Okolie Chudej Turnie
Túra

Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany

10. 01. 2020
Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak).

Trasa

Zakopané, Kiry – Cudakowa Polana – Chuda Przełecz – Temniak (Ciemniak) – Malolúčniak (Małołączniak) – Przysłop Miętusi – Staników Żleb – Zakopané, Kiry

Skoro ráno, ešte za tmy opúšťame Prešov a mierime k poľskej hranici. Chceme využiť skoré ráno, aby sme sa vyhli masovke, ktorá v sobotu okolo poludnia v poľských Tatrách istotne nastane. Na parkovisku Kiry sme medzi prvými, práve začína svitať a vzduch je mrazivý. Platíme parkovné, za vstup a rýchlo pokračujeme k prvému rázcestníku v doline - Cudakowa Polana. Odtiaľ je možnosť voliť z dvoch trás - červená a čierna. Odporúčam však na výstup zvoliť skôr červenú, určite je na výstup príjemnejšia a rýchlejšia ako čierna. Tak sa rozhodujeme aj my.

Poliaci to asi majú v krvi, že upravené majú aj chodníky v horách. Zábradlia, schodíky, siete proti erózií... Aspoň vidno, že za poplatky za vstup sa naozaj o infraštruktúru starajú. Stúpanie na úvod je nekompromisné. Tu nie sme v našich kopčekoch Šarišskej vrchoviny, ale v Tatrách. Takže nemôžeme fňukať. Meter za metrom naberáme výškové metre a v zatiaľ tichom a pokojnom prostredí sa nám kráča naozaj príjemne, aj keď sa z čela leje pot. Hoci je október a na vrcholkoch sa belie sneh. Tu v nižších polohách je celkom príjemne teplo.

Červená značka je pravým horským terénom. Nedovolí človeku vydýchnuť na nejakom miernejšom stúpaní alebo na rovinke, neustále si to reže priamo k bočnému hrebeňu s vrcholom Uplaziańska Kopka (1457 m). Tu sa už postupne vynárame zo smrekového lesa a začínajú sa objavovať konečne prvé rozhľady a kosodrevina. Na Temniak to je stále ešte poriadna vzdialenosť a pri pohľade pred seba si uvedomujem, že musíme s energiou šetriť. Zvoľňujeme tempo, a tak sa pred nás dostávajú takzvaní turisti - časovkári, ktorí sa tvária, že ak nestihnú časový limit na smerovníkoch, ich túra stráca zmysel.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prekvapivo, aj bez nejakej častejšej turistiky, sa bez problémov drží hneď za mojím chrbtom mama. Tak teraz neviem, buď som príliš pomalý alebo má takú dobrú kondičku?! Ľudí pribúda. Hory sa zapĺňajú a človek postupne stráca intimitu splynutia s prírodou a horami, následne sa turistika mení len na bezmyšlienkovité šliapanie do kopca pomedzi ľudí. Občasne troška zídeme z chodníka mimo davy turistov a len tak sa dívame do okolia, len takto si vie človek vychutnať krásy miestnej krajiny. Najkrajšia časť celej túry je v okolí Chudej Turnie, kde je krásny trávnatý hrebeň s výraznými a zaujímavými skalnými vežičkami.

Na Temniaku (Ciemniak, 2090 m) to vyzerá ako na Václaváku. Vrchol je obsypaný najrôznejšou osádkou ľudí, od ťažkotonážnych diaľkarov s batohmi ako skrine, až po slečny, ktoré miesto batoha zvolili radšej luxusnú kabelku. Odkiaľ sa tu nabrali, to netuším - lanovka je poriadne ďaleko. Hodíme očkom na slovenskú stranu do našej krásnej a vzácnej Tichej doliny - máme ju odtiaľ ako na dlani.

Pokračujeme hrebeňom, červenou značkou kráčame miestami snehovými poľami na Kresanicu (Krzesanica, 2122 m), ktorá je najvyšším bodom celej túry. Ako zostupovú trasu z hrebeňa volíme bočnú rázsochu s názvom Czerwony Grzbiet (Červený chrbát) a modrú značku. Sľubuje aj nejaké technické pomôcky na klesaní, aké, to ešte netuším. Nie veľmi prudkým klesaním s peknými výhľadmi na Giewont. Ten sa môže popýšiť radom dlhým, ako zvyknú byť pri pokladniach deň pred štátnym sviatkom, musí to byť radosť taká turistika v zástupe.

Na zostupovej trase veľa ľudí nestretávame. Príjemné klesanie sa však v jednom mieste mení na nepríjemný zostup skalnou úžľabinou s reťazami. Bezpečne som si tu veru nepripadal a ako som sa tak díval na mamu aj tá sa držala zubami-nechtami reťazí, čo to dalo. Tento úsek v daždi alebo počas namŕzania vody na skalách by som zažiť určite nechcel.

Postupne sa však cesta vnára do lesa a príjemným, takmer vrstevnicovým klesaním sa uberá k sedlu Mietusi. Mne tento úsek cesty pripadal trošku monotónny, možno za to mohla aj prichádzajúca únava v nohách. V sedle je pekné lúčne prostredie obklopené smrekovým lesom a poskytuje príjemné rozhľady do okolia. Stretávajú sa tu však chodníky zo štyroch strán a teda žiadna horská romantika opustenej lúky tu nehrozí.

Na posledné zostupové kilometre využívame čiernu značku vedúcu spať do Kościeliskej doliny. O hustote poobedňajšej premávky turistov v doline asi ani nemá zmysel písať. Stačí sa cez nich len preštrikovať späť k svojmu autu a tešiť sa opäť na zážitky v menej ľudnatých horách.

Záver

Hoci miestami naozaj množstvo turistov nie je príjemným spestrením prechádzky v Tatrách, musím zároveň dodať, že okolitá príroda stojí za návštevu. Odporúčam však vždy voliť skorý ranný príchod a nástup na túru jednak kvôli prázdnym parkoviskám a tiež turistickým chodníkom. A pre tých, ktorí by sa chceli v horách socializovať - nech sa páči, poľské Tatry sú ideálnym miestom pre turistov nesamotárov.

Fórum 8 príspevkov
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Predstavenie Multifunkčná mikina Aclima WarmWool z merina Každý outdoorový nadšenec, turista či športovec dobre pozná výhody funkčného oblečenia a netreba mu ich nejako zvlášť predstavovať. Preto sa vyhnem obsiahlym textom o niečom, čoho je plný internet. Rovno prejdem k predstaveniu zaujímavého kúska termobielizne z dielne nórskej spoločnosti Aclima – multifunkčnej mikiny z merina. 16/12/20 Stanislav Ďurica Oblečenie
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj zabrať do pedálov. Jedným z nich je cyklotúra zo známeho sedla v hlavnom hrebeni Veporských vrchov – Tlstý javor, odkiaľ pôjdeme do Brezna. dnes Mirka a Milan Kvietkovci Veporské vrchy
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Zimná prechádzka do Lányiho Huty z Dobšinej Neďaleko Dobšinej učupená pod Čiernou horou sa nachádza neveľká osada Lányiho Huta. Leží na konci údolia, ktoré pôvodní obyvatelia Dobšinej, nemeckí kolonisti, tzv. Bulineri, nazývajú Titersgrund, v preklade Titerov pozemok. V súčasnosti je skôr známe ako Depovo. Vedie tade žltá turistická značka až pod Hanesovú. dnes Anna Lenkeyová Stolické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) - Červené vrchy (Czerwone Wierchy)
      Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m. – Kresanica (Krzesanica)

    • min: 938 m n. m. – Kiry

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1367 m

    • klesanie: 1367 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zakopadné (vlak, bus, taxi) - Kiry (bus, taxi, platené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.56)