Okolie Chudej Turnie
Túra

Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany

10. 01. 2020
Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak).

Trasa

Zakopané, Kiry – Cudakowa Polana – Chuda Przełecz – Temniak (Ciemniak) – Malolúčniak (Małołączniak) – Przysłop Miętusi – Staników Żleb – Zakopané, Kiry

Skoro ráno, ešte za tmy opúšťame Prešov a mierime k poľskej hranici. Chceme využiť skoré ráno, aby sme sa vyhli masovke, ktorá v sobotu okolo poludnia v poľských Tatrách istotne nastane. Na parkovisku Kiry sme medzi prvými, práve začína svitať a vzduch je mrazivý. Platíme parkovné, za vstup a rýchlo pokračujeme k prvému rázcestníku v doline - Cudakowa Polana. Odtiaľ je možnosť voliť z dvoch trás - červená a čierna. Odporúčam však na výstup zvoliť skôr červenú, určite je na výstup príjemnejšia a rýchlejšia ako čierna. Tak sa rozhodujeme aj my.

Poliaci to asi majú v krvi, že upravené majú aj chodníky v horách. Zábradlia, schodíky, siete proti erózií... Aspoň vidno, že za poplatky za vstup sa naozaj o infraštruktúru starajú. Stúpanie na úvod je nekompromisné. Tu nie sme v našich kopčekoch Šarišskej vrchoviny, ale v Tatrách. Takže nemôžeme fňukať. Meter za metrom naberáme výškové metre a v zatiaľ tichom a pokojnom prostredí sa nám kráča naozaj príjemne, aj keď sa z čela leje pot. Hoci je október a na vrcholkoch sa belie sneh. Tu v nižších polohách je celkom príjemne teplo.

Červená značka je pravým horským terénom. Nedovolí človeku vydýchnuť na nejakom miernejšom stúpaní alebo na rovinke, neustále si to reže priamo k bočnému hrebeňu s vrcholom Uplaziańska Kopka (1457 m). Tu sa už postupne vynárame zo smrekového lesa a začínajú sa objavovať konečne prvé rozhľady a kosodrevina. Na Temniak to je stále ešte poriadna vzdialenosť a pri pohľade pred seba si uvedomujem, že musíme s energiou šetriť. Zvoľňujeme tempo, a tak sa pred nás dostávajú takzvaní turisti - časovkári, ktorí sa tvária, že ak nestihnú časový limit na smerovníkoch, ich túra stráca zmysel.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prekvapivo, aj bez nejakej častejšej turistiky, sa bez problémov drží hneď za mojím chrbtom mama. Tak teraz neviem, buď som príliš pomalý alebo má takú dobrú kondičku?! Ľudí pribúda. Hory sa zapĺňajú a človek postupne stráca intimitu splynutia s prírodou a horami, následne sa turistika mení len na bezmyšlienkovité šliapanie do kopca pomedzi ľudí. Občasne troška zídeme z chodníka mimo davy turistov a len tak sa dívame do okolia, len takto si vie človek vychutnať krásy miestnej krajiny. Najkrajšia časť celej túry je v okolí Chudej Turnie, kde je krásny trávnatý hrebeň s výraznými a zaujímavými skalnými vežičkami.

Na Temniaku (Ciemniak, 2090 m) to vyzerá ako na Václaváku. Vrchol je obsypaný najrôznejšou osádkou ľudí, od ťažkotonážnych diaľkarov s batohmi ako skrine, až po slečny, ktoré miesto batoha zvolili radšej luxusnú kabelku. Odkiaľ sa tu nabrali, to netuším - lanovka je poriadne ďaleko. Hodíme očkom na slovenskú stranu do našej krásnej a vzácnej Tichej doliny - máme ju odtiaľ ako na dlani.

Pokračujeme hrebeňom, červenou značkou kráčame miestami snehovými poľami na Kresanicu (Krzesanica, 2122 m), ktorá je najvyšším bodom celej túry. Ako zostupovú trasu z hrebeňa volíme bočnú rázsochu s názvom Czerwony Grzbiet (Červený chrbát) a modrú značku. Sľubuje aj nejaké technické pomôcky na klesaní, aké, to ešte netuším. Nie veľmi prudkým klesaním s peknými výhľadmi na Giewont. Ten sa môže popýšiť radom dlhým, ako zvyknú byť pri pokladniach deň pred štátnym sviatkom, musí to byť radosť taká turistika v zástupe.

Na zostupovej trase veľa ľudí nestretávame. Príjemné klesanie sa však v jednom mieste mení na nepríjemný zostup skalnou úžľabinou s reťazami. Bezpečne som si tu veru nepripadal a ako som sa tak díval na mamu aj tá sa držala zubami-nechtami reťazí, čo to dalo. Tento úsek v daždi alebo počas namŕzania vody na skalách by som zažiť určite nechcel.

Postupne sa však cesta vnára do lesa a príjemným, takmer vrstevnicovým klesaním sa uberá k sedlu Mietusi. Mne tento úsek cesty pripadal trošku monotónny, možno za to mohla aj prichádzajúca únava v nohách. V sedle je pekné lúčne prostredie obklopené smrekovým lesom a poskytuje príjemné rozhľady do okolia. Stretávajú sa tu však chodníky zo štyroch strán a teda žiadna horská romantika opustenej lúky tu nehrozí.

Na posledné zostupové kilometre využívame čiernu značku vedúcu spať do Kościeliskej doliny. O hustote poobedňajšej premávky turistov v doline asi ani nemá zmysel písať. Stačí sa cez nich len preštrikovať späť k svojmu autu a tešiť sa opäť na zážitky v menej ľudnatých horách.

Záver

Hoci miestami naozaj množstvo turistov nie je príjemným spestrením prechádzky v Tatrách, musím zároveň dodať, že okolitá príroda stojí za návštevu. Odporúčam však vždy voliť skorý ranný príchod a nástup na túru jednak kvôli prázdnym parkoviskám a tiež turistickým chodníkom. A pre tých, ktorí by sa chceli v horách socializovať - nech sa páči, poľské Tatry sú ideálnym miestom pre turistov nesamotárov.

Fórum 8 príspevkov
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Predstavenie Multifunkčná mikina Aclima WarmWool z merina Každý outdoorový nadšenec, turista či športovec dobre pozná výhody funkčného oblečenia a netreba mu ich nejako zvlášť predstavovať. Preto sa vyhnem obsiahlym textom o niečom, čoho je plný internet. Rovno prejdem k predstaveniu zaujímavého kúska termobielizne z dielne nórskej spoločnosti Aclima – multifunkčnej mikiny z merina. 16/12/20 Stanislav Ďurica Oblečenie
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Trigonála 2020 (koroverzia) Trigonála je asi jediný pochod na Slovensku, ktorý sa ide cez hranice troch štátov, odkedy bolo možné najprv chodiť do Rakúska cez colnicu, neskôr luxusne, kde to človeku v teréne vyhovovalo a pre Maďarsko to platilo obdobne. Prišla však covidová doba a po rokoch sa nám zrazu hranice zatvorili, a to nielen medzištátne, ale aj okresné. Akcie zverejnené v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie na rok 2021 rušia turistické oddiely jednu za druhou. Organizátor Trigonály chcel zachovať kontinuitu pochodu, a tak využil možnosť chodiť na turistiku vo vlastnom okrese a pozmenil trasu pochodu. dnes Miroslav Svítek Podunajsko
Túra NCH Telekia a NCH Oblík Zhoršujúcu sa korosituáciu sme s priateľkou prečkávali bez výletov a túr do hôr. Keďže Slanské vrchy máme od Prešova relatívne pochodené, tentokrát sme to chceli zobrať z opačnej strany. Napokon sme sa predsa len dočkali uvoľnenia zákazu vychádzania a s negatívnym testom v ruke sme sa v jedno sychravé ráno vybrali za hranice priateľkinho okresu. včera Dominik Chňapko Slanské vrchy
Túra Zima na Dolniakoch: Gabčíkovo – Veľký Meder Začiatkom decembra sa mi podarilo vybártrovať päťdenný pobyt v aquaparku vo Veľkom Mederi. Nebolo by na tom nič zvláštne, až na to, že ma predstava päťdňového močenia sa v termálnej vode, na rozdiel od manželky a dcéry, až tak veľmi nenadchla. Preto som rozmýšľal ako si pobyt spestriť, najlepšie túrou alebo návštevou zaujímavého miesta. Stačil mi len krátky pohľad do máp a hneď mi v hlave skrsol plán. Z neďalekého Gabčíkova vedie značka cez Medveďov, ďalej okolo Číčovského ramena do Veľkého Medera. Tú si prejdem. Potešil ma aj fakt, že po trase môžem navštíviť dve miesta, kde v minulosti stáli hrady. 23/02/21 Anton Zahradník Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany 22/01/20 09:19 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) - Červené vrchy (Czerwone Wierchy)
      Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m. – Kresanica (Krzesanica)

    • min: 938 m n. m. – Kiry

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1367 m

    • klesanie: 1367 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2754 ° SŠ
      dĺžka: 19.8688 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zakopadné (vlak, bus, taxi) - Kiry (bus, taxi, platené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.53)