Rozhovor

P. Puchala: Turisti patria do chránených území

27.11.19
Malé Karpaty patria na Hiking.sk medzi lokality s najväčším počtom prečítaných článkov, konkrétne na štvrtú priečku pomyselného rebríčka za Vysoké Tatry, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Sčasti je to zrejme dané ich polohou pri väčších mestách ako Bratislava, Trnava či Pezinok. Ide však aj o veľmi pestré pohorie, nájdeme tu pekné lesy, skaly, výhľady, stepi a krasové oblasti. O tom, čo je v Malých Karpatoch nové, sme sa rozprávali s riaditeľom Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty - Petrom Puchalom.

Považujete aj Vy návštevnosť Malých Karpát za vysokú?

Relevantné dáta nemáme, ale dá sa predpokladať, že návštevnosť je vysoká a ja si myslím, že je to práve blízkosťou tých veľkých miest. Dáta by sme dosť ťažko zisťovali, museli by sme mať konkrétne prieskumy, nedá sa to vyhodnocovať podobne ako vo Vysokých Tatrách na základe ubytovacích kapacít. V Malých Karpatoch prevláda skôr jednodňová turistika. Je tu aj veľmi hustá sieť chodníkov, takže nastaviť sčítače by bolo dosť náročné. Možno v nejakých maloplošných rezerváciách, ak by sme chceli zistiť, aká je tam návštevnosť.

Ktoré oblasti sa dajú označiť za najnavštevovanejšie?

Celkovo okolie Bratislavy, Devínska Kobyla, Sandberg, bratislavský lesopark. A aj v rámci lesoparku sa dajú vytipovať lokality, ktoré sú viac navštevované, jednoznačne Partizánska lúka, Železná studnička, celá dolina Vydrice. Z ďalších častí sú dosť populárne Záruby, Vysoká, Zochova chata pri Modre, na záhorskej strane oblasť Plaveckého Podhradia, Plaveckého Mikuláša, a v severnej časti Čachtický hradný vrch.

Spôsobuje vyššia návštevnosť nejaké problémy?

S turizmom nemáme problém, to patrí k chráneným územiam. Je to jedna z funkcií chránených území, umožňujú ľuďom prístup do prírody a ľudia ju môžu spoznávať práve vďaka nim. My ani nechceme nejako zamedzovať turizmu, ale musíme sa ho snažiť usmerniť. Samozrejme, existujú lokality, kde môže dochádzať ku škodám a ohrozeniu prírody, veľmi dobrým príkladom je Sandberg pri Devínskej Novej Vsi. Tým, že je to pieskovcové bralo, tak nie je veľmi vhodné, aby ľudia vôbec liezli do toho priestoru, lebo tam dochádza k deštrukcii a erózii. Je to je vo vyššom stupni ochrany, pohyb je tam možný iba po vyznačených chodníkoch, ale ľudia si z nich veľmi radi si odbehnú a práve v tejto časti to nie je veľmi vhodné.

Áno, na túto lokalitu som sa chcela pýtať. Sú tam výstrahy, plot, ale tiež som videla ľudí, ako lezú na kopec. Fotopasce by nepomohli?

Neviem, či by fotopasce niečo vyriešili, tam to ľudia robia, aj keď je tam strážca. Veľakrát nastala situácia, že tam boli cez víkend strážcovia, ale to množstvo ľudí sa nedalo ustriehnuť a prechádzali plot aj napriek tomu, že je úplne evidentné, na čo tam je.

To je dosť smutné, v civilizovanej krajine stačí napísať a rešpektuje sa to.

Presne tak, ja som videl takéto lokality v Nemecku. Bol tam vyznačený koridor, iba také stĺpiky a tenučké lanko, že choďte tadiaľto. A v civilizovanej krajine to proste ľudia dodržiavajú, idú v tomto koridore, aj keď je tam nejaký pekný strom mimo chodníka. Je rozdiel rezervácia a rezervácia, ak máme ako predmet ochrany citlivé spoločenstvá rastlín alebo niečo, čo by mohlo byť poškodené zošliapavaním, tam je na mieste prísne trvať na tom, aby ľudia chodili po vyznačených chodníkoch.

A nepoškodzujú Sandberg tie včeláriky, ktoré si v ňom hĺbia diery?

Ide o prirodzený faktor, tie včeláriky to využívajú na hniezdenie.

To je ako v tom vtipe s bobrom a stromom.

Hej (smiech). Ale Sandberg trpí aj poveternostnými vplyvmi, je tam veterná erózia.

Mne sa zdá, že si stále drží ten svoj typický tvar. Hrozí teda, že o 20 rokov to bude iba piesková guľa?

Hrozí. Ja ho poznám okolo 25 rokov a viem, ako vyzeral vtedy. A je to obrovský rozdiel.

Koľko máte strážcov a dobrovoľných strážcov? Na čo sa najviac zameriavajú pri svojej činnosti?

Profesionálnych máme troch, dobrovoľných môže byť do 20 v rámci každého kraja. Strážcovia okrem kontrol v území obnovujú aj značenie chránených území a robia praktickú starostlivosť, či už kosenie niektorých lokalít, opatrenia na podporu hniezdenia alebo rozmnožovanie obojživelníkov, starostlivosť o hendikepované jedince. Významná časť ich činnosti je envirovýchovná činnosť, robia diskusie na školách, prednášky, exkurzie, spolupracujú s rôznymi subjektami, čo sa týka starostlivosti o územia, s dobrovoľníkmi.

Na jar som videla, že ste robili kontroly aj s policajtami.

Na Sandbergu ich väčšinou na jar zvykneme robiť, vtedy je väčší tlak na to územie, ale hlavne tam ide o to, že na jar máme problémy s vykopávaním rastlín.

Hlaváčiky a poniklece?

Nielen tie, v posledných rokoch sú to orchidey. A to je dosť závažný problém, lebo došlo k vykopaniu hmyzovníka pavúkovitého, čo je taký emblémový druh Devínskej kobyly, rastie iba tu a ešte na jednej lokalite na južnom Slovensku. A práve tieto jedince boli v posledných dvoch rokoch vykopané. Kontroly sú často zamerané aj na to, aby dochádzalo k zamedzeniu tejto nelegálnej činnosti, popri tom strážcovia kontrolujú všetko.

Postrehla som negatívne ohlasy zo strany verejnosti, že ľudia sa cítili ako kriminálnici.

Je to ťažké. V niektorých rezerváciách nemám problém s tým, že ľudia idú mimo vyznačených chodníkov, ale práve tá Devínska Kobyla je taká, že tam to treba dodržiavať. Do budúcna ešte rozmýšľame, že po niektorých chodníkoch v rámci Sandbergu by sa dalo prechádzať. To súvisí s tým, že pripravujeme projekt ochrany na rozšírenie prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Celá rezervácia by bola rozzónovaná do 5. a 4. stupňa ochrany. Bol by tam voľný pohyb v 5. stupni a vo štvrtom by bol viazaný na vyznačené chodníky práve v tých cennejších častiach Devínskej Kobyly, hoci to znie trošku postavené na hlavu.

Prečo práve takýto model?

Ten 5. stupeň bude zasahovať do lesných biotopov, čiže by tam fungoval bezzásahový režim. Táto požiadavka vyšla od bratislavského magistrátu a Bratislavského samosprávneho kraja. Rozmýšľali sme, či rozzónovať aj to lesné prostredie na 4. a 5. stupeň, ale to by to bolo zložité rozdeliť.

Robievate kontroly zamerané na nelegálne vjazdy motorovými vozidlami?

V poslednom čase ich robíme zhruba raz za mesiac. V niektorých častiach je to dosť vypuklý problém, napríklad medzi Svätým Jurom, Lozornom a Borinkou. Je tam zákaz vjazdu, ale nie sú tam rampy a často si šoféri skracujú cestu tadiaľ. Tieto akcie robíme v súčinnosti s políciou. Neoprávnený vjazd do lesa súvisí s paragrafom trestného zákona, ktorý hovorí o porušovaní ochrany rastlín a živočíchov a je to trestný čin. Vždy to musí prešetriť polícia, ak nejde o trestný čin, okresný úrad to rieši ako priestupok.

Spomínali ste, že potenciálne pribudnú v rámci CHKO dve nové rezervácie, Devínska Kobyla nad rámec toho, čo je tam teraz, a Pramene Vydrice. Môžeme si o nich povedať viac, v akom je to štádiu a aký tam bude režim pohybu návštevníkov?

Projekt ochrany na vyhlásenie rezervácie Pramene Vydrice je rozpracovaný, spolupracovali sme s Mestskými lesmi v Bratislave na doladení určitých vecí a celý dokument je vo fáze prípravy. Samotné územie by neobsahovalo len pôvodný návrh PR, ale by bolo spojené s územím európskeho významu, takže by tam bol celý tok Vydrice až po Červený most.

A keď bude ten dokument hotový, čo bude nasledovať?

Musí prebehnúť pripomienkovanie, okresný úrad musí so všetkými vlastníkmi a dotknutými subjektmi prerokovať návrh projektu ochrany. Potom sa návrh posunie na ministerstvo životného prostredia (MŽP) a na samotnom konci procesu je vláda, ktorá podľa zákona vyhlasuje všetky chránené územia.

MŽP na tom s vami spolupracuje?

Prerokovali sme s nimi prvotné veci. Mesta Bratislava samo iniciovalo, že má záujem vyhlásiť túto rezerváciu, už v tých časoch rokovalo s MŽP, a na základe tohto sme sa pustili do spracovávania tohto projektu. Chcem podotknúť, že od samotného vlastníka, mesta Bratislava, je požiadavka, aby v rámci 5. stupňa bol umožnený voľný pohyb osôb v tomto území. Je v ňom veľa turistických chodníkov, cyklotrás, ľudia ho využívajú, čiže ani z našej strany nevidíme problém v tom, aby tam bol umožnený voľný pohyb osôb.

Ja si ani nemyslím, že by návštevníci vo veľkom chodili mimo chodníkov, podľa toho, čo v tomto území vidím.

Áno, väčšinou sú ľudia zvyknutí na turistické chodníky.

Devínska Kobyla, odkedy som bola dieťa, dosť zarástla. Od roku 2013 tam Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) realizuje obnovu tradičnej pastvy, aby sa zachránili lesostepné spoločenstvá so vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Videla som, že aj čistia územie od náletových drevín. Robíte tu tiež nejaké manažmentové opatrenia ako CHKO?

Tá starostlivosť o územie na Devínskej Kobyle samozrejme prebiehala aj pred rokom 2013, boli určité lokality, kde sme ju vykonávali. Teda pravidelné kosenie, odstraňovanie kríkov. Ale práve v tomto období sme pracovali na veľkom projekte LIFE, kde hlavným partnerom bolo BROZ, ale aj DAPHNE. V rámci tohto projektu sme nastavili starostlivosť, vtedy došlo aj k vyčisteniu určitých plôch na Kobyle, odstráneniu náletových drevín, zaviedla sa pastva. Tá aj po skončení projektu pokračuje a boli by sme radi, keby sa rozšírila aj do ďalších častí.

Kto ju teraz financuje?

Financuje to BROZ. Stádo je ich a oni to cez ďalšie projekty udržujú. Malo by dôjsť k rozšíreniu pastvy a intenzívnejšia by mala byť v okolí Sandbergu, potrebovali by sme ju takisto zintenzívniť nad Devínom. Tam pravidelne každoročne kosíme niektoré lúky a menšie lúčky v juhovýchodnej časti Devínskej Kobyly.

Ale stále je ten kopec o dosť viac zarastený, než býval. Na niektorých miestach už človek ide cez lesík, ktorý tam predtým nebol.

V niektorých častiach je už naozaj vytvorený les a je otázka, či tam ešte obnovovať tie lúčne biotopy, alebo to už nechať tak. Môj názor je taký, že v niektorých častiach to treba nechať, nech si príroda robí svoje.

Takéto opatrenia na zachovanie stepného charakteru územia tento rok pribudli aj v NPR Kršlenica nad Plaveckým Mikulášom. Ide o dlhodobý projekt?

Opäť to súvisí s LIFE projektom, s tým, že keď sa projekt skončí, predpokladá sa nejaká udržateľnosť, teda že pastva bude pokračovať aj po jeho skončení. Kršlenica je veľmi významné územie a ja osobne som veľmi rád, že sa tam začalo pásť. V tomto prípade je to už vyslovene v hodine 12-tej.

A je tam dosť zvierat na to, aby sa situácia zvrátila? Tiež to tam zarastá pomerne rýchlo a ide o veľké územie.

Myslím, že by sa ich tam zišlo viac a to je aj prípad Devínskej Kobyly. Zatiaľ sa tam pasú kozy, a aj na Kobyle, aj na Kršlenici by bolo dobré diverzifikovať stádo, teda pridať aj ovce.

V čom je rozdiel, či je to koza alebo ovca?

Spásajú iné veci. Ovca skôr ten trávnatý porast, zato koza ide viac do kríkov. Koza je veľmi dobrá na veľmi zarastené lokality, dokáže zožrať tie kríky.

Aj tie pichľavé?

Ona to vie (smiech).

Kde ešte v rámci CHKO sa pasie? V Čachticiach ste nemohli doteraz podľa platnej legislatívy, lebo sa to eviduje ako lesný pozemok?

Tam bolo viac tých problémov, nevedeli sme ani zohnať nikoho, kto by bol ochotný pásť. Pasie sa napríklad na Dobrej Vode, v rámci územia európskeho významu, je to krajinársky veľmi pekné územie s lúkami, volá sa to Michalovie vŕšok a pasú tam súkromní vlastníci. Tiež sa pasie na hradisku Molpír v Smoleniciach. Ešte je zámer pásť v PR Sedliská nad Hlohovcom, hoci to už nie je v rámci CHKO. Čachtice sa zatiaľ snažíme udržať aspoň každoročným kosením a prečisťovaním zarastených lokalít.

Teraz by sme sa mohli presunúť do Panónskeho hája, ktorý je časťou NPR Šúr. Časť hája sa v minulom roku vyčistila od náletových drevín a ostali len staré duby (niektoré môžu mať okolo 600 rokov, pozn. red.). Tam šlo o spoluprácu vás, BROZ a mesta Svätý Jur. Tiež hovorilo o tom, že by sa tam malo pásť.

Áno, zámerom je obnova pastevného riedkolesa, len to celé dlhšie trvá. Vyčistila sa jedna parcela Panónskeho hája, samozrejme jednotlivé stromy vyháňajú výmladky, tak to treba dočistiť a následne by mala prísť pastva. Posledné týždne ukazujú, že by sa čoskoro mohlo začať pásť aj v Panónskom háji.

Aj zvyšok hája smerom k Čiernej Vode plánujete vyčistiť?

Zatiaľ iba túto jednu časť.

Lebo aj tam sú pekné duby.

Sú, samozrejme, celý Panónsky háj je veľmi pekný. My ako správa sa ešte snažíme niečo urobiť so slaniskom, ktoré tam je ďalej v smere na Čiernu Vodu. Slanisko bolo pred pár rokmi prečistené, aj tam bola chvíľu pastva kozami. Ak sa tam nepasie, tak je potrebný pravidelný zásah.

Tie duby v lete ani nie je vidno, pred pár rokmi to tam nebolo ešte také zarastené.

Áno, tam to veľmi rýchlo zarastá. Panónsky háj je vyslovene vhodná lokalita, kde by sa mohol obnoviť riedkoles, lebo tých máme na Slovensku fakt minimum. Najvýznamnejším sú Gavurky pri Zvolene.

Hneď vedľa leží jediný nížinný prales na Slovensku Šúr. V akom je stave, čo sa týka ochrany prírody? Má dosť vody?

Šúr má viacero problémov. Jednak je to vodný režim, ktorý sme sa snažili obnoviť v rámci projektu LIFE v rokoch 2005 až 2007, ale to sa nepodarilo tak, ako sme chceli, a došlo iba k čiastkovým úpravám. Vodný režim závisí od celkovej situácie, od zrážok, od hladiny podzemných vôd. No a samozrejme narastajúca výstavba v okolí tiež nepomáha ochrane Šúru. Ten tlak okolia je enormný.

Málokedy tam vidím dosť vody a to aj na jar.

Závisí od roku. Šúr poznám dlho, od roku 1995, je to magické miesto. Keď som tam bol prvýkrát, tak ma obuli do vysokých čižiem, bolo to na jar a šli sme do toho lesa. A ja, čo som bol zvyknutý na bukové lesy, pekne s lístím, zrazu som sa dostal do lesa, kde som sa po kolená brodil vo vode (smiech). To bolo úplne čarovné.

Nedá sa tam priviesť viac vody alebo urobiť nejaké iné praktické opatrenie?

Šúr je dotovaný dvoma spôsobmi. Z povrchových vôd, kedysi sem stekalo z Malých Karpát viacero potokov. Keď sa postavil Šúrsky kanál, odviedol všetky tieto potoky s výnimkou dvoch. Jeden z nich prechádza popod kanál a ako tzv. Blahutov kanál ide do Šúru, a potom ešte jeden z potokov zhybkou ide ponad Šúrsky kanál a dotuje rybník, ktorý je napájaný týmito vodami, a z neho sa urobila odbočka do Šúru. Ale v poslednom období je stále sucho a neprší dostatočne. Šúr je spojený aj s podzemnými vodami na Podunajsku. Keď podzemné vody klesajú, tak isto v Šúri nie je voda. Musíme sa pozerať na celý región.

Čo sa môže stať, keď Šúr dlhodobo nebude mať dosť vody?

Tie rastlinné spoločenstvá sú závislé od vody, takže postupne môže dochádzať k ich zmene. Nebudú tam jelše, ale vŕby či topole. V rámci toho lesa sú tiež časti, kde je možné vidieť, ako všetko závisí od seba navzájom. Šúr je v takej terénnej depresii a stačí rozdiel metra v nadmorskej výške a už je tam trošku iné rastlinné spoločenstvo. Takisto Panónsky háj má iné rastlinné spoločenstvo tým, že je vyššie.

Neplánujete robiť do Šúru exkurzie?

Toto plánujeme už dlhé roky, len sa k tomu nevieme dostať. Je to jedna cesta, ktorou by sme chceli ísť. Toto by bola dobrá forma, ako usmerniť turizmus v rámci Šúru, organizovať výkladové exkurzie a ukázať ľuďom, čo je v Šúri hodnotné. Sú aj ďalšie možnosti, napríklad náučný chodník, ktorý bol vytvorený tiež počas spomínaného projektu LIFE.

Ten náučný chodník Prírodné klenoty Šúru nie je v úplne dobrom stave. Niektoré tabule už dosť poznačil zub času a vandalizmus, prípadne chýbajú. Krátka odbočka do Šúru oproti Šúrskemu rybníku je už veľmi ťažko priechodná. Ten, kto nevie, kde je posledná tabuľa, k nej ani netrafí. Neuvažovali ste nad spriechodnením, prípadne nad tým, že by NCH ukázal viac zo Šúru?

Zo začiatku sme túto časť udržiavali. Neskôr sme nechali sme tú jednu vetvu zarásť. Problémom bolo aj to, že sa ľudia púšťali od tejto tabule ďalej do lesa.

Ale to je potom v rozpore s tým, o čom sme hovorili pred chvíľou, ako ten Šúr ľuďom ukázať.

Taká schodná myšlienka je obnoviť NCH s tým, že vetva do Šúru by tam asi nebola, ale máme záujem jelšový les ľuďom ukázať. Nejakú formu sprístupnenia by sme chceli, ale musíme to ešte doladiť. Chceli by sme sa tomu venovať v nasledujúcom období.

V Malých Karpatoch máme podľa odbornej literatúry 8 krasových oblastí a evidujeme celkovo 324 jaskýň. Verejnosti je prístupná jaskyňa Driny v Smolenickom krase, plus jaskyne bez výzdoby ako Deravá skala alebo Veľká pec. Neuvažuje sa nad sprístupnením ďalších jaskýň formou sprevádzania, ako napr. Krásnohorská jaskyňa alebo Jaskyňa mŕtvych netopierov?

Viacmenej sa uvažuje o sprístupnení Plaveckej jaskyne. Tá býva otvorená formou dní otvorených dverí okolo Silvestra, ktoré organizuje jaskyniarske združenie v Plaveckom Podhradí. Kedysi bola sprístupnená, takže nejaká slabá infraštruktúra tam je. Táto jaskyňa bola veľmi významným zhromaždiskom netopiera obyčajného, boli tam veľké letné kolónie, ale v posledných rokoch zmizli. Ťažko povedať, či to súvisí priamo s teplotnými pomermi v jaskyni, faktom je, že v posledných rokoch tam netopiere len zimujú. Je teda ešte otázka, či by to bolo prístupné takou formou, ako Driny, alebo nejakými občasnými sprevádzanými vstupmi, čo sa nám javí ako lepšia možnosť.

Plánujú sa v Malých Karpatoch otvoriť alebo zavrieť nejaké turistické chodníky? V posledných rokoch pribudli nové žlté značky okolo Lozorna alebo na Jeleniu horu. Sú aj lokality, kde dávnejšie viedli značky a boli zrušené, napríklad cez Malú Vápennú alebo Gašparovú.

My ako správa nemáme v pláne otvárať turistické chodníky, ale z času na čas sa nejaká iniciatíva objaví. V posledných rokoch je okrem nových chodníkov okolo Lozorna a na Jelenej hore aj boom s náučnými chodníkmi. Napríklad pri Prašníku je otvorený nový NCH a teraz plánuje obec Šterusy vybudovať NCH smerom na Orlie skaly s prepojením na tento. Je to prírodná rezervácia, kde sú lúčne a lesostepné spoločenstvá, skalky, a významný výskyt klinčeka lumnitzerovho, kavyľových porastov a rôznych druhov orchideí.

A neprekáža, keď tam bude NCH?

Ten pôjde iba po okraji.

A Malá Vápenná?

Nad tým zatiaľ neuvažujeme. NPR Roštún je významná lokalita pre hniezdenie viacerých druhov vtákov.

Keby sme boli v civilizovanej krajine, kde keď sa umiestni tabuľa, že nechoďte sem od 1. 4. do 30. 6., tak ľudia nepôjdu, tak by sa to dalo?

Hej. Keby sme boli v civilizovanej krajine, tak s tým nemám problém. Umožnili by sme prístup do tej lokality s tým, že dáme sezónnu uzáveru, ale teraz by to dopadlo tak, že ľudia ju aj tak nebudú rešpektovať.

Toto leto sa objavili rôzne výstrahy upozorňujúce na výskyt medveďa v Malých Karpatoch. Koľko sme ich tu mali, resp. máme, a je to nejaká novinka?

Úplná novinka to nie je, pred pár rokmi sme mali medveďa nad Svätým Jurom a následne bol zrazený medveď na D2 pri Moravskom Svätom Jáne. Tento rok mohli byť v Malých Karpatoch dva – tri jedince. Máme potvrdený výskyt nad Pezinkom, kde ho potvrdil záber z fotopasce cca v polovici mája, medveď bol videný aj pri Lindave, medzi Budmericami a Častou. Jeden je stále v severnej časti okolo Brezovej pod Bradlom, pohybuje sa na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny.

Spôsobili nejaké škody, napríklad na ovocných stromoch alebo včelstvách?

Nemáme žiadne vedomosti o škodách spôsobených týmito medveďmi.

A čo diviaky? Nie je ich veľa? Nie sú s nimi problémy?

Je, a nielen ich, ale aj raticovej zveri. Muflóny, daniele, diviaky, tých sú celkom vysoké počty. Problémy s nimi sú na rozhraní Karpát a poľnohospodárskej krajiny, kde daniele schádzajú do vinohradov a spôsobujú škody na viniči. Vysoké stavy sú aj pri muflónej zveri, tam môže dochádzať k problémom v niektorých rezerváciách, kde sú lesostepné, resp. skalnaté spoločenstvá, kde môže pri väčších stádach dochádzať k narušovaniu pôdneho krytu.

A tie vzácne kvety nežerú?

Nie som si istý, či im chutia (smiech).

Sú Malé Karpaty ohrozované snahou o výstavbu? Aktuálne sa hovorí o projekte výstavby bezprostredne pri Šúre, podobne pri vodnej nádrži Lozorno… Vie s tým Správa CHKO niečo robiť?

Samotné Malé Karpaty nie sú až tak atakované, len solitérne, skôr priľahlé okolie. Výstavba postupuje smerom ku Karpatom a stráca sa historický ráz krajiny v podhorí, vinohrady zanikajú. Je to aj tým, že ich je čoraz menej obhospodarovaných. Rozširovanie obcí pod Malými Karpatami často ide práve smerom hore. My sa môžeme snažiť ovplyvniť to cez územný plán, cez jednotlivé stavebné konania a územné konania.

Čo je ešte zaujímavé v iných rezerváciách alebo lokalitách v CHKO?

Z najpodstatnejších vecí sme myslím prebrali všetko. Uvažuje sa ešte nad vytvorením geoparku Malé Karpaty. Máme pajštúnsko-sandberský geopark (SAPAG - Sandbersko-pajštúnsky geopark), ale uvažuje sa ešte nad vytvorením spomínaného geoparku.

Keď sme pri nových parkoch, pred časom sa hovorilo, že by sa mohol vytvoriť nový národný park Podunajsko.

Teraz je v tejto téme ticho. Môj odborný názor je, že ak to má byť taký národný park ako ostatné, tak to radšej nevyhlasujme. Naša časť Dunaja nemá na to, aby splnila medzinárodné kritériá národného parku, možno len niektoré časti, ktoré priamo nadväzujú na NP Donau-Auen.

Spomína sa aj plán na vytvorenie národného parku v Malých Karpatoch, ktorý by zahŕňal najvzácnejšie časti CHKO.

To súviselo s tým, že sa Devínska Kobyla a Pramene Vydrice pripravujú na vyhlásenie za prírodné rezervácie, čiže by tu vznikli takéto väčšie bezzásahové územia. Ale ja sa na to vždy pozerám aj z geografického hľadiska, nepáči sa mi deliť územie tak, že časť by bol národný park a časť CHKO. Radšej nech je to kompaktné v jednej kategórii. Možno by Malé Karpaty mohli byť prírodným parkom, to je nová kategória, ktorú priniesla novela zákona o ochrane prírody a krajiny a mne by na Malé Karpaty celkom sedela.

Ako by sme definovali prírodný park?

Novela zákona ho definuje ako veľkoplošné územie prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou zamerané na ochranu biotopov a druhov národného alebo európskeho významu s 2. alebo 3. stupňom ochrany. Prekategorizovanie by súviselo s prehodnotením územia a zároveň jeho zonáciou, v rámci ktorej by sa priradil vybraným častiam vyšší stupeň ochrany.

Ďakujeme za rozhovor.

Fórum 3 príspevky
P. Puchala: Turisti patria do chránených území 03/12/19 18:24 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 26/12/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
P. Puchala: Turisti patria do chránených území 03/12/19 18:24 3 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.18)