Túra

Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky

24.01.20
Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň.

Rozmýšľal som kam vybehnúť a najskôr mi napadol Kriváň, kde som bol pár rokov dozadu. Potom mi to však prišlo ako príliš ľahká túra, ktorú by som za chvíľku obehol. Až tak som sa domov neponáhľal, a tak som si hľadal niečo ťažšie. Nájsť vo Vysokých Tatrách túru, pri ktorej by som vystúpil na viac ako jeden štít a popri tom nemusel zostupovať na Tatranskú magistrálu (alebo ešte nižšie) je po legálnych trasách vcelku komplikované. Nakoniec som zvoli kombináciu najvyššie turisticky dostupného štítu Rysy (2503 m) a neďalekého Kôprovského štítu (2363 m).

Trasa

Popradské Pleso, zastávka TEŽ – Popradská poľana – Popradské pleso – Žabie plesá – Chata pod Rysmi – sedlo Váha – Rysy – sedlo Váha – Chata pod Rysmi – Žabie plesá – Veľké Hincovo pleso – Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít – Vyšné Kôprovské sedlo – Veľké Hincovo pleso – Popradské pleso – Popradská poľana – Popradské Pleso, zastávka TEŽ

Na Rysy

Na nedeľu bola daná výstraha pred búrkami, ktorá mala platnosť od 13.00 h, a preto som si nastavil budík na skoré ráno, aby som túru dovtedy bezpečne stihol. Túru som začínal na parkovisku pod Popradským plesom, kde je zastávka Tatranskej elektrickej železnice. Na tomto parkovisku býva zvyčajne plno, ale takto ráno tu nebolo ešte ani živej duše.

Po modrej značke som začal stúpať hore asfaltovou cestou smerom na Popradské pleso. Cestou som predbehol dvoch Poliakov, ktorí boli jediní turisti, ktorých som takto ráno stretol. Všetci ostatní ešte asi spia. Asfaltová cesta sa krútila hore Mengusovskou dolinou až ma doviedla k smerovníku „Nad Popradským plesom“. Tu sa konečne zbavujem asfaltu a prechádzam na lesný chodníček, ktorý je poriadne vychodený a zerodovaný.

Stále po modrej značke pokračujem do vyššej časti Mengusovskej doliny, kde sa postupne dostávam do pásma kosodreviny. Rovnako aj tu nie je ani živej duše, až je to na Tatry naozaj divné. Pri smerovníku „Nad Žabím potokom“ odbáčam na červenú turistickú značku a začínam stúpať na Rysy. Postupne sa dostávam nad pásmo kosodreviny k Žabím plesám, na ktorých hladine sa mi pekne zrkadlí Mengusovský Volovec v ranných lúčoch slnka.

Od Žabích plies začínam strmšie stúpať a dostávam sa k miestu, ktoré je zabezpečené železnými stupačkami a rebríkmi. Prejdem po nich krátku, jemne exponovanú časť výstupu a o chvíľku mám na dohľad našu najvyššie položenú turistickú chatu, Chatu pod Rysmi. Tu vidím prvých turistov, ktorí tu zrejme spali. Pri chate sa nezdržujem a pokračujem vo výstupe, kým nebude na vrchole nával ľudí.

Vystupujem do sedla Váha, ktoré oddeľuje štíty Rysy a Vysoká. Pokračujem vľavo po hrebeni, ale značka po chvíľke schádza kúsok pod hrebeň a takto prechádza až pod vrchol. Odtiaľto treba ešte kúsok vystúpiť strmo hore a rozhodnúť sa, na ktorý z vrcholov vystúpim najskôr. Ako prvý som zvolil najvyšší bod Poľska (2499 m), na ktorom bola skupinka poľských turistov, a potom som vystúpil na náš o 4 metre vyšší vrchol. Tu boli len dvaja slovenskí turisti, ktorí prespali na Chate pod Rysmi. Prehodím s nimi pár slov, a potom sa len kochám výhľadmi na okolité štíty. Pekný je aj pohľad do doliny Rybieho potoka na poľskej strane, kde je najväčšie tatranské pleso Morské oko.

Pomaly začínam zostupovať dole a cestou pokukujem po susednej Vysokej, ktorá vyzerá tiež lákavo. Škoda, že na ňu nevedie turistická značka, ktorá by umožňovala bežným turistom výstup. Cez sedlo Váha klesám k Chate pod Rysmi a ďalej k Žabím plesám. Cestou sú pekné výhľady do Mengusovskej doliny a na štíty oproti, ktorým dominuje hlavne Satan.

Na Kôprovský štít

Vraciam sa späť k smerovníku „Nad Žabím potokom“, odkiaľ tentokrát pokračujem po modrej značke do vyššej časti Mengusovskej doliny. Začína sa klasický nával turistov, ktorých je postupne plná dolina. Stretávam skupinu českých turistiek, ktoré vyzerajú dosť zúfalo. Vraj si pomýlili značku a 2 hodiny išli iným smerom ako mali. Na malú podporu som im povedal: „Aspoň ste sa prešli. Hlavne, že nemáte sandále,“ a pokračoval som ďalej vo výstupe hore Mengusovskou dolinou.

Po chvíľke sa dostávam k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. V okolí je kopec turistov a kontrolujem ako je na tom počasie. Nad Nízkymi Tatrami sa pomaly začínajú zbiehať oblaky, ale zatiaľ mám ešte čas, kým sa z toho niečo sformuje. Po modrej značke pokračujem ďalej smerom ku Kôprovskému štítu. Cestou mám po ľavej ruke Malé Hincovo pleso, ktoré je oveľa menej nápadné oproti svojmu susedovi. Prudkými serpentínami stúpam do Vyšného Kôprovského sedla a stále sledujem situáciu nad Nízkymi Tatrami. Oblaky sa pomaly zhlukujú do väčšej masy, ale zatiaľ je to fajn, aj keď chvíľku som rozmýšľal, či ísť hore na Kôprovský štít. Zo sedla je to už iba kúsok po červenej značke, a tak mi pár minút hádam nebude neskôr chýbať.

S ďalšou kopou turistov stúpam hore po hrebeni k vrcholu. Spočiatku chodník vedie po miernom teréne a neskôr prechádza do trochu exponovaného terénu, ktorý vedie po skalnatom hrebienku. Na vrchole je veľká skupina ľudí a nedá sa tu pomaly ani sadnúť. K výhľadom na jednotlivé strany sa musím predrať, ale stoja za to. Smerom na západ vidno záver Kôprovej doliny, Hlinskú dolinu, Temnosmrečinskú dolinu s Nižným a Vyšným Temnosmrečinským plesom. Smerom na východ je pekný výhľad na záver Mengusovskej doliny, kde je situované Veľké Hincovo pleso. Pekné sú taktiež výhľady na okolité štíty, z ktorých sú najvýraznejšie Vysoká, Rysy, Kriváň, Hrubý vrch, Satan a Mengusovský štít. Pekné sú aj výhľady na Západné Tatry a poľskú časť Tatier.

Útek pred búrkou

Z Kôprovského štítu sa vraciam späť do Vyšného Kôprovského sedla. Odtiaľto by bolo pekné pokračovať po modrej značke cez Hlinskú a Kôprovú dolinu a urobiť si tak zaujímavý okruh. Keby mi búrka nedýchala na päty, tak by som to zrejme takto prešiel. V takejto situácii však volím, čo najkratšiu cestu dolu a z Vyšného Kôprovského sedla sa vraciam späť k Veľkému Hincovmu plesu. Aj napriek výstrahe a tomu, že sa oproti formuje búrka, tak do Vyšného Kôprovského sedla stále prúdia davy ľudí. Niekedy toto neviem pochopiť. Len pred pár dňami na poľskom vrchu Giewont zabili blesky niekoľko ľudí a dnes sa kopec ľudí valí hore aj napriek búrke. Pochopím, keď sa niekto dostane do takejto situácie počas dlhších prechodov alebo keď príde búrka nečakane. Na dnes je však výstraha a aj tak to nie je na nič platné.

Po modrej značke klesám dolu Mengusovskou dolinou a oproti počúvam ako búrka bubnuje nad hrebeňom Nízkych Tatier. Zatiaľ ostáva zaseknutá v tom pohorí, ale čochvíľa sa môže vydať smerom na Tatry. To však neprekáža už som stihol zbehnúť k Popradskému plesu, kde by som sa mohol ukryť. Situácia však vyzerá celkom dobre, a tak pokračujem v zostupe.

Opäť idem po asfaltovej ceste, po ktorej som stúpal ráno. Cestou stretávam davy turistov, ktorí smerujú hore. Predpoveď meteorológov bola na dnes dosť presná, búrka prišla o pol hodinu neskôr ako bolo predpokladané. Pre mňa to však bolo fajn, keďže som stihol bezpečne zbehnúť dole a ukryť sa do bezpečia. Búrka dorazila v plnej paráde s pekne rozvinutým čelom - tzv. shelf cloud. Pri tom ako teraz hore bijú blesky, by som tam nechcel byť. Ale pri davoch ľudí, čo tam boli, by som sa vôbec nečudoval, keby tam aj dnes niekoho trafil blesk.

Fórum 7 príspevkov
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. 24/01/20 Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Extra Vybrané slovenské rozhľadne II. Podobne ako aj v prechádzajúcom roku, tak aj v roku 2019 sa mi do cesty priplietlo viacero rozhľadní. Navštívil som aj prevažnú časť tých, o ktorých som písal v minuloročnom článku. Musím konštatovať, že väčšina z nich stále stojí a slúži svojmu účelu. Zároveň som mal možnosť navštíviť aj nové rozhľadne, na ktorých som dovtedy nebol. Bolo ich oveľa menej ako v predchádzajúcom roku, ale zároveň dostatočne veľa, aby som urobil o nich malý prehľad. 15/01/20 Pavel Forgáč Javorníky, Revúcka vrchovina, +
Extra Významné geografické body Slovenskej republiky Niekedy sa cítim ako zberateľ, aj keď nezbieram hmotné veci ale miesta, ktoré som navštívil. O významných geografických bodoch Slovenska počúvam od základnej školy, kde sme sa o nich učili na geografii. Nikdy by mi však nenapadlo, že by som ich išiel cielene navštevovať. Pôvodne som taký plán ani nemal a väčšinu z nich som navštívil, keď som sa tými miestami túlal z iných turistických dôvodov. 08/01/20 Pavel Forgáč Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Predná Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. dnes Anna Lenkeyová Volovské vrchy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. včera Boro Tomis Príbehy
Túra Belianske Tatry – zimná túra na Chatu Plesnivec Horské chaty sú tradične obľúbený cieľ, a tak sa aj predposledný deň zimných prázdnin, ktorý trávime v Tatrách, rozhodujeme práve pre túry na ne. Delíme sa na dve výkonnostné družstvá, osemročný Kubko ide s tatom na Chatu pri Zelenom plese, štvorročný Maťko so mnou na Chatu Plesnivec. 20/02/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2503 m n. m. – Rysy

    • min: 1250 m n. m. – parkovisko Popradské pleso, zastávka TEŽ

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2144 m

    • klesanie: 2144 m

  • Vzdialenosť
    • 28 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 25.08.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Popradské pleso (chaty), Chata pod Rysmi

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Popradské Pleso (vlak TEŽ, bus, platené nestrážené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.41)