1. deň

Bukowina Tatrzańska, Klin – zjazdovka Wysoki Wierch – Niski Wierch – Wierch Przedomiański / Wierch Spiski – rázcestie Pod Niskim Wierchem – Bukowina Tatrzańska, Klin (trasa)

Niski Wierch

Vystupujeme z autobusu za kruhovou križovatkou na zastávke Klin. Kontrolujeme stav počasia, zatiaľ to vyzerá na slnečný, ale dusný deň. Vraciame sa kúsok späť smerom na Wysoki Wierch. Pred ním odbočíme vľavo na zelenú miestnu značku. Stúpame. Z lúky zjazdovky sa otvárajú prvé výhľady na oproti hrebeň Wierch Przedomiański / Wierch Spiski a za ním hlavnú ulicu Bukowiny Tatrzańskej pod kopcom Rusiński Wierch, kam máme namierené poobede. Len čo sme hore, klesáme dole, ako na “húsenkovej dráhe”, tak typické pre tento kraj. Pokračujeme medzi lúkami a lesom. Občas sa kde-tu vynorí drevenica. Neďaleko miesta Niski Wierch sa v opare črtajú Belianske Tatry, sú zastreté oblačnosťou a v protisvetle. Musím spomenúť, že obdivujem zábery Tatier s veľkou hĺbkou ostrosti, kde býva zachytené Podhalie s Tatrami. Ale to by sme sem museli prísť v iné ročné obdobie a v skorší čas. Dnes preskúmame chodníčky a ktovie, možno niekedy tu budeme v príhodnejší čas.

Wierch Przedomiański / Wierch Spiski

Teraz “padáme” ešte nižšie k potoku. Za ním fučíme do kopca k rázcestiu Pod Niskim Wierchem na hrebeni Wierch Przedomiański / Wierch Spiski. Než tam dorazíme, míňame zopár pasúcich sa kraviek na lesnej lúčke.

Od rázcestníka pri veľkej solitérnej borovici máme kruhový rozhľad. Vidieť, že mraky neustúpili, ba skôr ich pribúda. Sedíme na lavičke a dopĺňame energiu. Neprestávajúce bučanie kráv a kontrola meteoradaru neveští nič dobré. Za silnejúceho vetra končíme prestávku, poberáme sa bližšie k centru obce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Starý a nový kostol

Teraz pôjdeme modrým značením. Samozrejme dole a vzápätí hore, aby sme sa dostali na ulicu Tadeusza Kościuszki, ktorý bol poľským a americkým generálom, budovateľom pevností, zúčastnil sa americkej vojny za nezávislosť, podnietil protiruské povstanie a bol najvyšším vodcom povstania v roku 1794.

Za burácania hromov a prichádzajúceho dažďa stojíme pred novým kostolom. Najskôr si myslíme, že by sme v ňom prečkali búrku a pokračovali ďalej, ale pri pohľade na radar je zrejmé, že to nebude krátkodobá záležitosť, tak ideme narýchlo nájsť nejaké pohostinstvo. Fotíme si ešte starý kostol z konca 19. storočia Kościół Rzymskokatolicki Pw. Najświętszego Serca Pana Jezusa (Najsvätejšieho srdca Ježiša Krista) a už leje. Je jasné, že dnešná prechádzka končí.

Ako tak sedíme v teple, pri dobrom jedle, z ulice dolieha krik sirén z neďalekej hasičskej stanice. Vidieť záchranárske autá. Spomínam, ako u starých rodičov na Morave sirény v lete ohlasovali napríklad požiar. Tak si vravím, že by v tomto lejaku nejaký blesk niečo zapálil? Snáď nič vážne. Prebehnú 2 - 3 hodinky, dážď ustáva. No nič, prejdeme sa hlavnou ulicou a čakáme na autobus.

Cestou späť z poľského rádia začíname útržkovito chytať prvé informácie o letnej tragédii na Giewonte. Bájna hora mala byť aj naším cieľom, ale vzhľadom na predpoveď počasia sme plány našťastie zmenili.

2. deň

Bukowina Tatrzańska, Klin – Rusiński Wierch – Kurucowski Wierch – Koszarków Wierch – Szewcy – Kaplica na Janiołowym Wierchu – Horników Wierch – Wojtusice – Gliczarów Górny – zjazdovka Fiśkowa Dolina – Bukowina Tatrzańska, Klin (trasa)

Rusiński Wierch, Kurucowski Wierch

Dnes nadviažeme na včerajšiu prerušenú túru. Schádzame ku kostolom a tam nasledujeme modré miestne značenie. Klesáme akýmsi chodníkom-nechodníkom, povedľa sú aj pouličné lampy, ale značne nahlodané zubom času. Od Odewsiańskeho potoka zase stúpame nahor popod Rusiński Wierch. Ideme medzi typickou súčasnou zástavbou so špicatými strechami (s ostrým uhlom). Na konci ulice nachádzame malé potraviny. Dokupujeme proviant, na lavičke si dožičíme trocha oddychu. Je sparno, dopĺňame tekutiny.

Postupne sa otvárajú výhľady na vŕšky prejdené predchádzajúcimi potulkami ako sú Niski Wierch, Wierch Przedomiański / Wierch Spiski, Wysoki Wierch či Koziniec spred dvoch rokov. Tatry sú v opare. Cesta pokračuje pomedzi lúky. Pri odbočke k vlekom Rusińskeho Wierchu je salaš - Bacówka u Tadka. Spod strechy sa dymí. Informačná tabuľa sa venuje opisu tradičného pasenia oviec, ktoré bolo obnovené vrámci projektu zachovania biodiverzity. Infopanel nesie symbol Parków Krajobrazowych Województwa Małopolskiego.

Až na samotný Rusiński Wierch nejdeme, netreba, výhľady sú dostatočné. Pokračujeme ďalej smerom na Kurucowski (Kurucowy) Wierch. Míňame “bačovku”, ktorá má svoje najlepšie roky za sebou a nesie ceduľu Szlaku Dziedzictwa Kulturowego Podtatrza. Prichádzame k hlavnej ceste.

Koszarków Wierch

Tu nasledujeme červené značenie. Klesáme dole, po chvíli opúšťame cestu a smerujeme k osade Szewcy (slov. Obuvníci) pod Koszarków Wierch. Neskôr stúpame “polňačkou”, pričom sa opäť otvárajú výhľady doširoka. Teraz zreteľne vidíme Rusiński Wierch a za ním kopčeky Zamaguria. Od kaplnky Kaplica na Janiołowym Wierchu sa pozeráme na to, čo nás čaká. Pôjdeme do osady Wojtusice na protiľahlom kopci. Zatiaľ si vykračujem po hrebeni smer Horników Wierch, respektíve Jankulakowski Wierch.

Wojtusice

Pri salaši sa prudko stáčame vľavo a zelenou opúšťame hrebeň. Prechádzame cez osadu Piekarze (slov. Pekári), v mapách uvádzanú aj ako Piekorze - Pierkazówka. Dnešný druhý riadny padák na blatistom chodníku dáva nohám zabrať. Len čo dosiahneme dno doliny s potokom Leśnica, stúpame k usadlostiam Wojtusice. Fučanie nám spríjemňujú pohľady na hrebeň, ktorým sme pred chvíľou išli, severu dominuje hradba pohoria Gorce. Na kraji lesa nám oko potešia “modráky” v tráve. Sedíme na lúke, kocháme sa výhľadmi. Zvlnená krajina posiata domčekmi je nezameniteľná, už len sem prísť keď budú vidieť aj Tatry.

Návrat

Sme na hrebeni. Asfaltovou cestou pokračujeme modrou do časti Gliczarów Górny. Postupne sa otvárajú výhľady až na Gubalówku s vysielačom. Juh, t. j. Belianske, Vysoké a aj Západné Tatry sú zahalené v tmavomodrých mrakoch. Vyzerá to, že sa budeme musieť poponáhľať. Od smädu nás zachraňuje miestny obchodík. Trocha stúpame. Míňame dymiacu “bačovku” a najvyšší bod prechádzky kótu 1002 m. Za zjazdovkou Fiśkowa Dolina vchádzame do Tatranskej Bukoviny (Bukowina Tatrzańska). Výhľady by boli, ale sú schované za čoraz tmavšou záclonou. Náhlime sa až napokon temer behom prichádzame na kruhovú križovatku. Končíme v prvej reštaurácii. Obdivujeme vyrezávané solárne rozety v operadlách lavíc. Gastronómia je vynikajúcej kvality. Vonku bubnujú kvapky na sklo, a tak nás príchod autobusu zastihne s dáždnikmi v ruke.

Užitočné odkazy

• Tatranská Bukovina
• Podhalie
• Potulky okolo Bialky
• Tadeusz Kościuszko
• Bukowina Tatrzańska - Kościół pw. Najświętszego Serca Pana Jezusa w Bukowinie Tatrzańskiej
• szlakimalopolski.gis.geo
• mapa-turystyczna.pl
• Szlak dziedzictwa kulturowego Podtatrza
• Szlak Dziedzictwa Kulturowego Podtatrza
• Ścieżka spacerowa dookoła gminy Bukowina Tatrzańska

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek