Ornitológ Ján Dobšovič
Rozhovor

Ján Dobšovič: Vtáky v zime nepotrebujú búdky

25. 12. 2019
Aké druhy vtákov u nás zimujú a ako sa im v tomto ročnom období funguje? Môže vám môže labuť zlomiť ruku? Potrebujú vtáčiky, aby sme im v zime stavali búdky? Aký je rozdiel medzi búdkou a kŕmidlom? Treba vôbec vtáčiky v zime kŕmiť? O tomto a o ďalších zaujímavostiach zo sveta operencov sa budeme rozprávať s ornitológom Jánom Dobšovičom.

Vypočujte si ako podcast

Najprv si povedzme, aké vtáčiky u nás môžeme vidieť a počuť v zime.

Zimné obdobie je veľmi špecifické, vtáčiky v tom lese sú trošku tichšie, ale tým, že nám chýba olistenie na stromoch, tak sú nápadnejšie. Ak sa rozhodneme dať semienka na kŕmidlo, tak ich môžeme vidieť väčší počet. Čo sa týka samotných druhov, tie vtáčiky nám na zimu neodlietajú preto, že by im bola zima, ale majú nedostatok potravy. Nejaké mucháriky... vieš, čím sa živí muchárik?

Muchami?

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

A čo si myslíš, odlieta v zime alebo neodlieta?

Odlieta.

A prečo?

Lebo nie je dosť hmyzu?

Presne tak. Takže veľa vtáčikov, ako aj včelárik alebo lastovičky, sa živí hmyzom. Všetky tieto druhy teda odlietajú preto, že hmyzu je zima. Ostávajú nám tu len semenožravé vtáky, alebo tie, ktoré sa v lete živia hmyzom, húsenicami a podobne, ale v zime prechádzajú na semená. Sem patrí napríklad sýkorka, ďalej brhlík, zelienka, stehlík, niekoľko piniek. Niektorým vtákom prekáža aj zima, a tak sa presunú o niečo južnejšie, napríklad do Maďarska, Rumunska či Srbska. K nám sa presúvajú druhy zo severu, keďže je tam dlho snehová pokrývka. Dravca myšiaka vídame v zime na Podunajskej či Východoslovenskej nížine, na Záhorí, kde sa snehová pokrývka v zime dlho neudrží a ich potrava – myši – je pre ne dostupná. Z dravcov tu ostáva aj orol skalný, orol kráľovský, sokol myšiar. Ďalej vodné vtáky, ako kačica divá, vodnáre, rybáriky, potápky, kormorány a mnohé iné. A potom máme skupinu druhov, ktoré k nám prilietajú iba na zimu.

Práve som sa chcela spýtať, či tu mávame na zimu hostí, ktorí zvyšok roka prebývajú niekde inde.

Áno, samozrejme, sú. Začnem opäť vodným vtáctvom, práve Hrušovská zdrž na Dunaji je významným zimoviskom vodného vtáctva v celej Európe. Medzi zimných hostí patrí chochlačka morská, potápač malý, hlaholka severská. To sú druhy, ktoré u nás nehniezdia, ale prilietajú prakticky len v zime. Zo spevavcov spomeniem hlavne chochláča severského. To je taký veľmi peknučký vtáčik s krikľavo žltými a oranžovými pierkami, a s takým chocholkom. Tie sa správajú trocha invázne, sú roky, keď tu vôbec nie sú, inokedy ich môžeme vidieť aj niekoľko tisíc jedincov. Spomeniem ešte myšiaka severského a kaňu sivú. Zaujímavý prípad je kormorán malý. Na Slovensko začal v zime prilietať až v 90-tych rokoch a chodí k nám zimovať z juhu. Hniezdi napríklad na Neziderskom jazere, čo je asi hodinka cesty od Bratislavy. Neziderské jazero v zime zamŕza, lebo je plytké a kormorán potrebuje ryby.

Ak by sme chceli ísť počúvať vtáčie hlasy aj počas zimy, platí to isté, čo na jar? Teda že najlepšie je vyraziť skoro ráno?

V zime to neplatí, a aj keby to platilo, tak v dnešnej dobe vychádza slnko okolo pol ôsmej, neviem, či to je až tak skoro ráno, v lete by to bola štvrtá, piata hodina. Skôr ak je oteplenie, svieti slnko, vtedy sa vtáčiky v zime ozývajú trošku viac. Skôr je ten spev náhodný. Je počuť sýkorky, v zimnom období idú do kŕdlikov, dokonca sú zmiešané kŕdliky viacerých druhov sýkoriek a tak sa dorozumievajú medzi sebou, no nedá sa povedať, že by išlo o spev. Ale niekedy vo februári, ak je veľmi pekné počasie, sýkorky začínajú veľmi pekne spievať. To je asi najskorší jarný spev, ktorý môžeme počuť. Medzi druhmi, ktoré začínajú skoro hniezdiť, spomeniem najmä krivonosa. Živí sa smrekovými šiškami, ktoré dozrievajú v zimnom období a potrebuje nimi kŕmiť mláďatá. Skoro začínajú hniezdiť aj sovy a krkavce.

Trošku sme odbehli do jari, ja by som sa vrátila ešte do týchto krátkych chladných zimných dní. Je dobré vtáky v zime kŕmiť? Nemali by sme to nechať na prírodu, keď ide o divo žijúce zvieratá?

Keď si pozrieme, aké nástrahy človek spravil týmto vtáčencom, tak určite tým, že ich budeme kŕmiť, nič nepokazíme (iba ak by sme ich kŕmili nesprávne). K tým nástrahám – veľmi veľké množstvo vtákov nám hynie na sklách a predných maskách áut. Ďalším problémom je intenzifikácia poľnohospodárstva, používame chemikálie, svetelné znečistenie nám ničí hmyz, ich potravu. Likvidujeme si lesy, hlavne staré stromy, kde sú prirodzené dutiny. Zatepľujeme domy, bránime im, aby v tých neprirodzených dutinách mohli hniezdiť sýkorky alebo dážďovníky. Tým prikrmovaním im skôr môžeme pomôcť.

Tu poviem aj o stratégii prežitia niekoľkých druhov. Taká sýkorka môže mať aj dva-trikrát do roka mláďatá a môže mať až desať-dvanásť mládať. A keď si predstavíme, že by mala tridsať mláďat do roka, tak by sme to tu mali presýkorkované. Ale tým, že sme v miernom podnebí, tak tu máme štyri ročné obdobie, v podstate veľmi nestabilné počasie, kdežto v trópoch majú jedno ročné obdobie, dostatok potravy a vtáky majú ďaleko menej mláďat. Tam tá stratégia prežitia je na kvalitu. V prvom roku života u nás uhynie viac ako 90 % mladých sýkoriek, čo je veľmi vysoké číslo. Závisí to aj od zimy, lebo tá im robí problém. Najhoršie počasie je mrznúci dážď, kedy je potrava pod ľadom a majú problém ju nájsť. Hlavne v zlom počasí odporúčame kŕmiť, a nevynechať vtedy, ak je extrémny vietor, poľadovica, mrznúci dážď. Keď už človek začne kŕmiť, vtáčik si na to zvykne a v tom zlom počasí to práve potrebuje.

Čiže oni sa dokážu naučiť, že na tomto konkrétnom mieste dostávam jesť?

Áno. Samozrejme, dôležitá je aj vhodná strava.

Čím ich teda kŕmiť a ako má vyzerať vhodné kŕmidlo?

To kŕmidlo je najčastejšie zo všetkých strán otvorené, aby vtáky mali únikové východy. Kdežto, ak by sme im dali potravu do nejakej búdky... mimochodom, vieš, aký je rozdiel medzi búdkou a kŕmidlom?

Búdka je na hniezdenie na jar?

Áno. A kŕmidlo?

Na jedenie.

Tak si predstav, že by sme do tej malej dutinky, do búdky, dali nejaké krmivo. Vliezla by tam sýkorka, potom by prišla nejaká kuna alebo mačka a čakala by, kým tá sýkorka odtiaľ vyjde. Kŕmidlá sú z viacerých strán otvorené. Čo je dôležité, nedávať ochutenú potravu. Slané, vyprážané mandle alebo arašidy, nasolenú slaninu. Najvhodnejšia je slnečnica, ale aj jabĺčko, na ňom si pochutí napríklad drozd. Slnečnicu má rád brhlík, zelienka, sýkorka. Prípadne proso, ryžu, ovsené vločky, môžu byť nasiaknuté olejom, mak. Dá sa aj pšenica, na ňu prídu trebárs holuby alebo vrabce. Je možno zaujímavé urobiť taký pokus, aj s deťmi, že raz dáme slnečnicu a pozeráme, aké vtáčiky tam budú chodiť, potom môžeme dať iný zdroj potravy a sledovať, kto príde. Určite by to malo byť neochutené, nie plesnivé, chlieb nie je dobrý.

Ľudia chlebom prikrmujú labute, kačice, ale im stačí tráva. Prikrmovať ich pečivom nie je dobré, spôsobujeme tzv. eutrofizáciu tých vôd, kedy sa tam rozmnožia rôzne mikroorganizmy. Možno v tých najhorších obdobiach im môžeme pomôcť, ale skôr im dať hrášok, mrkvu, odhrabať trávu. Hoci to pečivo im asi chutí a evidentne im až tak neškodí, aj keď odborné názory hovoria, že tak by sa to nemalo robiť. Priznám sa, že aj ja som dal pečivo labuti, keď sme ju potrebovali chytiť, mala nejaký zapichnutý háčik alebo omotaný silon a potrebovali sme ju dostať von. Čo je pri labutiach zaujímavé, veľa ľudí sa bojí ich zobáka, ale to je len také ďobkanie a labuť je nebezpečná krídlami. Tým, že je relatívne ťažká, dokáže svojím krídlom zlomiť ruku.

Dospelému človeku?

Nečudoval by som sa, nepočul som o takom prípade, ale určite by dokázala zlomiť ruku dieťaťu a aj dospelí ľudia majú rôznu kvalitu kostí. Keď sme ju chytali, tak sme ju chytili za krídla, aby sa nemohla brániť. Ona už potom vie, že nemá šancu a ani neďobe.

Čo môže vtáčiky v zime ohrozovať okrem hladu?

Sú to rôzne sklenené tabule, do ktorých vtáky zvyknú narážať, tú dopravu sme spomínali, a aj prirodzení nepriatelia. Častokrát hovorím, že znamením dobrého kŕmidla je, že potom priletí jastrab krahulec. Je špecialista na malé vtáčiky, veľmi si pochutí napríklad na sýkorkách. Ak tam chodí vtáčikov veľa a často, po čase priletí aj jastrab krahulec. Hoci je to kruté, vôbec to nie je na škodu. Znamená to, že silnejší prežije, posunie ďalej lepšiu genetickú informáciu a budeme mať silnejšiu populáciu.

Poďme ešte trocha viac vtákom do súkromia a povedzme si, ako a kde v noci spia. Spomínal si, že nespia v búdkach ani v kŕmidlách.

Bežne vtáčiky spávajú tak, že sú na konári, niekde pri kmeni alebo v krovinách, do tých búdok chodí len veľmi málo druhov. Bažant spí údajne tiež tak, že sedí na konáriku nízko pri zemi. Ale aby sa niekde skrývali, to nie. Možno preto, že odtiaľ vedia rýchlo uletieť, keby bolo treba.

Typickým príkladom môže byť sova myšiarka ušatá. Myšiarky patria medzi druhy, ktoré u nás hniezdia. Začali hniezdiť aj v mestách. V zimnom období je ich u nás ďaleko viac. Je to špecialista na hraboše a v tej poľnohospodárskej krajine je obrovské množstvo hrabošov. A tým, že hore na severe je ďaleko väčšia snehová pokrývka... mimochodom, tie sovy lepšie počujú, ako vidia, a častokrát tú potravu dokážu nájsť podľa sluchu údajne až 40 centimetrov pod snehom. A keďže hore na severe je viac snehu, tak k nám priletúvajú väčšie množstvá myšiarok. A keďže pre sýkorky a rôzne spevavce je to nepriateľ, lebo ich môže uloviť, a keďže pre dravce je to potravný konkurent, tak sa potrebujú schovať. Najlepšie je niečo zarastené. A v zime jediné, čo máme zarastené, sú ihličnaté dreviny. Stačí sa prejsť možno niekde do Gabčíkova ku kaštieľu alebo niekde k cintorínom a môžeme na ihličnatých stromoch nájsť tieto myšiarky aj vo väčších kolóniách. V tom Gabčíkove to môže byť viac ako desať exemplárov na jednom strome. Tam spia, nespia v noci, spia cez deň, keďže ide o sovy. Ale nespia niekde v dutine, hniezde, ale spia tak, že stoja.

Stoja na konári? Nespadnú?

Nespadnú. Oni majú ten mozog, rovnováhu tak spravenú, že si nepotrebujú ľahnúť, vydržia takto celú noc, v prípade sovy celý deň.

Takže sa nemusím báť, že v tom parku mi budú sovy padať na hlavu?

Nie, nie. Nedávno mi prišla taká otázka od jednej pani, ako môže pomôcť sokolovi myšiarovi. Chodí nocovať na nejakú klimatizáciu. Tak som vysvetlil, že mu nie je ako pomôcť, má dostatok potravy, máme dosť myší. Lebo že na neho prší, sneží, fúka, ale toto miesto si vybral, lebo má asi odtiaľ dobrý rozhľad a vyhovuje mu. Tie vtáčiky to zvládnu a nie je to pre ne problém.

Tak sme prebrali vtáčiky v zime, a teraz si povedzme, čo robí ornitológ v zime.

To je pekné na tej ornitológii, a preto som si ju vybral, že je veľmi dynamická. Jednak máme tu iné druhy v lete, iné v zime. Máme ich obmedzený počet, nie ako hmyzu alebo rastlín, ktorých máme tisíce druhov na Slovensku. Vtákov máme okolo 360 druhov, takže je to naučiteľné. Stále môže byť niečo nové. V zime robíme zimné sčítanie vodného vtáctva, na otvorených plochách sa vtáčiky veľmi dobre rátajú. Tým, že to robíme každý rok, vieme medziročne porovnať, či nám pribúdajú alebo ubúdajú. Takisto v zime sa môžu stavať alebo umiestňovať búdky na hniezdenie. Je dobré, keď sa vyčistia, aby sa tam nerozmnožovali nejaké parazity. Aj envirovýchova sa dá robiť s deťmi, robiť rozhovory (smiech), všeličo.

Ďakujem za rozhovor.

Fórum 12 príspevkov
Ján Dobšovič: Vtáky v zime nepotrebujú búdky 04/04/20 08:57 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. 26/10/20 Soňa Mäkká Reportáže
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. 22/10/20 Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Z Duklianskeho priesmyku na Devín na bicykloch 4 Krátka správa z dlhej trasy alebo dlhá správa z krátkej trasy... Posledný zo série štyroch článkov o cyklistickom prechode z Duklianskeho priesmyku na hrad Devín, ktorý je voľne inšpirovaný Cestou hrdinov SNP. V tejto časti prechádzame z Turčianskych Teplíc na hrad Devín. dnes Miloš Hajdin Biele Karpaty, Malé Karpaty, +
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Merino bunda Black hill Veles Koncom roka 2019 sa mi na víkendovej akcii vo Veľkej Fatre pokazil na flísovej bunde zips. Nebola to žiadna výhra chodiť po zasneženej Fatre s rozzipsovanou bundou. Zhodou okolnosti na chate bol kamarát s merino bundou od Black hill, ktorá sa mi zapáčila, tak som si ju hneď vyskúšal. Po návrate do civilizácie som si objednal u slovenského výrobcu model Veles. Po trištvrte roku jej nosenia sa s vami podelím o moje skúsenosti. včera Tomáš Trstenský Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ján Dobšovič: Vtáky v zime nepotrebujú búdky 04/04/20 08:57 12 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.03 (0.31)