Túra

Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky

24.01.20
Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň.

Rozmýšľal som kam vybehnúť a najskôr mi napadol Kriváň, kde som bol pár rokov dozadu. Potom mi to však prišlo ako príliš ľahká túra, ktorú by som za chvíľku obehol. Až tak som sa domov neponáhľal, a tak som si hľadal niečo ťažšie. Nájsť vo Vysokých Tatrách túru, pri ktorej by som vystúpil na viac ako jeden štít a popri tom nemusel zostupovať na Tatranskú magistrálu (alebo ešte nižšie) je po legálnych trasách vcelku komplikované. Nakoniec som zvoli kombináciu najvyššie turisticky dostupného štítu Rysy (2503 m) a neďalekého Kôprovského štítu (2363 m).

Trasa

Popradské Pleso, zastávka TEŽ – Popradská poľana – Popradské pleso – Žabie plesá – Chata pod Rysmi – sedlo Váha – Rysy – sedlo Váha – Chata pod Rysmi – Žabie plesá – Veľké Hincovo pleso – Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít – Vyšné Kôprovské sedlo – Veľké Hincovo pleso – Popradské pleso – Popradská poľana – Popradské Pleso, zastávka TEŽ

Na Rysy

Na nedeľu bola daná výstraha pred búrkami, ktorá mala platnosť od 13.00 h, a preto som si nastavil budík na skoré ráno, aby som túru dovtedy bezpečne stihol. Túru som začínal na parkovisku pod Popradským plesom, kde je zastávka Tatranskej elektrickej železnice. Na tomto parkovisku býva zvyčajne plno, ale takto ráno tu nebolo ešte ani živej duše.

Po modrej značke som začal stúpať hore asfaltovou cestou smerom na Popradské pleso. Cestou som predbehol dvoch Poliakov, ktorí boli jediní turisti, ktorých som takto ráno stretol. Všetci ostatní ešte asi spia. Asfaltová cesta sa krútila hore Mengusovskou dolinou až ma doviedla k smerovníku „Nad Popradským plesom“. Tu sa konečne zbavujem asfaltu a prechádzam na lesný chodníček, ktorý je poriadne vychodený a zerodovaný.

Stále po modrej značke pokračujem do vyššej časti Mengusovskej doliny, kde sa postupne dostávam do pásma kosodreviny. Rovnako aj tu nie je ani živej duše, až je to na Tatry naozaj divné. Pri smerovníku „Nad Žabím potokom“ odbáčam na červenú turistickú značku a začínam stúpať na Rysy. Postupne sa dostávam nad pásmo kosodreviny k Žabím plesám, na ktorých hladine sa mi pekne zrkadlí Mengusovský Volovec v ranných lúčoch slnka.

Od Žabích plies začínam strmšie stúpať a dostávam sa k miestu, ktoré je zabezpečené železnými stupačkami a rebríkmi. Prejdem po nich krátku, jemne exponovanú časť výstupu a o chvíľku mám na dohľad našu najvyššie položenú turistickú chatu, Chatu pod Rysmi. Tu vidím prvých turistov, ktorí tu zrejme spali. Pri chate sa nezdržujem a pokračujem vo výstupe, kým nebude na vrchole nával ľudí.

Vystupujem do sedla Váha, ktoré oddeľuje štíty Rysy a Vysoká. Pokračujem vľavo po hrebeni, ale značka po chvíľke schádza kúsok pod hrebeň a takto prechádza až pod vrchol. Odtiaľto treba ešte kúsok vystúpiť strmo hore a rozhodnúť sa, na ktorý z vrcholov vystúpim najskôr. Ako prvý som zvolil najvyšší bod Poľska (2499 m), na ktorom bola skupinka poľských turistov, a potom som vystúpil na náš o 4 metre vyšší vrchol. Tu boli len dvaja slovenskí turisti, ktorí prespali na Chate pod Rysmi. Prehodím s nimi pár slov, a potom sa len kochám výhľadmi na okolité štíty. Pekný je aj pohľad do doliny Rybieho potoka na poľskej strane, kde je najväčšie tatranské pleso Morské oko.

Pomaly začínam zostupovať dole a cestou pokukujem po susednej Vysokej, ktorá vyzerá tiež lákavo. Škoda, že na ňu nevedie turistická značka, ktorá by umožňovala bežným turistom výstup. Cez sedlo Váha klesám k Chate pod Rysmi a ďalej k Žabím plesám. Cestou sú pekné výhľady do Mengusovskej doliny a na štíty oproti, ktorým dominuje hlavne Satan.

Na Kôprovský štít

Vraciam sa späť k smerovníku „Nad Žabím potokom“, odkiaľ tentokrát pokračujem po modrej značke do vyššej časti Mengusovskej doliny. Začína sa klasický nával turistov, ktorých je postupne plná dolina. Stretávam skupinu českých turistiek, ktoré vyzerajú dosť zúfalo. Vraj si pomýlili značku a 2 hodiny išli iným smerom ako mali. Na malú podporu som im povedal: „Aspoň ste sa prešli. Hlavne, že nemáte sandále,“ a pokračoval som ďalej vo výstupe hore Mengusovskou dolinou.

Po chvíľke sa dostávam k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. V okolí je kopec turistov a kontrolujem ako je na tom počasie. Nad Nízkymi Tatrami sa pomaly začínajú zbiehať oblaky, ale zatiaľ mám ešte čas, kým sa z toho niečo sformuje. Po modrej značke pokračujem ďalej smerom ku Kôprovskému štítu. Cestou mám po ľavej ruke Malé Hincovo pleso, ktoré je oveľa menej nápadné oproti svojmu susedovi. Prudkými serpentínami stúpam do Vyšného Kôprovského sedla a stále sledujem situáciu nad Nízkymi Tatrami. Oblaky sa pomaly zhlukujú do väčšej masy, ale zatiaľ je to fajn, aj keď chvíľku som rozmýšľal, či ísť hore na Kôprovský štít. Zo sedla je to už iba kúsok po červenej značke, a tak mi pár minút hádam nebude neskôr chýbať.

S ďalšou kopou turistov stúpam hore po hrebeni k vrcholu. Spočiatku chodník vedie po miernom teréne a neskôr prechádza do trochu exponovaného terénu, ktorý vedie po skalnatom hrebienku. Na vrchole je veľká skupina ľudí a nedá sa tu pomaly ani sadnúť. K výhľadom na jednotlivé strany sa musím predrať, ale stoja za to. Smerom na západ vidno záver Kôprovej doliny, Hlinskú dolinu, Temnosmrečinskú dolinu s Nižným a Vyšným Temnosmrečinským plesom. Smerom na východ je pekný výhľad na záver Mengusovskej doliny, kde je situované Veľké Hincovo pleso. Pekné sú taktiež výhľady na okolité štíty, z ktorých sú najvýraznejšie Vysoká, Rysy, Kriváň, Hrubý vrch, Satan a Mengusovský štít. Pekné sú aj výhľady na Západné Tatry a poľskú časť Tatier.

Útek pred búrkou

Z Kôprovského štítu sa vraciam späť do Vyšného Kôprovského sedla. Odtiaľto by bolo pekné pokračovať po modrej značke cez Hlinskú a Kôprovú dolinu a urobiť si tak zaujímavý okruh. Keby mi búrka nedýchala na päty, tak by som to zrejme takto prešiel. V takejto situácii však volím, čo najkratšiu cestu dolu a z Vyšného Kôprovského sedla sa vraciam späť k Veľkému Hincovmu plesu. Aj napriek výstrahe a tomu, že sa oproti formuje búrka, tak do Vyšného Kôprovského sedla stále prúdia davy ľudí. Niekedy toto neviem pochopiť. Len pred pár dňami na poľskom vrchu Giewont zabili blesky niekoľko ľudí a dnes sa kopec ľudí valí hore aj napriek búrke. Pochopím, keď sa niekto dostane do takejto situácie počas dlhších prechodov alebo keď príde búrka nečakane. Na dnes je však výstraha a aj tak to nie je na nič platné.

Po modrej značke klesám dolu Mengusovskou dolinou a oproti počúvam ako búrka bubnuje nad hrebeňom Nízkych Tatier. Zatiaľ ostáva zaseknutá v tom pohorí, ale čochvíľa sa môže vydať smerom na Tatry. To však neprekáža už som stihol zbehnúť k Popradskému plesu, kde by som sa mohol ukryť. Situácia však vyzerá celkom dobre, a tak pokračujem v zostupe.

Opäť idem po asfaltovej ceste, po ktorej som stúpal ráno. Cestou stretávam davy turistov, ktorí smerujú hore. Predpoveď meteorológov bola na dnes dosť presná, búrka prišla o pol hodinu neskôr ako bolo predpokladané. Pre mňa to však bolo fajn, keďže som stihol bezpečne zbehnúť dole a ukryť sa do bezpečia. Búrka dorazila v plnej paráde s pekne rozvinutým čelom - tzv. shelf cloud. Pri tom ako teraz hore bijú blesky, by som tam nechcel byť. Ale pri davoch ľudí, čo tam boli, by som sa vôbec nečudoval, keby tam aj dnes niekoho trafil blesk.

Fórum 7 príspevkov
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. 05/04/20 Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Od Burdy až na Gerlach 5. Už je to dosť dávno, ako som sem pridal prvý článok ohľadom najvyšších vrcholov pohorí. Vlastne to bol aj celkovo môj prvý článok. Na najvyššie vrchy som samozrejme nezanevrel, len som akurát vždy uprednostňoval opis iných túr, a tak mi už na opis najvyšších vrcholov neostával čas. 30/03/20 Pavel Forgáč Javorníky, Západné Beskydy, +
Túra Hrebeňovka Považského Inovca Po prechode turistických magistrál konečne prišiel čas aj na "turistické chuťovky", ktorými sú hrebeňovky môjmu srdcu blízkych pohorí. Ani som nemusel dlho rozmýšľať a hneď som vedel, ktorá bude ako prvá. Považský Inovec mám veľmi rád a patrí medzi moje top pohoria. Nie je to síce pohorie, ktoré by vynikalo nadmorskou výškou alebo veľkou turistickou popularitou. Aj napriek tomu sa tu nachádza množstvo zákutí, ktoré sú nenápadné a predsa jedinečné. Veď kto by predsa nechcel navštíviť najstarší kostolík na Slovensku alebo zaujímavé jaskynné útvary v Krahulčích vrchoch. 28/02/20 Pavel Forgáč Považský Inovec, Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky? Pri editovaní článku o Prednom Solisku ma zaujalo, že na dvoch mapách boli dve rozdielne nadmorské výšky. Keď som otvoril tretiu mapu, tak ma zarazilo, že tam bola úplne iná - tretia hodnota. Ako je možné, že sú na súčasných i starších mapách uvádzané tri rozdielne nadmorské výšky pre identický vrchol? dnes Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Bežky Kasárne – Stratenec a späť s deťmi V Javorníkoch je aj počas tejto teplej zimy dostatok snehu. V piatok 21. 2. sneží a výrazne sa zlepšujú snehové podmienky. Pred jarnými prázdninami prichádza k nám na Kysuce na predĺžený víkend sestra. Rozmýšľame, kam ísť na bežky, kde sme ešte neboli. včera Jana Bílešová Javorníky
Túra Štyri hodinky v Terchovej Je nedeľa, autori, ktorí sa zišli na spoločnom stretnutí v Terchovej, sa pomaly rozpŕchajú. My máme ešte štyri hodinky času, kým nám pôjde autobus, a tak premýšľame, čo by sa tu dalo stihnúť. Zájdeme na rozhľadňu, kalváriu a napokon si pozrieme aj slávneho Juraja Jánošíka. včera Ondrej Matkovčík Malá Fatra

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky 03/02/20 13:47 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2503 m n. m. – Rysy

    • min: 1250 m n. m. – parkovisko Popradské pleso, zastávka TEŽ

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2144 m

    • klesanie: 2144 m

  • Vzdialenosť
    • 28 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 25.08.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1261 ° SŠ
      dĺžka: 20.0747 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Popradské pleso (chaty), Chata pod Rysmi

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Popradské Pleso (vlak TEŽ, bus, platené nestrážené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.43 (0.64)