NP Aggtelek: Za tajomným kláštorom Martonyi

Trasa

Rakov nad Bodvou (Bódvarákó) – Milei-hegy – bývalý kláštor Martonyi (Martonyi kolostorrom) a späť

Skoro z rána prichádzame autom do dediny Rakov nad Bodvou (Bódvarákó) odkiaľ začíname našu túru. Dedina zíva prázdnotou, len ošarpané domy a voľne túlajúce sa psy nám prišli na pozdrav. Z tohto miesta nemáme príjemné pocity. Plánujeme urobiť okruh a začať na jednom konci dediny, odkiaľ by sme sa vybrali značkou značenou modrým krížikom. Plány nám však prekazí po ceste voľne pobehujúci doberman, a tak sme zvolili druhú alternatívu. Ideme cestou značenou od kostola ako spomínaný modro-biely kríž. Zhodli sme sa, že pre tento raz sa budeme kvôli psovi vracať po vlastných stopách (čo bola škoda, pretože bolo možné urobiť parádny okruh).

Celá túra sa nesie v príjemnom, mierne zvlnenom teréne. Nebyť toľkého blata po dažďoch, tak je to vhodná nenáročná prechádzka (aj s deťmi) trvajúca približne tri hodiny ku kláštoru. Celú túru kráčame bukovými lesmi. Teplota je čosi okolo 10 stupňov a keď sa nám ukáže aj slnko, mám pocit, že prišla jar. Po asi hodine prichádzame k prvému rázcestníku pod kopcom Mile-hegy. Tu nastáva najprudšie stúpanie, kde na dĺžke asi 250 metrov prejdeme 70 výškových metrov. Mení sa taktiež značka - modro-biely krížik strieda plný modrý štvorec. Odtiaľ sa hrebeňom pokračuje až ku kláštoru.

Počas celej prechádzky nás obklopuje len ticho lesa, čo vrelo uvítam. Nestretli sme žiadneho turistu, len stádo laní, ktoré sme vyplašili a čerstvý vlčí trus - asi bol vĺčok neďaleko.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Po asi hodine a pol klesáme mierne z kopca a prichádzame k nášmu cieľu. Najprv odlovíme geokešku, a potom sa vyberieme obzrieť si majestátne dielo stojace uprostred lesa Národného parku Aggtelek (Aggteleki Nemzeti Park).

Kláštor Martonyi

Ako prvé ma zarazí, že kostol je taký vysoký. Odhadujem, že dosahuje výšku asi 15 metrov, čo v prostredí lesa pôsobí ešte majestátnejšie. Jeho pôdorys je asi 30 x 13 metrov a na to, že bol postavený v roku 1341, je zachovaný vo veľmi dobrom stave - samozrejme hlavne vďaka rekonštrukcii. Po malej obhliadke vidíme, že celý komplex je tvorený kostolom a kláštorom zároveň. Dočítali sme sa, že kláštor je po architektonickej stránke najzachovalejším kláštorným komplexom v Maďarsku. Mnoho som sa o tomto mieste nevedela dočítať, pretože všetky informácie sú prevažne v maďarčine. Zaujímavosťou však je, že kláštor bol pomenovaný po typickom trojitom vrchole Szár ako „Tri hory“. Pravdepodobne bol vypálený Turkami (Osmanmi), keď plienili údolie rieky Bodvy.

Bola som rada, že sa dalo nahliadnuť aj do vnútra. Prekvapilo ma, že aj napriek tomu, že kostol už mnohé desaťročia neslúži na bohoslužby, stále si zachoval typickú vôňu, aká sa vyskytuje v kostoloch. Tu si doprajeme krátku prestávku, dáme si niečo pod zub a ešte trochu sa pomotáme po zaujímavom mieste. Po chvíli sa však vraciame späť po svojich stopách a ešte dlho sa rozprávame o pozoruhodnom kláštore.

Miesto na nás veľmi zapôsobilo. Verím, že som článkom nalákala aj vás. Bola to príjemná prechádzka, na ktorej si človek prevetrá hlavu, neunaví sa a zároveň uvidí niečo zaujímavé.