Tichá dolina, foto Ľubomír Mäkký
Reportáž

Divočina v Európe by mala mať viac ochrany

22. 11. 2019
V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov.

Konferenciu organizovala iniciatíva Wild Europe, v ktorej sú zastúpené mnohé organizácie zaoberajúce sa ochranou a obnovou bezzásahových území v rámci Európy. V priebehu oboch dní dostalo priestor približne 25 rečníkov prevažne zo zahraničia. Slovensko reprezentovali prezidentka Zuzana Čaputová, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a pôdny biológ Ladislav Miko, europoslanec a vysokoškolský učiteľ na Technickej univerzite vo Zvolene Michal Wiezik, dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Viliam Pichler, a vedec Martin Mikoláš, ktorý pôsobí Českej zemědelskej univerzite v Prahe a v OZ Prales.

Prezidentka Zuzana Čaputová ako hlavné problémy Slovenska v ochrane prírody vidí nelegálnu ťažbu dreva, tlak developerov, nevhodnú prax výnimiek zo zákonov aj nedostatok strážcov chránených oblastí a národných parkov. Okrem klimatickej krízy čelíme podľa nej aj kríze biodiverzity. "Prirodzené lesy sú miestom jedinečnej biologickej rozmanitosti a dôležitým prvkom zachytávania uhlíka. Znepokojivé je, že aj tam, kde máme prirodzené lesy formálne chránené, sledujeme ich postupný úbytok."

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko hovoril o záujme verejnosti o problematiku ťažby. Spomenul občiansku Iniciatívu My sme les, ktorá za krátky čas získala vyše 68 000 podpisov podporujúcich výzvu za lepšiu ochranu lesov. Venoval sa aj aktuálnej tohtoročnej téme vzniku enviro polície, ktorá by mala zasahovať proti environmentálnej trestnej činnosti. V súvislosti s ťažbou dreva spomenul, že aj polícia môže zakročiť len proti nelegálnej ťažbe, lenže na Slovensku je veľa ťažby, hoci devastačnej, legálnej.

Europoslanec Michal Wiezik hovoril o tom, že naše chránené územia nemajú adekvátnu ochranu, v 5. stupni ochrany máme len 2 % územia, pričom aj v týchto územiach je možné udeliť výnimky zo zakázaných činností. Minimálna rozloha bezzásahového územia na Slovensku by mala byť podľa vedcov aspoň 5%. Spomínal súvisiace paradoxy, keď sa na jednej strane v území ťaží, na druhej sa v ňom nemôže odbočiť zo značeného chodníka. Kritizoval aj to, že kalamitná ťažba u nás nemá limity, a že 3000 ha slovenských pralesov stále nemá adekvátnu ochranu. Michal Wiezik spomenul aj tzv. infrindgement, ktorý voči Slovenskej republike vedie Európska komisia kvôli nedostatočnej ochrane území s výskytom hlucháňa. Aktuálne sa obmieňa personálne zloženie Európskej komisie, v najbližších mesiacoch by sa tomuto problému mala nová EK venovať.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

V rámci konferencie bol jednou z tém aj záväzok francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý v máji deklaroval úmysel nechať bez zásahu 10 % územia Francúzska (vrátane oblastí na mori). Európska únia sa však podľa M. Wiezika bude snažiť o 5 % územia bez zásahu na európskej úrovni, pričom každá krajina by mala mať určité percentá takéhoto územia. Aj tie, ktoré nemajú pralesy a staré lesy, majú ekosystémy viažuce vysoké množstvo uhlíka, napríklad mokrade.

Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, sa zaoberal najmä problematikou biomasy a obnoviteľných zdrojov, hovoril o nedávnom zákaze spaľovania dreva zo zdravých stromov na energetické účely. Prízvukoval, že aj mnohí lesníci sa zaujímajú o biodiverzitu a prírode blízke hospodárenie a rozumejú tomu, že bioekonomika bez biodiverzity nebude fungovať. Na miestach bývalých monokultúr, ktoré sa rozpadli pod vplyvom lykožrúta, by sa už podľa neho nemali opäť vysádzať monokultúry, ale pestrý les.

S ochranou starých lesov priamo súvisí ochrana flóry a fauny, ktorej sa vo svojej prezentácii venoval vedec a lesník Martin Mikoláš. M. Mikoláš sa zaoberá výskumom európskych pralesov a je hlavným autorom Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022. Hlucháň hôrny žije práve v pralesoch a starých horských lesoch a na Slovensku je bezprostredne ohrozený vyhynutím. Na vine je najmä ťažba týchto lesov, čím hlucháň stráca vhodné biotopy pre život, keďže nedokáže žiť ani na rúbanisku, ani v hustom hospodárskom lese. Okrem horských lesov hlucháňovi vyhovujú aj nespracované kalamity, keďže tam má dostatok priestoru aj potravy. Jeden hlucháň potrebuje pre život cca 550 ha územia, to znamená nielen jadro pralesa, ktoré je často veľmi malé, ale aj okolité územie, ideálne celú dolinu. Ak sú hlucháne natlačené v malých priestoroch, jednotlivé populácie nedokážu navzájom komunikovať a degenerujú. Martin Mikoláš pripomenul, že v pralesoch je mnoho ďalších dôležitých živočíchov, ktoré potrebujú ochranu, vrátane rôznych drobných organizmov žijúcich v mŕtvom dreve. Staré stromy v pralesoch, najmä v bukových, viažu aj viac uhlíka.

Záver dvojdňovej konferencie patril predstaveniu východísk budúcej rezolúcie týkajúcej sa európskych lesov, ktorá by mala o.i. hovoriť o tom, že bezzásahové zóny majú najlepší dopad na lesnú biodoverzitu a ukladanie uhlíka, že pralesy sú nenahraditeľné, že stratégie ochrany prírody majú zvažovať lokálne požiadavky, ktoré si vyžadujú dáždnikové druhy pralesov a starých lesov, že ilegálna ťažba v niektorých európskych krajinách dosahuje 50 % celkovej ťažby, že v rámci EÚ má byť prísne chránených 5 % územia, najmä tie s veľkými zásobami uhlíka, a ďalšie.

Fórum nová téma
Divočina v Európe by mala mať viac ochrany 22/11/19 15:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. 27/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. 27/11/20 Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. 26/11/20 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Po bežkárskej stope na Líšku Koniec roka 2017 sa blížil a s ním aj najkrajšie sviatky roka - Vianoce. S týmto obdobím sú spojené rôzne akcie, medzi ktoré patria aj "kapustnice, bašávely a vianočné besiedky" v zamestnaniach. Po jednej takejto akcii som si naplánoval nenáročnú túru, počas ktorej som zažil zimné peklo aj raj. dnes Martin Birka Príbehy
Túra Tematínsky hrad a Tematínska lesostep Alebo mrazivý novembrový slnečný kúpeľ. Sobotnú ozdravnú vychádzku sme si naplánovali v papučiach a s teplým čajom v piatok večer. Kubko navrhol hrad Tematín v Považskom Inovci, ktorý je od Bratislavy približne hodinku jazdy autom. Aby sme sa aj zahriali, pôjdeme z obce Lúka a späť cez Tematínsku lesostep. Vyzerá to aj na chôdzu mimo lesa, čo bude v predpovedanom chladnom počasí príjemné. Rada sa pridávam. včera Daniela Mäkká Považský Inovec
Správa Stane sa Čertovica bežkárskym eldorádom? Po minulej zimnej sezóne má OZ Horské spoločenstvo za sebou testovací ročník, kedy sme sprístupnili 15 kilometrov bežkárskych tratí pomocou staršieho ratraku, ktorého limity nedovoľujú pripraviť seriózne trate do ďalších sezón. Ratrak sme viac času opravovali, ako na ňom jazdili a aj tak ho presvedčili iba na zatáčanie do jednej strany. 02/12/20 Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Divočina v Európe by mala mať viac ochrany 22/11/19 15:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.38)