Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cintorín Horných Opatoviec
Cintorín Horných Opatoviec Zatvoriť

Túra Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce

Ľudia často odchádzajú z rodiska za poznaním, za prácou, za niečím lepším... Pokiaľ sa človek rozhodne pre odchod sám, je to v poriadku. No sú okolnosti, kedy človek musí opustiť svoj dom nedobrovoľne. Počas existencie ľudstva sa neraz stalo, že nielen jedinec, ale často celé spoločenstvá museli opustiť svoje domovy.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+394 m stúpanie, -302 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 25.11.2019
Pohoria
Žiarska kotlina a Štiavnické vrchy
Trasa
Voda
Ľudový prameň v Sklených Tepliciach
Doprava
Žiar nad Hronom (vlak, bus)
Sklené Teplice (bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Pri našich túlačkách po Slovensku sme sa už párkrát stretli so zaniknutými dedinami. Napríklad Piesky a Kalište v Starohorských vrchoch, Čabrať na Krupinskej planine či Ruské v Bukovských vrchoch. Všetky tieto miesta ma vždy fascinovali svojím genius loci. Hoci dôvody ich zániku boli rôzne, po väčšine z nich zostal len cintorín a kostol.

Koncom roka 2019 sme navštívili tri takéto zaniknuté sídla a keďže to boli pre mňa silné zážitky, aj keď s trpkou príchuťou, rozhodla som sa o nich napísať. Samozrejme, zakaždým sme to spojili aj s malou turistikou, aby sme spoznali kraj okolo zaniknutej osady.

Pútniku zvestuj potomkom, že mŕtva obec tu leží, ako zákony doby kázali.

Trasa

Žiar nad Hronom – Horné Opatovce – Kečka – Maselno – Záluhy – Sklené Teplice

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Koncom novembra som bola oslabená po chorobe a na nejakú väčšiu turistiku sa nedalo pomýšľať. Ale žiadalo sa mi ísť do prírody. Spomenula som si, že pri Žiari nad Hronom je zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorú som už dávno chcela vidieť. Napísala som e-mail a zopár zvedavcov sa pridalo.

Vystúpili sme z vlaku na železničnej stanici v Žiari nad Hronom a cez nadjazd sme prešli do priemyselnej časti mesta. Kráčali sme popri Závodoch SNP a začínala som uvažovať, či to bol dobrý nápad. Mrazivý vzduch bol hustý od smradu a lepil sa mi na nie celkom doliečené dýchacie cesty. Čím ďalej sme kráčali, tým to bolo horšie. Konečne sme došli k odbočke cesty do Horných Opatoviec. Ala hovorila, že sa jej zdá, že vedľa cesty je starý cintorín. A naozaj. Medzi továrenskými budovami a rušnou cestou na trávnatom návrší sa ukázalo zopár desiatok pomníkov. Cintorín v tieni továrenských komínov, bez označenia, bez oplotenia, akoby nepotrebný.

Prešli sme cez cestu a pristavili sa pri pamätníku. Skoro tisíc rokov tu stála obec, ktorá pred svojim zánikom patrila k najväčším v Žiarskej kotline. Popri kríži sme kráčali ku kostolu svätého Vavrinca. Vzduch sa zdal stále hustejší a smradľavejší. Prvý pohľad na kostol ma však ohromil. Je to krásna rozľahla stavba trochu zvláštneho členenia. Fascinovala ma jeho belostná farba uprostred smutnej šedi.

Dnu do kostola sa nedá vojsť. Je zamknutý a to je dobre, pretože vandali mu ublížili už dosť. Na dverách sú však informácie o názve kostola, reštauračných prácach a stručná história. Návštevník sa podrobnejšie s históriou môže oboznámiť v malom múzeu vedľa kostola. V jednoduchom, voľne prístupnom prístrešku je uprostred postavená maketa zaniknutej obce.

Na stenách prístreška sú informácie o histórii a likvidácii obce, menoslov občanov, básne Štefana Kislera, venované rodnej obci a fotografie z minulého i súčasného života obyvateľov. Majka, ktorá pochádza zo Žiaru nad Hronom, na nich spoznala niektorých spolužiakov. Sú tu aj lavičky, tak sme v tichosti chvíľu posedeli.

Prečo obec zanikla?

V roku 1953 sa v Žiari nad Hronom, severne od obce postavili Závody SNP. Severný vietor, ktorý je tu častý prakticky väčšinu emisií popolčeka, ortuti, arzénu a fluorovodíka dofúkal do obce. Najskôr vyhynuli včely, potom rastliny, neskôr začali chorľavieť a hynúť aj zvieratá a ľudia. Neúnosnú situáciu sa vláda rozhodla vyriešiť vysťahovaním obce. Exodus obyvateľov trval takmer 10 rokov, a 31. júla 1969 bola obec vymazaná z mapy.

Rozlúčili sme sa s pietnym miestom a po starej turistickej značke sme chceli dolinou vyjsť hore na Kečku. Cesta však bola hrozne rozbahnená od kolies nákladných áut. Až tu sme pochopili odkiaľ sa šíri smrad a aj absurdnosť tohto miesta. Nestačí, že obec bola zlikvidovaná v „záujme pokroku“ toxickými splodinami, ktoré vznikali pri výrobe hliníka v Závodoch SNP, ale skoro ako výsmech na mieste zaniknutej obce boli vybudované až tri skládky komunálneho odpadu. Horné Opatovce boli doslova vyhodené na smetisko dejín!

Našťastie, vedľa išla stará lesná cesta a tou sme s malou zachádzkou vyšli na Kečku. Tu sme sa už ocitli na červenej turistickej značke, ktorá vedie zo Žiaru nad Hronom do Sklených Teplíc. V lese bolo veľmi príjemne, konečne čerstvý vzduch, a tak sme nezbehli rovno do kúpeľov, ale zašli sme si ešte k zrubu Maselno, o ktorom sa nedávno písalo na Hikingu. Značka samotný vrch Maselno obchádza, ale my sme si naň vyšli. Bolo to len pár výškových i dĺžkových metrov a v tomto období boli z neho dokonca obmedzené výhľady. Zbehli sme na značku a o chvíľu sme pod nami uvideli zrub Maselno. No o zrube sa už nedá hovoriť! Je obmurovaný a prestavaný na „civilizvanú“ chatu. Chatka vyzerá pekne, ale o jej okolí sa to povedať nedá. V okolí prebieha ťažba (samozrejme za každého počasia), a tak sú lesné cesty rozbahnené a rozryté tak, ako keby sa po nich prehnalo stádo slonov. Udivuje ma tá schizofrénia. Postavili si tu priam luxusnú chatu a okolie zdevastovali takmer ako Luník IX.

Od chaty by mala viesť žltá miestna značka. Bol však problém ju nájsť. Smerovník nebol, ani značenie od chaty, len mapa ukazovala smer. Prekrižovali sme zvážnicu s červenou značkou a pustili sa svahom hore. Tu sme značku konečne uvideli, no žiaľ, vedie okrajom rúbane a chodník je totálne zahádzaný zbytkom po ťažbe. Našťastie za rúbaňou bola pohodlná lesná cestička, ktorá nás o chvíľu priviedla na horské lúky, patriace k samotám Horných Opatoviec. Množstvo starých ovocných stromov svedčí o tom, že kedysi tu žili ľudia a hospodárili. Po nejakej stavbe sme však už nenašli stopy. Zato tu stojí komfortný poľovnícky posed. Z lúky sú pekné výhľady na Sklené Teplice, Repište a Kapitulské bralá. Potom sme len zbehli značkou do Sklených Teplíc, do časti Záluhy. Prišli sme rovno k Ľudovému prameňu a krásnym travertínovým terasám, ktoré sú dosť znehodnotené necitlivou okolitou výstavbou. Bol čas obeda a chceli sme si dať niečo pod zub. Žiaľ, nebolo kde, tak sme nasadli na autobus a odviezli sa domov.

Trochu smutné poznávanie časti našej histórie. Človek rád ničí nielen prírodu, ale aj to, čo sám vybudoval. Kvôli čomu?

Seriál o zaniknutých dedinách

Fotogaléria k článku

Najnovšie