Túra

Strimba – výstup z Koločavy

11.02.20
Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku.

Cesty rôznej kvality

Smerujeme k hraničnému priechodu za Sobrancami - Vyšné Nemecké / Užhorod. Smerom na Ukrajinu to je celkom pohodové, vybavení sme do 10 minút a môžeme pokračovať smer Mukačevo (Мукачево). Kvalita ciest je v tejto časti Zakarpatskej Ukrajiny relatívne dobrá a cesta nám ubieha nečakane rýchlo až do chvíle, keď sa dostaneme do kolóny na dvojprúdovej ceste pri Užhorode. Stojíme tu možno aj hodinu, pred nami kolóna áut, ktorá je nehybná a ľudia si voľne pobehujú po ceste ako na trhu. Netušíme, čo spôsobilo zápchu. Keď sa po dlhom čase konečne kolóna pohne, zisťujeme, že zápchu spôsobila oprava cesty.

V Mukačeve si doprajeme len krátku prestávku na návštevu hradu Palanok (Мукачівський замок Паланок). Vstupné je len symbolické. Rozsiahly hradný komplex je udržiavaný a poskytuje pekné výhľady na mesto. Doprajeme si ešte obed za ľudovú cenu a naše autá smerujú k mestečku Chust (Хуст). A toto rozhodnutie bola najväčšia chyba akú sme mohli spraviť. Určite by bolo rozumnejšie dopredu si zistiť, že úsek cesty je len rozbitá hlina s občasnými kúskami asfaltu s pravidlami cestnej premávky, kde platí, kto má žigulík alebo kamión, má prednosť.

Tento úsek cesty nás presvedčil, že musíme slovenské cesty milovať, nech sú akékoľvek. Keď sa náhodou niekto v protismere rozhodol obiehať, jednoducho sme museli uhnúť, lenže keď kamión obieha kamión a obiehajúci kamión obieha ďalší kamión a zrazu nemáte na ceste miesto, neostáva nič iné ako s pokojom Angličana pokračovať v ceste cez priľahlé pole. Žiaden problém. Tlmiče a nápravy nás musia nenávidieť.

Ďalšou špeciálnou kapitolou je cesta na sever od Chustu k mestečku Mižhirja (Міжгіря). Tento krátky úsek cesty ideme dlhšie ako celú cestu z Prešova po Užhorod (Ужгород). Do Koločavy prichádzame takmer potme. A to sme vyrážali ráno a prešli len necelých 250 km. Takže poučenie ohľadom cesty - ak do Koločavy, tak jedine severnou cestou cez mestečko Volovec (Воловець).

Na Strimbu

Koločava (Колочава) – Strimba (Стримба / Strymba) – Streminos (Стремuнiс / Stremynis) – sedlo Príslop (Перевал Прuслоп / Pereval Prislop) – Koločava (Колочава)

Ráno priamo z okna vidíme končiare mohutnej Strimby (Стримба, 1719 m). Tá nás zlákala. Hádžeme do batohov jedlo, vodu, oblečenie, pretože hore sa ešte miestami belie sneh a vyrážame. Dedinskú cestu si skracujeme autami a mierime na východný koniec dedinky Koločava (Колочава). Tu sa cesta mení z asfaltu na kamennú cestu určenú skôr pre offroad. Autá teda nechávame na okraji cesty v mieste, kde začína zelená značka vedúca pomedzi roztrúsené domčeky a sady pod úpätie Strimby (pozn. red.: uvádzame zaužívaný dobový československý názov, prepis ukrajinského Стримба do latinky je Strymba).

Začína poriadne stúpanie. Po blatistej dedinskej ceste smerujeme stále vyššie a vyššie a privádza nás na nádherné miesto s rozsiahlou lúkou a malými políčkami s výhľadmi do okolia. Pred nami sa týči majestátny vrchol Strimby a nám sa zdá, že to je poriadne ďaleko a hlavne vysoko.

Zelená značka sa pripája k modrej a smeruje kolmo na vrstevnice. V nadmorskej výške 1 000 m je jedno z mála miest, kde značka vedie asi sto metrov trocha z kopca a potom len nekompromisne hrebeňom pod úpätie vrcholu. Svieži jarný zelený les sa postupne mení na zimný a začína sa objavovať sneh. Cesta lesom je veľmi dlhá, a tak si spolu s Gabikou krátime čas aspoň slovnými hrami. Po 500 výškových metroch vychádzame z lesa a začínajú sa objavovať prvé skaly a redší porast stromov. Značka vrchol obchádza po vrstevnici južnou stranou a privádza nás takmer až do sedla medzi Strimbou a vrcholom Stremynis (Стремuнiс, čs. Streminos, 1652 m). Odtiaľ opäť prudko do kopca už len pár minút a vrchol je dosiahnutý. Nádherné výhľady s vrcholovým krížom stoja za námahu.

Návrat

Návratovú cestu volíme okružnú, aby sme nemuseli ísť po svojich stopách. Prechádzame na zelenú značku vedúcu popod vrchol Streminos (ukr. Stremynis), kam sa ešte predieram spolu so skupinkou kamarátov cez kosodrevinu kvôli odlovu kešky. Druhá skupina ide napred. Ako neskôr pri zostupe zisťujeme podľa stôp v snehu, vybrali sa kamsi mimo značku, ale veľmi sa tým nerozrušujeme, pretože majú navigáciu a stratiť sa veľmi nemajú kde.

Zostupová trasa vo vrcholových častiach je únavná, neustále sa musíme predierať nepríjemným mokrým snehom a po každom desiatom kroku sa zdvíhať zo zeme. Je to neskutočná úľava, až zídeme do nižších polôh, kde sa znova začína objavovať zeleň a blato. Tak ako bolo nekompromisné stúpanie, také je aj klesanie, žiadne traverzy ani vrstevnicové klesanie, ale priamy zostup, ktorý je síce rýchly, ale kolená trpia.

Pekný úsek cesty prichádza, keď vychádzame z lesa do lúčnej časti v okolí sedla Príslop (Pereval Prislop, Перевал Прuслоп). V sedle sa nachádza prístrešok a miesto pre oddych, na cestu späť do Koločavy treba sledovať žltú značku, sprvu spevnenou cestou a následne lesom. Neustále klesáme až do doliny potoka Bradulova. Obchádzame roztrúsené domčeky s obrobenými políčkami a znova sa ocitáme na mieste, kde sme túru začínali.

Ďalšie dni

Ďalšie dni sme mali v pláne ešte mnoho výletov, bohužiaľ, hneď na ďalší deň celá naša partia ochorela. Teploty, hnačky, zvracanie... Čo bolo príčinou, netušíme, vodu sme pili len balenú a jedlo mal každý rozdielne. Jediné, čo sme mali všetci, bolo domáce víno, ktoré sme si kúpili v Mukačeve. Do toho všetkého sa rozpršalo a celé ďalšie dni prikryli krajinu husté sivé mraky.

Podarilo sa nám ešte navštíviť vodopád Šypit (водоспад Шипіт) a časť z nás, ktorí ešte boli pri sile, sme popri prúde potoka vyšli ku kaskáde vodopádov nad výletným miestom. Cesta k Vrchnému Šipitu nás núti prebrodiť ľadovú riečku a pokračovať v daždi po prúde pekným lesom približne kilometer na juhozápad. Mali sme šťastie, pretože v tom nečase, ktorý nás zastihol, tu bolo minimum ľudí, v iné dni to tu je preplnené turistami.

Takisto s úmorným vypätím síl sa rozhodujeme pozrieť aj na Sinevirské jazero (Синевирське озеро). Očarený som ním veľmi neostal, ak mám byť úprimný. Možno to bolo počasím, možno tým, že som v sebe ledva držal raňajky... Ale naše plány na turistiku po horách na Ukrajine sa takto nečakane zmenili na nie veľmi záživné spoznávanie masových atrakcií.

Celý náš nie veľmi úspešný výlet zakončujeme 8-hodinovým čakaním v kolóne na hranici. Môžme byť len vďační, že aspoň prvý deň a krásna túra na Strimbu sa nám vydarila na jednotku.

V okolí Koločavy je však ešte mnoho turistických trás, ktoré sme nestihli alebo skôr nemohli prejsť, a tak som presvedčený, že sa do malebného kraja vrátime. Hoci Koločava stráca čaro zabudnutého miesta kdesi v horách, stále sa sem oplatí prísť pozrieť.

Fórum 13 príspevkov
Strimba – výstup z Koločavy 18/02/20 13:14 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Nepríjemnosti v rokline Cheile Someșului Cald Predĺžený víkend v rumunskom pohorí Apuseni sme trávili v útulnom kempe Poiana Glavoi a turistiku sme si plánovali tak, aby sme sa vždy mohli do kempu vracať. Posledný deň nášho rumunského dobrodružstva sme sa rozhodli stráviť v rokline Cheile Someșului Cald. To sme si romanticky vysnívali peknú prechádzku, skutočnosť však vôbec nebola taká príjemná ako sme dúfali. 04/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Stolica – okruh z Rejdovej Na prelome novembra a decembra počasie praje turistike aj vo vyšších polohách. Hory ešte stále nepokryla súvislá vrstva snehu, ktorej by som sa rád vyhol. Po prezeraní máp a možností ubytovania na noc volím okruh z Rejdovej na najvyšší vrchol Slovenského rudohoria - Stolicu. No trasu by som pokojne mohol nazvať aj exkurziou po kalamitiskách a rúbaniskách. 31/01/20 Stanislav Ďurica Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik Pohorie Vtáčnik možno na prvý pohľad na mape veľmi nevyniká medzi ostatnými pohoriami a ten, kto ho nepozná, možno vybehne na najvyšší vrch, ale ďalej už pohorie neskúma. Najlepšie to vidieť v zime, keď sú cestičky na najvyšší bod vychodené, ale v iných častiach pohoria sa sotva dá nájsť nejaká ľudská stopa. Pritom je od vrcholu Vtáčnik len asi 15 minúť chôdze vzdialený vrch Kláštorská skala, ktorej vrchol tvorí zaujímavé skalné mesto. A toto je jedna veľká jedinečnosť pohoria. dnes Pavel Forgáč Vtáčnik
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. 22/02/20 Anna Lenkeyová Volovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Strimba – výstup z Koločavy 18/02/20 13:14 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Ukrajina - Zakarpatská oblasť: Karpaty (Карпати) - Východné Karpaty (Східні Карпати, Schidni Karpaty) - Gorhany (Ґорґани)
      Sinevirský národný park (національний природний парк Синевир, Synevyrskyj nacionalnyj prirodnyj park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1719 m n. m. – Strimba (Стрuмба, Strymba)

    • min: 700 m n. m. – Koločava (Колочава)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1030 m

    • klesanie: 1030 m

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 09.05.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.41104 ° SŠ
      dĺžka: 23.76929 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41104 ° SŠ
      dĺžka: 23.76929 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Koločava (bus, parkovanie pri konci obce smer sedlo Príslop pri potravinách)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.35 (0.04)