Túra

Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany

10. 01. 2020
Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak).

Trasa

Zakopané, Kiry – Cudakowa Polana – Chuda Przełecz – Temniak (Ciemniak) – Malolúčniak (Małołączniak) – Przysłop Miętusi – Staników Żleb – Zakopané, Kiry

Skoro ráno, ešte za tmy opúšťame Prešov a mierime k poľskej hranici. Chceme využiť skoré ráno, aby sme sa vyhli masovke, ktorá v sobotu okolo poludnia v poľských Tatrách istotne nastane. Na parkovisku Kiry sme medzi prvými, práve začína svitať a vzduch je mrazivý. Platíme parkovné, za vstup a rýchlo pokračujeme k prvému rázcestníku v doline - Cudakowa Polana. Odtiaľ je možnosť voliť z dvoch trás - červená a čierna. Odporúčam však na výstup zvoliť skôr červenú, určite je na výstup príjemnejšia a rýchlejšia ako čierna. Tak sa rozhodujeme aj my.

Poliaci to asi majú v krvi, že upravené majú aj chodníky v horách. Zábradlia, schodíky, siete proti erózií... Aspoň vidno, že za poplatky za vstup sa naozaj o infraštruktúru starajú. Stúpanie na úvod je nekompromisné. Tu nie sme v našich kopčekoch Šarišskej vrchoviny, ale v Tatrách. Takže nemôžeme fňukať. Meter za metrom naberáme výškové metre a v zatiaľ tichom a pokojnom prostredí sa nám kráča naozaj príjemne, aj keď sa z čela leje pot. Hoci je október a na vrcholkoch sa belie sneh. Tu v nižších polohách je celkom príjemne teplo.

Červená značka je pravým horským terénom. Nedovolí človeku vydýchnuť na nejakom miernejšom stúpaní alebo na rovinke, neustále si to reže priamo k bočnému hrebeňu s vrcholom Uplaziańska Kopka (1457 m). Tu sa už postupne vynárame zo smrekového lesa a začínajú sa objavovať konečne prvé rozhľady a kosodrevina. Na Temniak to je stále ešte poriadna vzdialenosť a pri pohľade pred seba si uvedomujem, že musíme s energiou šetriť. Zvoľňujeme tempo, a tak sa pred nás dostávajú takzvaní turisti - časovkári, ktorí sa tvária, že ak nestihnú časový limit na smerovníkoch, ich túra stráca zmysel.

Prekvapivo, aj bez nejakej častejšej turistiky, sa bez problémov drží hneď za mojím chrbtom mama. Tak teraz neviem, buď som príliš pomalý alebo má takú dobrú kondičku?! Ľudí pribúda. Hory sa zapĺňajú a človek postupne stráca intimitu splynutia s prírodou a horami, následne sa turistika mení len na bezmyšlienkovité šliapanie do kopca pomedzi ľudí. Občasne troška zídeme z chodníka mimo davy turistov a len tak sa dívame do okolia, len takto si vie človek vychutnať krásy miestnej krajiny. Najkrajšia časť celej túry je v okolí Chudej Turnie, kde je krásny trávnatý hrebeň s výraznými a zaujímavými skalnými vežičkami.

Na Temniaku (Ciemniak, 2090 m) to vyzerá ako na Václaváku. Vrchol je obsypaný najrôznejšou osádkou ľudí, od ťažkotonážnych diaľkarov s batohmi ako skrine, až po slečny, ktoré miesto batoha zvolili radšej luxusnú kabelku. Odkiaľ sa tu nabrali, to netuším - lanovka je poriadne ďaleko. Hodíme očkom na slovenskú stranu do našej krásnej a vzácnej Tichej doliny - máme ju odtiaľ ako na dlani.

Pokračujeme hrebeňom, červenou značkou kráčame miestami snehovými poľami na Kresanicu (Krzesanica, 2122 m), ktorá je najvyšším bodom celej túry. Ako zostupovú trasu z hrebeňa volíme bočnú rázsochu s názvom Czerwony Grzbiet (Červený chrbát) a modrú značku. Sľubuje aj nejaké technické pomôcky na klesaní, aké, to ešte netuším. Nie veľmi prudkým klesaním s peknými výhľadmi na Giewont. Ten sa môže popýšiť radom dlhým, ako zvyknú byť pri pokladniach deň pred štátnym sviatkom, musí to byť radosť taká turistika v zástupe.

Na zostupovej trase veľa ľudí nestretávame. Príjemné klesanie sa však v jednom mieste mení na nepríjemný zostup skalnou úžľabinou s reťazami. Bezpečne som si tu veru nepripadal a ako som sa tak díval na mamu aj tá sa držala zubami-nechtami reťazí, čo to dalo. Tento úsek v daždi alebo počas namŕzania vody na skalách by som zažiť určite nechcel.

Postupne sa však cesta vnára do lesa a príjemným, takmer vrstevnicovým klesaním sa uberá k sedlu Mietusi. Mne tento úsek cesty pripadal trošku monotónny, možno za to mohla aj prichádzajúca únava v nohách. V sedle je pekné lúčne prostredie obklopené smrekovým lesom a poskytuje príjemné rozhľady do okolia. Stretávajú sa tu však chodníky zo štyroch strán a teda žiadna horská romantika opustenej lúky tu nehrozí.

Na posledné zostupové kilometre využívame čiernu značku vedúcu spať do Kościeliskej doliny. O hustote poobedňajšej premávky turistov v doline asi ani nemá zmysel písať. Stačí sa cez nich len preštrikovať späť k svojmu autu a tešiť sa opäť na zážitky v menej ľudnatých horách.

Záver

Hoci miestami naozaj množstvo turistov nie je príjemným spestrením prechádzky v Tatrách, musím zároveň dodať, že okolitá príroda stojí za návštevu. Odporúčam však vždy voliť skorý ranný príchod a nástup na túru jednak kvôli prázdnym parkoviskám a tiež turistickým chodníkom. A pre tých, ktorí by sa chceli v horách socializovať - nech sa páči, poľské Tatry sú ideálnym miestom pre turistov nesamotárov.

Fórum 8 príspevkov
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dva tipy ako k drevenej zvoničke pod Zlieňom Jedným z mojich prvých článkov na Hikingu bol článok "S Adamkom cez laz Adamovci". Nad lazom Adamovci sa nachádzajú nádherné lúky Kysuckej vrchoviny, z ktorých sú otvorené výhľady široko-ďaleko, ale predovšetkým na hlavný hrebeň Malej Fatry a na Kubínsku hoľu. dnes Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna Torre Patagónia - oblasť ktorú pozná snáď každý. Pri vyslovení tohto slova mnohým nabehnú zimomriavky. Región je vo svete preslávený svojou nespútanou, divokou a nesmierne nádhernou prírodou, ktorá je snom každého cestovateľa, turistu či horolezca. Odmalička tomu nebolo inak ani u mňa. No človek postupne získa rôzne predsudky typu: je to príliš krásne, príliš drahé a vzdialené na to, aby sa to niekedy splnilo. No keď sa o problematiku začnete zaujímať podrobnejšie, zistíte že to nemusí byť až taká pravda. včera Martin Baniari Svet
PR Starostlivosť o obuv Prečo by sme mali obuv ošetrovať? Ošetrovanie obuvi plní niekoľko funkcií. Jednou nich je odstránenie nečistôt a zachovanie pôvodného vzhľadu, teda estetické hľadisko. Druhou je zachovanie vodoodpudivosti povrchu, čo je veľmi dôležité pre priedušnosť obuvi s vodeodolnou membránou – teda udržanie funkčnosti. Tretia, a možno najdôležitejšia funkcia, je zaistenie dlhej životnosti. Udržanie vláčnosti usne je z tohto hľadiska jednou z priorít, pretože stvrdnutá useň môže poškodiť švy a pri ohýbaní aj praskať. 03/08/20 sponzorovaný článok Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) - Červené vrchy (Czerwone Wierchy)
      Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m. – Kresanica (Krzesanica)

    • min: 938 m n. m. – Kiry

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1367 m

    • klesanie: 1367 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zakopadné (vlak, bus, taxi) - Kiry (bus, taxi, platené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.54)