ sa dostať na modrú značku a tak stúpame záverom doliny, až nakoniec naozaj narazíme na modrú.

Lesom vystúpame na Hlinené, kde sa stretneme s červenou a peknou lesnou cestou. Okolo početných a obrovských mravenísk ideme smer Bazgerka. Už je pekná horúčava a my sa tešíme na nejaký nápoj v doline. Stretávame prvých hubárov a aj sami sme našli krásny veľký dubák priamo pri ceste. Vynárame sa z lesa na lúky a pred sebou máme krásny výhľad na krajinu pod nami. Schádzame dolu a každým metrom je teplejšie. Dolu pri potoku neodoláme vode a robíme veľký kúpeľ. Osviežení vchádzame na štátnu cestu a po dotaze sa poberáme vľavo do Maslovenky, kde je krčma a aj obchod. Okamžite ešte pri pulte vypijeme pollitrovú kofolu a ďalšiu si vynášame von. Kamarát ide do obchodu kúpiť vajcia a ja už vyťahujem aj varič, ešus a už to ide. Nakrájať slaninku, na to šup cibuľku a zelenú papriku, ďalej veľký dubák a o chvíľu šesť vajec a hotovo. Chlapi od vedľajšieho stolu len prehĺtajú naprázdno a naťahujú tú fantastickú vôňu a my sa napchávame, až sa nám robia hrče za ušami. Po jedle ešte jednu kofolu a polhodinku driemania na laviciach. O 15:30 vyrážame. Vraciame sa späť na značku okolo opustenej koliby, pri ceste odbočujeme panelovkou hore smer Korcháň.

Stále je veľmi horúco a pot z nás len tak leje. O polhodinku sme v sedle a okolo početných samôt začíname zasa schádzať lúkami dolu. Všade sa vykopávajú zemiaky a na políčkach sú celé rodiny zapojené do tejto práce. Dostávame sa do obce a klesáme ulicou až ku krčme. Ale čo to? Na smerovníku je červená značka ukončená a ani v blízkom okolí nevidíme žiadne pokračovanie cesty. Naša mapa však hovorí, že značka vedie až do Čadce. A tak v krčme robíme strategická plán a večerným autobusom s neochotným priblblým šoférom, ktorý si to pokojne hasí dolu osadami s vypnutým motorom, schádzame do dediny Raková, kde vystupujeme pri železničnej stanici. Tá je taká zdevastovaná, že ani do Bronxu by ju už nechceli. A tak pomôže mobil, ktorý informuje, že do Turzovky nám ide o 10 minút autobus. Tak rýchlo na zastávku a asi o 20:30 vchádzame na autobusovú stanicu v Turzovke. No možno by prospelo, keby v Turzovke nabrali tak cisternu tej ich „zázračnej“ vody a pokropili to miesto, lebo to je strach. Všade tma, žiadna lampa, len ohníčky cigariet dávajú tušiť, že tu čakajú ľudia na autobus. My sa chceme dostať do osady Vrchpremier, ale v tme nemáme šancu nájsť cestovný poriadok. A tak zasa končíme v blízkej krčme a zasa len mobil nám povie, ako ďalej. Autobusom o 22.hod. sa vraciame do Staškova a odtiaľ už tretím autobusom a zasa s neochotným šoférom sa dostávame do osady Klin, kde konečne o 23.hod. líhame za obchodom pod strechu hospodárskej budovy. Takmer okamžite začína búrka.

Piatok 24. 8.

Ráno je „azuro“. V obchode si kupujeme raňajky a vydávame sa asfaltkou do osady Vrchpremier a potom po žltej smer Biely Kríž. Ako stúpame do sedla, dolina sa pred nami otvára a slnko už zasa na nás praží. O desiatej sme pri chate Súlov na Bielom Kríži a hneď dávame po dve pivá a gulášovku. Po hodine už sme zasa na ceste. Prekračujeme čs. hranicu a schádzame po modrej značke na Krížové cesty. V chate si dáme mizernú až odpornú kávu a po zelenej sa berieme smer Travný. Keď sme tu boli asi pred piatimi rokmi, bola na Travnom taká hmla, že sme vôbec nič nevideli a tak sa tentokrát chceme pokochať výhľadom. Po asi dvoch hodinách sa dostávame k studničke a po 200 m k odbočke na modrú značku, a po kilometri stojíme na Travnom. Sme sklamaní. Plochý vrchol je zarastený náletovými kríkmi a stromčekmi a ani na Lysú horu nie je poriadne vidieť. Výhľad na sever, juh či východ nie je takmer žiadny. Schádzame prudkým klesaním na plošinu pod vrcholom, ale ani tu už nie je takmer žiadny výhľad. Všetko je zarastené kríkmi a burinou a medzi tým čnie stĺp, na ktorom je zoznam ochranárskych organizácií, ktoré dbajú na to, aby to bolo ešte viac zarastené a nepriechodné. Šľak aby ich trafil. Začíname tvrdo a prudko klesať po modrej značke. Klesanie je nekonečné a až o 16:30 sa dostávame do obce Pražmo a hotel Travný sa stáva naším cieľom. Dávame si pivko a zle urobený rezeň a autobusom o 18:30 odchádzame domov.

Beskydy, či už Kysucké alebo Moravsko-Sliezske, sú krásne svojou rozmanitosťou krajiny. Striedanie lesov, lúk a pastvín, početné chalupy, studničky a usadlosti dávajú tejto krajine svojrázny charakter. Vďaka chalupárom si zachovali svoje obydlia v peknom stave, hoci ešte stále sa tu nájdu drevenice či usadlosti v stave rozpadu, ktoré možno iba čakajú na svojho nového majiteľa. Hlavne na slovenskej strane sa nedá hovoriť o nejakom hlavnom hrebeni. Je to skôr stúpanie a klesanie, hore-dolu a stále nové a nové výhľady. Opakom krásnej prírody sú zanedbané dediny a mestečká. Pri porovnávaní našej mapy vydanej v r.1993 s atlasom som zistil, že žltá trasa do obce Riečky a rovnako ako aj červená z Korcháňa do Čadce už na nových mapách nie je. Nuž moja chyba. No a ešte jeden postreh- na českej strane Beskýd bolo všetko vyťažené drevo na skládkach v lese ošetrené proti kôrovcovi postrekom. Asi si svoje lesy vážia viac ako my a nepodceňujú túto hrozbu.

Fórum 11 príspevkov
Turzovskou vrchovinou 25/01/15 17:37 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. dnes Karol Mizla Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turzovskou vrchovinou 25/01/15 17:37 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1203 m n. m.
    • min: 425 m n. m.
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 22.08.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.39891 ° SŠ
      dĺžka: 18.41008 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.61036 ° SŠ
      dĺžka: 18.48573 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • V prírode
  • Voda
    • Početné studničky po ceste a na samotách a v dedinách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Autobus a vlak
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.3)