Túra

Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky

24. 01. 2020
Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň.

Rozmýšľal som kam vybehnúť a najskôr mi napadol Kriváň, kde som bol pár rokov dozadu. Potom mi to však prišlo ako príliš ľahká túra, ktorú by som za chvíľku obehol. Až tak som sa domov neponáhľal, a tak som si hľadal niečo ťažšie. Nájsť vo Vysokých Tatrách túru, pri ktorej by som vystúpil na viac ako jeden štít a popri tom nemusel zostupovať na Tatranskú magistrálu (alebo ešte nižšie) je po legálnych trasách vcelku komplikované. Nakoniec som zvoli kombináciu najvyššie turisticky dostupného štítu Rysy (2503 m) a neďalekého Kôprovského štítu (2363 m).

Trasa

Popradské Pleso, zastávka TEŽ – Popradská poľana – Popradské pleso – Žabie plesá – Chata pod Rysmi – sedlo Váha – Rysy – sedlo Váha – Chata pod Rysmi – Žabie plesá – Veľké Hincovo pleso – Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít – Vyšné Kôprovské sedlo – Veľké Hincovo pleso – Popradské pleso – Popradská poľana – Popradské Pleso, zastávka TEŽ

Na Rysy

Na nedeľu bola daná výstraha pred búrkami, ktorá mala platnosť od 13.00 h, a preto som si nastavil budík na skoré ráno, aby som túru dovtedy bezpečne stihol. Túru som začínal na parkovisku pod Popradským plesom, kde je zastávka Tatranskej elektrickej železnice. Na tomto parkovisku býva zvyčajne plno, ale takto ráno tu nebolo ešte ani živej duše.

Po modrej značke som začal stúpať hore asfaltovou cestou smerom na Popradské pleso. Cestou som predbehol dvoch Poliakov, ktorí boli jediní turisti, ktorých som takto ráno stretol. Všetci ostatní ešte asi spia. Asfaltová cesta sa krútila hore Mengusovskou dolinou až ma doviedla k smerovníku „Nad Popradským plesom“. Tu sa konečne zbavujem asfaltu a prechádzam na lesný chodníček, ktorý je poriadne vychodený a zerodovaný.

Stále po modrej značke pokračujem do vyššej časti Mengusovskej doliny, kde sa postupne dostávam do pásma kosodreviny. Rovnako aj tu nie je ani živej duše, až je to na Tatry naozaj divné. Pri smerovníku „Nad Žabím potokom“ odbáčam na červenú turistickú značku a začínam stúpať na Rysy. Postupne sa dostávam nad pásmo kosodreviny k Žabím plesám, na ktorých hladine sa mi pekne zrkadlí Mengusovský Volovec v ranných lúčoch slnka.

Od Žabích plies začínam strmšie stúpať a dostávam sa k miestu, ktoré je zabezpečené železnými stupačkami a rebríkmi. Prejdem po nich krátku, jemne exponovanú časť výstupu a o chvíľku mám na dohľad našu najvyššie položenú turistickú chatu, Chatu pod Rysmi. Tu vidím prvých turistov, ktorí tu zrejme spali. Pri chate sa nezdržujem a pokračujem vo výstupe, kým nebude na vrchole nával ľudí.

Vystupujem do sedla Váha, ktoré oddeľuje štíty Rysy a Vysoká. Pokračujem vľavo po hrebeni, ale značka po chvíľke schádza kúsok pod hrebeň a takto prechádza až pod vrchol. Odtiaľto treba ešte kúsok vystúpiť strmo hore a rozhodnúť sa, na ktorý z vrcholov vystúpim najskôr. Ako prvý som zvolil najvyšší bod Poľska (2499 m), na ktorom bola skupinka poľských turistov, a potom som vystúpil na náš o 4 metre vyšší vrchol. Tu boli len dvaja slovenskí turisti, ktorí prespali na Chate pod Rysmi. Prehodím s nimi pár slov, a potom sa len kochám výhľadmi na okolité štíty. Pekný je aj pohľad do doliny Rybieho potoka na poľskej strane, kde je najväčšie tatranské pleso Morské oko.

Pomaly začínam zostupovať dole a cestou pokukujem po susednej Vysokej, ktorá vyzerá tiež lákavo. Škoda, že na ňu nevedie turistická značka, ktorá by umožňovala bežným turistom výstup. Cez sedlo Váha klesám k Chate pod Rysmi a ďalej k Žabím plesám. Cestou sú pekné výhľady do Mengusovskej doliny a na štíty oproti, ktorým dominuje hlavne Satan.

Na Kôprovský štít

Vraciam sa späť k smerovníku „Nad Žabím potokom“, odkiaľ tentokrát pokračujem po modrej značke do vyššej časti Mengusovskej doliny. Začína sa klasický nával turistov, ktorých je postupne plná dolina. Stretávam skupinu českých turistiek, ktoré vyzerajú dosť zúfalo. Vraj si pomýlili značku a 2 hodiny išli iným smerom ako mali. Na malú podporu som im povedal: „Aspoň ste sa prešli. Hlavne, že nemáte sandále,“ a pokračoval som ďalej vo výstupe hore Mengusovskou dolinou.

Po chvíľke sa dostávam k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. V okolí je kopec turistov a kontrolujem ako je na tom počasie. Nad Nízkymi Tatrami sa pomaly začínajú zbiehať oblaky, ale zatiaľ mám ešte čas, kým sa z toho niečo sformuje. Po modrej značke pokračujem ďalej smerom ku Kôprovskému štítu. Cestou mám po ľavej ruke Malé Hincovo pleso, ktoré je oveľa menej nápadné oproti svojmu susedovi. Prudkými serpentínami stúpam do Vyšného Kôprovského sedla a stále sledujem situáciu nad Nízkymi Tatrami. Oblaky sa pomaly zhlukujú do väčšej masy, ale zatiaľ je to fajn, aj keď chvíľku som rozmýšľal, či ísť hore na Kôprovský štít. Zo sedla je to už iba kúsok po červenej značke, a tak mi pár minút hádam nebude neskôr chýbať.

S ďalšou kopou turistov stúpam hore po hrebeni k vrcholu. Spočiatku chodník vedie po miernom teréne a neskôr prechádza do trochu exponovaného terénu, ktorý vedie po skalnatom hrebienku. Na vrchole je veľká skupina ľudí a nedá sa tu pomaly ani sadnúť. K výhľadom na jednotlivé strany sa musím predrať, ale stoja za to. Smerom na západ vidno záver Kôprovej doliny, Hlinskú dolinu, Temnosmrečinskú dolinu s Nižným a Vyšným Temnosmrečinským plesom. Smerom na východ je pekný výhľad na záver Mengusovskej doliny, kde je situované Veľké Hincovo pleso. Pekné sú taktiež výhľady na okolité štíty, z ktorých sú najvýraznejšie Vysoká, Rysy, Kriváň, Hrubý vrch, Satan a Mengusovský štít. Pekné sú aj výhľady na Západné Tatry a poľskú časť Tatier.

Útek pred búrkou

Z Kôprovského štítu sa vraciam späť do Vyšného Kôprovského sedla. Odtiaľto by bolo pekné pokračovať po modrej značke cez Hlinskú a Kôprovú dolinu a urobiť si tak zaujímavý okruh. Keby mi búrka nedýchala na päty, tak by som to zrejme takto prešiel. V takejto situácii však volím, čo najkratšiu cestu dolu a z Vyšného Kôprovského sedla sa vraciam späť k Veľkému Hincovmu plesu. Aj napriek výstrahe a tomu, že sa oproti formuje búrka, tak do Vyšného Kôprovského sedla stále prúdia davy ľudí. Niekedy toto neviem pochopiť. Len pred pár dňami na poľskom vrchu Giewont zabili blesky niekoľko ľudí a dnes sa kopec ľudí valí hore aj napriek búrke. Pochopím, keď sa niekto dostane do takejto situácie počas dlhších prechodov alebo keď príde búrka nečakane. Na dnes je však výstraha a aj tak to nie je na nič platné.

Po modrej značke klesám dolu Mengusovskou dolinou a oproti počúvam ako búrka bubnuje nad hrebeňom Nízkych Tatier. Zatiaľ ostáva zaseknutá v tom pohorí, ale čochvíľa sa môže vydať smerom na Tatry. To však neprekáža už som stihol zbehnúť k Popradskému plesu, kde by som sa mohol ukryť. Situácia však vyzerá celkom dobre, a tak pokračujem v zostupe.

Opäť idem po asfaltovej ceste, po ktorej som stúpal ráno. Cestou stretávam davy turistov, ktorí smerujú hore. Predpoveď meteorológov bola na dnes dosť presná, búrka prišla o pol hodinu neskôr ako bolo predpokladané. Pre mňa to však bolo fajn, keďže som stihol bezpečne zbehnúť dole a ukryť sa do bezpečia. Búrka dorazila v plnej paráde s pekne rozvinutým čelom - tzv. shelf cloud. Pri tom ako teraz hore bijú blesky, by som tam nechcel byť. Ale pri davoch ľudí, čo tam boli, by som sa vôbec nečudoval, keby tam aj dnes niekoho trafil blesk.

Fórum 7 príspevkov
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Prechod Štiavnických vrchov (Žiar nad Hronom – Tlmače) Z hrebeňovky Javorníkov som plánoval rovno zbehnúť do Malej Fatry a pár dní sa tam pomotať. Počasie sa však dosť výrazne zmenilo. Ochladilo sa a zároveň začal fúkať dosť silný vietor. Na noc to vyzeralo už na mráz, takže nič vhodné na prespávanie vonku, hlavne v ľahkom letnom spacáku. 13/07/20 Pavel Forgáč Štiavnické vrchy
Túra Hmlisté poobedie v pohorí Tribeč Tohtoročná zima bola na sneh dosť skúpa. Januárové dni boli dosť pochmúrne a pripomínali skôr počasie v októbri alebo novembri. Pár dní som mal tušenie, že by mohla byť inverzia. Akurát som nevedel či budú tribečské kopčeky dosť vysoké na to, aby som sa nad more oblakov dostal. Či už sa dostanem, alebo nie, podstatné je, že sa poobede trochu prebehnem po lese. Rozmýšľal som, či zobrať aj foťák. Najskôr som ho veľmi nechcel ťahať so sebou. Veď fotiek z pohoria Tribeč mám fúru, ale nakoniec som ho predsa len zobral. 08/06/20 Pavel Forgáč Tribeč
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. 31/05/20 Pavel Forgáč Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Skogstad Saksi – turistické krátke nohavice Ide o krátke nohavice z elastického priedušného a rýchloschnúceho materiálu od nórskej značky Skogstad. Sú vhodné na turistiku v horúcom počasí. Majú dĺžku tesne nad kolená a stredne vysoký sed. Z viacerých farebných vyhotovení som vyskúšal menej nápadný šedo-zelený variant. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. včera Martin Baniari Svet
Pozvánka Transsibírska magistrála – zážitky spojené s príbehmi ľudí Vlakom až na koniec sveta! Staňte sa súčasťou príbehu najväčšej železničnej trati na svete! Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking aj legendárny Čínsky múr. Cestovateľské kino sa v utorok 18. augusta v košickom Kine Úsmev vydá spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý prezradí, čo všetko sa dá vidieť v “hoteli na kolesách”. 10/08/20 sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2503 m n. m. – Rysy

    • min: 1250 m n. m. – parkovisko Popradské pleso, zastávka TEŽ

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2144 m

    • klesanie: 2144 m

  • Vzdialenosť
    • 28 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 25.08.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Popradské pleso (chaty), Chata pod Rysmi

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Popradské Pleso (vlak TEŽ, bus, platené nestrážené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.37 (0.64)