Reportáž

Divočina v Európe by mala mať viac ochrany

22.11.19
V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov.

Konferenciu organizovala iniciatíva Wild Europe, v ktorej sú zastúpené mnohé organizácie zaoberajúce sa ochranou a obnovou bezzásahových území v rámci Európy. V priebehu oboch dní dostalo priestor približne 25 rečníkov prevažne zo zahraničia. Slovensko reprezentovali prezidentka Zuzana Čaputová, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a pôdny biológ Ladislav Miko, europoslanec a vysokoškolský učiteľ na Technickej univerzite vo Zvolene Michal Wiezik, dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Viliam Pichler, a vedec Martin Mikoláš, ktorý pôsobí Českej zemědelskej univerzite v Prahe a v OZ Prales.

Prezidentka Zuzana Čaputová ako hlavné problémy Slovenska v ochrane prírody vidí nelegálnu ťažbu dreva, tlak developerov, nevhodnú prax výnimiek zo zákonov aj nedostatok strážcov chránených oblastí a národných parkov. Okrem klimatickej krízy čelíme podľa nej aj kríze biodiverzity. "Prirodzené lesy sú miestom jedinečnej biologickej rozmanitosti a dôležitým prvkom zachytávania uhlíka. Znepokojivé je, že aj tam, kde máme prirodzené lesy formálne chránené, sledujeme ich postupný úbytok."

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko hovoril o záujme verejnosti o problematiku ťažby. Spomenul občiansku Iniciatívu My sme les, ktorá za krátky čas získala vyše 68 000 podpisov podporujúcich výzvu za lepšiu ochranu lesov. Venoval sa aj aktuálnej tohtoročnej téme vzniku enviro polície, ktorá by mala zasahovať proti environmentálnej trestnej činnosti. V súvislosti s ťažbou dreva spomenul, že aj polícia môže zakročiť len proti nelegálnej ťažbe, lenže na Slovensku je veľa ťažby, hoci devastačnej, legálnej.

Europoslanec Michal Wiezik hovoril o tom, že naše chránené územia nemajú adekvátnu ochranu, v 5. stupni ochrany máme len 2 % územia, pričom aj v týchto územiach je možné udeliť výnimky zo zakázaných činností. Minimálna rozloha bezzásahového územia na Slovensku by mala byť podľa vedcov aspoň 5%. Spomínal súvisiace paradoxy, keď sa na jednej strane v území ťaží, na druhej sa v ňom nemôže odbočiť zo značeného chodníka. Kritizoval aj to, že kalamitná ťažba u nás nemá limity, a že 3000 ha slovenských pralesov stále nemá adekvátnu ochranu. Michal Wiezik spomenul aj tzv. infrindgement, ktorý voči Slovenskej republike vedie Európska komisia kvôli nedostatočnej ochrane území s výskytom hlucháňa. Aktuálne sa obmieňa personálne zloženie Európskej komisie, v najbližších mesiacoch by sa tomuto problému mala nová EK venovať.

V rámci konferencie bol jednou z tém aj záväzok francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý v máji deklaroval úmysel nechať bez zásahu 10 % územia Francúzska (vrátane oblastí na mori). Európska únia sa však podľa M. Wiezika bude snažiť o 5 % územia bez zásahu na európskej úrovni, pričom každá krajina by mala mať určité percentá takéhoto územia. Aj tie, ktoré nemajú pralesy a staré lesy, majú ekosystémy viažuce vysoké množstvo uhlíka, napríklad mokrade.

Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, sa zaoberal najmä problematikou biomasy a obnoviteľných zdrojov, hovoril o nedávnom zákaze spaľovania dreva zo zdravých stromov na energetické účely. Prízvukoval, že aj mnohí lesníci sa zaujímajú o biodiverzitu a prírode blízke hospodárenie a rozumejú tomu, že bioekonomika bez biodiverzity nebude fungovať. Na miestach bývalých monokultúr, ktoré sa rozpadli pod vplyvom lykožrúta, by sa už podľa neho nemali opäť vysádzať monokultúry, ale pestrý les.

S ochranou starých lesov priamo súvisí ochrana flóry a fauny, ktorej sa vo svojej prezentácii venoval vedec a lesník Martin Mikoláš. M. Mikoláš sa zaoberá výskumom európskych pralesov a je hlavným autorom Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022. Hlucháň hôrny žije práve v pralesoch a starých horských lesoch a na Slovensku je bezprostredne ohrozený vyhynutím. Na vine je najmä ťažba týchto lesov, čím hlucháň stráca vhodné biotopy pre život, keďže nedokáže žiť ani na rúbanisku, ani v hustom hospodárskom lese. Okrem horských lesov hlucháňovi vyhovujú aj nespracované kalamity, keďže tam má dostatok priestoru aj potravy. Jeden hlucháň potrebuje pre život cca 550 ha územia, to znamená nielen jadro pralesa, ktoré je často veľmi malé, ale aj okolité územie, ideálne celú dolinu. Ak sú hlucháne natlačené v malých priestoroch, jednotlivé populácie nedokážu navzájom komunikovať a degenerujú. Martin Mikoláš pripomenul, že v pralesoch je mnoho ďalších dôležitých živočíchov, ktoré potrebujú ochranu, vrátane rôznych drobných organizmov žijúcich v mŕtvom dreve. Staré stromy v pralesoch, najmä v bukových, viažu aj viac uhlíka.

Záver dvojdňovej konferencie patril predstaveniu východísk budúcej rezolúcie týkajúcej sa európskych lesov, ktorá by mala o.i. hovoriť o tom, že bezzásahové zóny majú najlepší dopad na lesnú biodoverzitu a ukladanie uhlíka, že pralesy sú nenahraditeľné, že stratégie ochrany prírody majú zvažovať lokálne požiadavky, ktoré si vyžadujú dáždnikové druhy pralesov a starých lesov, že ilegálna ťažba v niektorých európskych krajinách dosahuje 50 % celkovej ťažby, že v rámci EÚ má byť prísne chránených 5 % územia, najmä tie s veľkými zásobami uhlíka, a ďalšie.

Fórum nová téma
Divočina v Európe by mala mať viac ochrany 22/11/19 15:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 26/12/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. 05/12/19 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. 06/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Divočina v Európe by mala mať viac ochrany 22/11/19 15:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.19)