Prvé geografické body SR som navštívil počas prechodu od najzápadnejšieho bodu k najvýchodnejšiemu. Vtedy mi prišli ako pekné symbolické miesta na začiatok a koniec púte. Zhruba uprostred trasy som vtedy navštívil aj geografický stred Európy, ktorý sa nachádza nad obcou Kremnické Bane. Ďalšie body sa postupne spontánne pridávali až mi nakoniec ostal len Gerlachovský štít, ktorý som plánoval aj tak, a najnižšie miesto v Kline nad Bodrogom. Najnižší bod sa nakoniec stal jediným z bodov, ktorý som navštívil cielene.

Najzápadnejší bod SR: Záhorská Ves (141 m)

Najzápadnejší bod Slovenskej republiky je utopený uprostred rieky Morava, takže suchou nohou sa dá dostať iba na jej ľavý breh. Ak by sa niekto chcel zaryto dostať presne na súradnicu, ktorá je daná ako najzápadnejší bod Slovenska, tak bude potrebovať čln, alebo si bude musieť zaplávať. Neďaleko najzápadnejšieho bodu SR premáva kompa, ktorá prepája slovenskú obec Záhorská Ves s obcou Angern an der March (Congr) na rakúskej strane. Je škoda, že na brehu Moravy nie je aspoň malá tabuľka, ktorá by oznamovala ľuďom, že sa nachádzajú na najzápadnejšom mieste Slovenska.

V oblasti nie sú žiadne turistické značky, a tak sa tu dá pohybovať jedine po neznačených hrádzach, alebo po cyklotrasách, ktoré sú tu naopak hojne zastúpené. Najvhodnejším spôsobom spoznávania okolitej krajiny je teda bicykel. Z toho miesta sa dá pokračovať po hrádzi ďalej smerom na juh, kadiaľ vedie červená cyklotrasa, ktorá prechádza popri národnej prírodnej rezervácii Horný les. Je to plošne najrozsiahlejší chránený lužný les na Slovensku. Zaujímavé je aj pokračovanie cyklotrasy, ktorá vedie pekným okolím rieky Morava až na Devín. V Devínskej Novej Vsi sa dá prejsť cez cyklomost Slobody do Rakúska a navštíviť blízky zámok Schloss Hof. Najvhodnejším dopravným prostriedkom, ktorým sa dá dostať do Záhorskej Vsi je vlak. Premáva sem relatívne pravidelne a z Bratislavy je to naozaj iba kúsok.

Najvýchodnejší bod SR: Kremenec (1208 m)

Najvýchodnejší bod Slovenska je ukrytý uprostred zaujímavých bukových pralesov. Na slovenskej strane je to prales Stužica, ktorý je plošne najväčším kompaktným pralesom na Slovensku. Najvýchodnejší bod Slovenska sa nenachádza priamo na vrchole Kremenca, ale asi 150 m pod jeho vrcholom. Samotný vrchol je mimo územia Slovenska na poľsko-ukrajinskej štátnej hranici. Na tomto mieste je zároveň situovaný aj hraničný trojbod Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Tento bod je označený veľkým hraničným žulovým kameňom, na ktorom sú názvy jednotlivých štátov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Kremenca sa dá pokračovať po turistických chodníkoch na rôzne smery. Určite však treba navštíviť blízky vrch Veľká Ravka (Wielka Rawka, 1307 m), ktorý sa nachádza na území Poľska. Jeho vrchol je tvorený rozsiahlou poloninou, z ktorej sú výhľady do širokého okolia. Vidno odtiaľto poľské Bieszczady, slovenské Poloniny a v diaľke mohutné ukrajinské Východné Karpaty.

Najjužnejší bod SR: Patince (102 m)

Najjužnejší bod Slovenska sa, podobne ako aj najzápadnejší, utápa vo vodách rieky. Akurát tentokrát je to rieka Dunaj. V tejto časti rieky sú pekné prirodzené kamienkové pláže, ktoré sú pokryté mušľami. Opäť tu nie je nič, čo by človeka upozorňovalo na to, že je na najjužnejšom bode Slovenska. Keďže sa toto miesto nachádza na nížine, tak tu nie sú žiadne turistické značky. Je tu však rozvinutá sieť cyklotrás, ktoré vedú zväčša po protipovodňových hrádzach.

V okolí je viacero zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. V susednej obci Iža sa nachádzajú ruiny rímskej pevnosti (Kelemantia). Je to jedna z mála rímskych pevností, ktoré boli postavené na ľavom brehu rieky Dunaj. Z pevnosti sa po takmer 2000 rokoch existencie zachovali iba základy. Okolie je však pekne upravené a zvyšky múrov zakonzervované. Ďalšie zaujímavé miesta sa nachádzajú v blízkom meste Komárno. Nachádza sa tu najväčšia pevnosť na území Slovenska a taktiež zaujímavé námestie Európy, ktoré bolo vytvorené v centre mesta.

Najsevernejší bod SR: Modralová (1150 m)

Najsevernejší bod Slovenska sa nachádza v odľahlej časti Oravy, uprostred smrekových lesov. Osobne som tu mal pocit, akoby som bol niekde ďaleko v divočine na Sibíri, aj keď okolité dediny nie sú až tak ďaleko. Veľa turistov sem nechodí a aj tí, čo sme zavítajú, sú zväčša z Poľska. Netreba sa však čudovať, keďže v blízkosti je veľmi atraktívna Babia hora, ktorá odláka väčšinu turistov. Konečne je bod označený tabuľkou, na ktorej je napísané „Slovenský severný pól".

V blízkom okolí je viacero turisticky atraktívnych miest, ktoré určite treba navštíviť. Neďaleko od najsevernejšieho bodu je vrch Beskydok (1169 m), na ktorého vrcholovej časti je pekná lúka z výhľadmi. Pod vrcholom na poľskej strane je aj skromná útulňa. Povinnou zastávkou je určite spomínaná Babia hora, ktorú by nemal obísť ani jeden turista, ktorý zavíta na sever Slovenska. Myslím, že najvhodnejším spôsobom ako spoznať tieto končiny a zároveň navštíviť najsevernejší bod Slovenska je hrebeňovka Oravských Beskýd.

Najvyšší bod SR: Gerlachovský štít (2654,4 m)

Zrejme najatraktívnejší a najťažšie dosiahnuteľný zo všetkých bodov. Na vrchol vedie viacero trás, ale najčastejšie používanou je klasika. Hore sa ide cez Velickú próbu (Velický žľab) a dole cez Batizovskú próbu (Batizovský žľab). Touto cestou som to absolvoval tiež. Osobne som čakal, že výstup bude oveľa ťažší, ale dá sa porovnať s výstupmi na iné turisticky dostupné vrchy v Tatrách. Ak si už budete platiť vodcu, tak by som radšej zvolil Džipsiho feratu alebo Martinovku. Samozrejme, len ak patríte k turistom, ktorí pravidelne chodia po horách. Pri týchto dvoch trasách je zároveň aj znížený počet turistov, ktorí môžu ísť s vodcom, na dvoch. Teda takto to bolo aspoň u horského vodcu, s ktorým som išiel. Či je to aj u iných takto, neviem, a tak sa treba určite informovať u vodcu, ktorého si vyberiete.

Najzaujímavejšími časťami výstupu je úvodná Velická próba, ktorú tvorí strmá stienka. Po úzkom chodníčku v stienke treba vyliezť do Velického žľabu. Ďalším zaujímavým miestom je Štrbina pod Kotlovým štítom, odkiaľ sú pekné výhľady do mohutného Gerlachovského kotla. Z najvyššieho bodu sú krásne výhľady na celé Tatry a do širšieho okolia. Čerešničkou na torte je počas zostupu Batizovská próba, ktorú tvorí strmý skalný zráz zabezpečený umelými pomôckami. Na klasickej ceste je to asi technicky najťažší úsek výstupu / zostupu. Klasický výstup na Gerlachovský štít zvládne každý turista, ktorý chodí pravidelne po horách a nekvasí doma pri televízore.

Najnižší bod SR: Klin nad Bodrogom (94,3 m)

Najnižší bod Slovenska sa nachádza pri obci Klin nad Bodrogom. Najnižším miestom je hladina rieky Bodrog v mieste, kde opúšťa územie Slovenskej republiky. Symbolický kamenný stĺp, ktorý označuje najnižšie miesto Slovenska je však od rieky vzdialený asi 200 m. Neviem prečo je tomu tak, ale zrejme je to kvôli tomu, že sa tu nachádza Kostolík sv. Joachima a Anny z 13. storočia. Návšteva tak zahŕňa hneď dve zaujímavé miesta v bezprostrednej blízkosti. K samotnej rieke Bodrog sa treba predrať cez pole kukurice, a potom cez hustý lužný les, ktorý pokrýva brehy Bodrogu. Koryto rieky je však veľmi zaujímavé, pretože ho tvoria hlinené brehy, ktoré strmo padajú k vode. Na väčšine miest sa k vodnej hladine ani nedá dostať. Zaujímavé je aj to, že som tu nevidel jediný kameň. Aj dno rieky bolo pokryté akýmsi bahnom. Je to dosť nezvyčajné, pretože pri iných slovenských riekach tvorí ich brehy naplavený štrk a piesok. Takéto niečo som niekde inde na Slovensku nevidel. Toto miesto sa opäť nachádza na nížine, a tak tu nie sú žiadne turistické značky, po ktorých by sa dalo spoznávať okolie. Určite však treba výlet spojiť s návštevou blízkeho hradu Kamenec a kaštieľa v susednej obci Borša. Je rodným domom slávneho vodcu posledného protihabsburgského povstania, ktorým bol František II. Rákoci.

Geografický stred SR: Hrb (1254 m)

Pre stred Slovenska sa lepšie miesto ako vrch Hrb ani nedalo vybrať. Samozrejme miesto bolo vypočítané ako stred Slovenska pomocou určitej geografickej metódy, ktorá bola neskôr spochybnená. Hrb je však tak ideálne miesto, že mu titul tak či onak prischol. Vrchol mohutného brala je zalesnený, a tak z neho nie je kruhový výhľad. Pre výhľady sa treba presunúť na jednotlivé svetové strany. Smerom na západ je výhľad na okolie Ľubietovej, smerom na sever je vidieť celý hrebeň Nízkych Tatier a smerom na východ je výhľad do centra Veporských vrchov. Na vrchole je umiestnená mierne ošarpaná tabuľka, ktorá vás upozorní, že sa nachádzate v geografickom strede Slovenska. Na Hrb sa dá dostať z viacerých smerov po Rudnej magistrále. Najbližšie je to z obcí Ľubietová a Predajná. Ostatné trasy sú dlhšie ako napríklad z Detvy cez Poľanu a Vepor.

Geografický stred Európy

Stredov Európy je ako maku, a tak máme aj my jeden svoj, ktorý sa nachádza nad obcou Kremnické Bane. Bod vraj tvorí stred veže kostola svätého Jána Krstiteľa. Pamätný kameň geografického stredu Európy je však umiestený pred kostolom. Zaujímavé je to, že kostolík tu stojí osamotene spoločne s kláštorom kapucínov. Keď som sa rozprával s jedným z mníchov kláštora, tak mi vysvetľoval prečo je situovaný mimo obce. Kostolík nemal slúžiť len pre jednu obec, ale pre viaceré okolité obce a osady (pre Kremnické Bane, Krahule, Horný a Dolný Turček, pozn. red.). Miesto bolo tak zvolené ako najvhodnejšie pre dochádzku ľudí zo všetkých okolitých sídel. Geografický stred Európy je dostupný na aute, bicykli alebo aj pešo cez pol Slovenska po červenej značke Cesty hrdinov SNP (E-8). Je len na vás, aký spôsob si vyberiete. Z okolitých miest sa určite oplatí navštíviť blízku rozhľadňu na Krahuľskom štíte. Sú z nej krásne výhľady na celé mesto Kremnica a okolie.

Záver

Väčšina uvedených miest nepatrí medzi klasické turistické ciele a aj pri mojich potulkách skôr patrili k miestam, ktoré som navštívil ako bonus. Je ich však určite zaujímavé navštíviť a sledovať, ako sa krajina postupne od západu na východ mení. Zároveň vás zaujímavosti privedú na miesta, kam by vám inak možno ani nenapadlo ísť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek