Túra

Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor)

20.01.20
Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle.

Trasa

Sedlo Vabec – Čierťaže – Medvedelica – Eliášovka – Przelecz Gromadzka – Grúnik – sedlo Rozdiel – Vrchriečky – Kapralowa Wysoka – Huściawa – Šľachovky – Lesnické sedlo – Aksamitka – Pod Plašnou – Plašná – Cerla – Červený Kláštor

Partia sme sa zišla nezvyčajne veľká, vyrážame na dvoch autách a plán je taký, že časť kamarátov pôjde do sedla Rozdiel z Červeného Kláštora a ja s Gabikou vyrazíme zo sedla Vabec cez Eliášovku. Takže si budeme kráčať oproti.

1. deň

Skoro ráno parkujeme auto na odstavnej ploche v sedle Vabec a nám známou lokalitou smerujeme cez nádherné rozľahlé lúky s výhľadmi do okolia a na Tatry k vrcholu Medvedelica na západ od Litmanovej. Počasie by sme si lepšie ani priať nemohli, modrá obloha, slniečko a úplná pohoda. Času máme nadostač, nikam sa nemusíme plašiť, a tak si môžeme spolu s Gabikou vychutnávať každý krok.

Z nádherných lúk v okolí Čiertaže nás cesta privádza do lesa. Bolo už na čase, pretože slnko naberalo na sile a prebudili sa aj dotieravé ovady, pred ktorými sa je ťažko ukryť na otvorenej lúke. Príjemným a nenáročným chodníkom obchádzame vrchol Medvedelice a schádzame do redšieho lesa s menšími lúkami nad Litmanovou. Obec je známe pútnické miesto o čom nás presviedča do diaľky ozývajúci sa spev z pútnického areálu na hore Zvir. A keďže máme času na rozdávanie, sadáme si do trávy pri chodníku a chvíľu načúvame a popritom zo zvedavosti gúglim, prečo je miesto pútnické a čo sa tu udialo.

Zo sedla medzi Medvedelicou a Eliášovkou značka stúpa prvýkrát trocha prudšie. Až tu začína troška serióznejšia turistika, kde treba prekonať necelých 400 výškových metrov. V chládku lesa sa však kráča príjemne. Pod Eliášovkou začínajú pravé letné hody - vychádzame na slnkom zaliatu lúku a už z diaľky cítiť intenzívnu jahodovú vôňu. A nemýlili sme sa. Vyjedaním vynikajúcich voňavých a šťavnatých jahôdiek trávime veľmi dlhý čas. A to nie je koniec, pretože o pár desiatok výškových metrov vyššie zase začínajú čučoriedkové hody. Takže z turistov sa meníme na vyjedačov a v predklone sa pohybujeme smerom k vrcholu slimačím tempom.

Stretávame menšie skupinky ľudí, okolie rozhľadne na Eliášovke je celkom rušné, pohybujú sa tu najmä poľskí turisti. Doprajeme si prestávku, osvieženie vo forme ľahkého obeda a len tak sa povaľujeme v tráve, pretože dni sú dlhé a prírodu si radi užívame.

Cesta k sedlu Gromadzka je trocha nudnejší úsek, vedúci prevažne lesom bez nejakých výraznejších zaujímavosti a k tomu sa z poľskej strany ozýva hukot motoriek, čo tiež nedotvára pocit pohody. Ďalší bod našej trasy dosahujeme pri osade Obidza, sledujeme čas a obvolávame kamarátov. Oznamujú, že ešte len teraz vyrážajú z Červeného Kláštora a to majú pred sebou dlhšiu trasu ako my. Takže opäť si nachádzame pekné, kľudné miestečko na lúke pri osade a podriemkávame v chládku dívajúc sa na Tatry a oblohu. Jednoducho úplná pohoda, aká sa dá zažiť len počas dlhých letných dní.

Tentokrát modrou značkou smerujeme na juh a každým krokom sme bližšie k sedlu Rozdiel. Chodník vedie štátnou hranicou a pomaličky klesá do samotného sedla, kde plánujeme nájsť nocľah v stodole pár metrov východne od hranice. Bohužiaľ, stodola je v stave, že odvahu prespať v nej nemáme. Je len otázkou času, kedy z nej ostane len ruina. A tak sa rozkladáme na priľahlej lúke a čakáme na partiu kamarátov.

Prichádzajú asi po dvoch hodinách a namiesto chystania miesta na noc ideme zachraňovať ovcu, ktorá spadla do neďalekej skruže plnej vody. Bača si s tým veľa starostí nerobil, tak sme ju museli vytiahnúť my. Rozkladáme si následne tábor, nosíme drevo na noc a k večeru k nám na bicykli prichádza kamarát Maťo, hoci len na otočku.

Západ slnka si vychutnávame zo sedla až do okamihu, kým úplne nezapadne za obzor. Noc je príjemne teplá a hviezdnatá. Jediné, čo pokazilo idylu, bola skazená slanina, ktorá nevydržala pobyt v batohu počas horúceho dňa. Nie je slanina ako slanina... Tak si musíme chuť na mäsko nechať zájsť.

2. deň

Ráno spolu s Gabikou vyrážame v čase, keď ostatní kamaráti ležia v spacákoch. Chceme sa vyhnúť obedňajšej páľave a tiež, dnes nás čaká dlhší úsek cesty ako včera. Hneď na úvod nás z rannej letargie preberá stúpanie na Vrchriečky a následne cesta pokračuje štýlom hore-dole. Chvíľka stúpania a chvíľka klesania. Lúky sa striedajú s lesom. Obchádzame Watrisko, Vysokú a pod Vysokými skalkami sa rozhodujeme, či vybehneme aj na ne alebo ich tentokrát vynecháme. Volíme radšej šliapanie ďalej bez zachádzok, pretože príjemné svieže ráno sa zmenilo na poriadne horúci deň. Na hrebeni za Vysokými skalkami začíname pociťovať aké nepríjemné je šliapanie na otvorenom priestranstve počas jasného letného dňa, a to nás ešte čaká dlhý otvorený úsek smerom k Lesnickému sedlu.

Dopĺňame aspoň stratené tekutiny a pri pohľade pred nás na rozsiahle lúky, ktoré sa v horúcom vzduchu doslova vlnia sa na úsek cesty od Šľachovky po Lesnické sedlo púšťame veľmi neochotne. Inak veľmi príjemný úsek, plný rozhľadov je aktuálne skôr utrpením. Ale poháňa nás predstava občerstvenia v Lesnickom sedle.

Vyprahnutí prichádzame do sedla ako z púšte a okamžite do seba tlačíme nanuky a ľadovo vychladenú vodu. Musíme schladiť svoje telá, pretože lúčny úsek stále pokračuje a niet sa stále kam ukryť do chládku. Až pri vrchole Aksamitka konečne vchádzame do lesa. Hneď sa lepšie dýcha a kráča. Tentokrát len lesnatou časťou schádzame z Plašnej až do sedla Cerla so známymi pohľadmi na Tri koruny (Trzy Korony) a odtiaľ prudko dole do doliny potoka Lipník a k Červenému Kláštoru.

Zhodnotenie

Trasa, ktorú sme si rozvrhli na dva dni, by pre zdatného turistu nebola problém ani za jeden deň. Ale Pieniny sú lokalita, ktorá sa musí vychutnávať. Ponúka veľa krajinárskych a výhľadových miest, že sa nimi nedá len tak prejsť a nezastaviť sa a poobdivovať všetko.

Fórum 3 príspevky
Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) 23/01/20 18:35 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. včera Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Nepríjemnosti v rokline Cheile Someșului Cald Predĺžený víkend v rumunskom pohorí Apuseni sme trávili v útulnom kempe Poiana Glavoi a turistiku sme si plánovali tak, aby sme sa vždy mohli do kempu vracať. Posledný deň nášho rumunského dobrodružstva sme sa rozhodli stráviť v rokline Cheile Someșului Cald. To sme si romanticky vysnívali peknú prechádzku, skutočnosť však vôbec nebola taká príjemná ako sme dúfali. 04/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Považského Inovca Po prechode turistických magistrál konečne prišiel čas aj na "turistické chuťovky", ktorými sú hrebeňovky môjmu srdcu blízkych pohorí. Ani som nemusel dlho rozmýšľať a hneď som vedel, ktorá bude ako prvá. Považský Inovec mám veľmi rád a patrí medzi moje top pohoria. Nie je to síce pohorie, ktoré by vynikalo nadmorskou výškou alebo veľkou turistickou popularitou. Aj napriek tomu sa tu nachádza množstvo zákutí, ktoré sú nenápadné a predsa jedinečné. Veď kto by predsa nechcel navštíviť najstarší kostolík na Slovensku alebo zaujímavé jaskynné útvary v Krahulčích vrchoch. dnes Pavel Forgáč Považský Inovec, Strážovské vrchy
Túra Potulky s deťmi v okolí Makova Koniec jesene trávime s Hiking.sk partiou v Makove. Je to oddychová chata, rokmi pribudli deti a ubudlo prejdených kilometrov. Prírodu však máme radi, a tak každý deň zvládame pekné prechádzky miestnym chotárom. Keď budete v Makove a nebudete vedieť, kam ísť, tak sa pozrite na moje tipy. včera Andrea Morongová Javorníky, Západné Beskydy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. včera Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) 23/01/20 18:35 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Pieniny - Malé Pieniny (Pieninský národný park)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1023 m n. m. – Eliášovka

    • min: 455 m n. m. – Červený Kláštor

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1181 m

    • klesanie: 1491 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 29.06.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.3457 ° SŠ
      dĺžka: 20.6738 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3993 ° SŠ
      dĺžka: 20.4161 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.39242 ° SŠ
      dĺžka: 20.60301 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • sedlo Rozdiel (bivak)

  • Voda
    • prameň Mláka, Lesnické sedlo (bufet)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • odstavná plocha v sedle Vabec
      Červený Kláštor (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.23)