Túra

Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce

12.02.20
Ľudia často odchádzajú z rodiska za poznaním, za prácou, za niečím lepším... Pokiaľ sa človek rozhodne pre odchod sám, je to v poriadku. No sú okolnosti, kedy človek musí opustiť svoj dom nedobrovoľne. Počas existencie ľudstva sa neraz stalo, že nielen jedinec, ale často celé spoločenstvá museli opustiť svoje domovy.

Pri našich túlačkách po Slovensku sme sa už párkrát stretli so zaniknutými dedinami. Napríklad Piesky a Kalište v Starohorských vrchoch, Čabrať na Krupinskej planine či Ruské v Bukovských vrchoch. Všetky tieto miesta ma vždy fascinovali svojím genius loci. Hoci dôvody ich zániku boli rôzne, po väčšine z nich zostal len cintorín a kostol.

Koncom roka 2019 sme navštívili tri takéto zaniknuté sídla a keďže to boli pre mňa silné zážitky, aj keď s trpkou príchuťou, rozhodla som sa o nich napísať. Samozrejme, zakaždým sme to spojili aj s malou turistikou, aby sme spoznali kraj okolo zaniknutej osady.

Pútniku zvestuj potomkom, že mŕtva obec tu leží, ako zákony doby kázali.

Trasa

Žiar nad Hronom – Horné Opatovce – Kečka – Maselno – Záluhy – Sklené Teplice

Koncom novembra som bola oslabená po chorobe a na nejakú väčšiu turistiku sa nedalo pomýšľať. Ale žiadalo sa mi ísť do prírody. Spomenula som si, že pri Žiari nad Hronom je zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorú som už dávno chcela vidieť. Napísala som e-mail a zopár zvedavcov sa pridalo.

Vystúpili sme z vlaku na železničnej stanici v Žiari nad Hronom a cez nadjazd sme prešli do priemyselnej časti mesta. Kráčali sme popri Závodoch SNP a začínala som uvažovať, či to bol dobrý nápad. Mrazivý vzduch bol hustý od smradu a lepil sa mi na nie celkom doliečené dýchacie cesty. Čím ďalej sme kráčali, tým to bolo horšie. Konečne sme došli k odbočke cesty do Horných Opatoviec. Ala hovorila, že sa jej zdá, že vedľa cesty je starý cintorín. A naozaj. Medzi továrenskými budovami a rušnou cestou na trávnatom návrší sa ukázalo zopár desiatok pomníkov. Cintorín v tieni továrenských komínov, bez označenia, bez oplotenia, akoby nepotrebný.

Prešli sme cez cestu a pristavili sa pri pamätníku. Skoro tisíc rokov tu stála obec, ktorá pred svojim zánikom patrila k najväčším v Žiarskej kotline. Popri kríži sme kráčali ku kostolu svätého Vavrinca. Vzduch sa zdal stále hustejší a smradľavejší. Prvý pohľad na kostol ma však ohromil. Je to krásna rozľahla stavba trochu zvláštneho členenia. Fascinovala ma jeho belostná farba uprostred smutnej šedi.

Dnu do kostola sa nedá vojsť. Je zamknutý a to je dobre, pretože vandali mu ublížili už dosť. Na dverách sú však informácie o názve kostola, reštauračných prácach a stručná história. Návštevník sa podrobnejšie s históriou môže oboznámiť v malom múzeu vedľa kostola. V jednoduchom, voľne prístupnom prístrešku je uprostred postavená maketa zaniknutej obce.

Na stenách prístreška sú informácie o histórii a likvidácii obce, menoslov občanov, básne Štefana Kislera, venované rodnej obci a fotografie z minulého i súčasného života obyvateľov. Majka, ktorá pochádza zo Žiaru nad Hronom, na nich spoznala niektorých spolužiakov. Sú tu aj lavičky, tak sme v tichosti chvíľu posedeli.

Prečo obec zanikla?

V roku 1953 sa v Žiari nad Hronom, severne od obce postavili Závody SNP. Severný vietor, ktorý je tu častý prakticky väčšinu emisií popolčeka, ortuti, arzénu a fluorovodíka dofúkal do obce. Najskôr vyhynuli včely, potom rastliny, neskôr začali chorľavieť a hynúť aj zvieratá a ľudia. Neúnosnú situáciu sa vláda rozhodla vyriešiť vysťahovaním obce. Exodus obyvateľov trval takmer 10 rokov, a 31. júla 1969 bola obec vymazaná z mapy.

Rozlúčili sme sa s pietnym miestom a po starej turistickej značke sme chceli dolinou vyjsť hore na Kečku. Cesta však bola hrozne rozbahnená od kolies nákladných áut. Až tu sme pochopili odkiaľ sa šíri smrad a aj absurdnosť tohto miesta. Nestačí, že obec bola zlikvidovaná v „záujme pokroku“ toxickými splodinami, ktoré vznikali pri výrobe hliníka v Závodoch SNP, ale skoro ako výsmech na mieste zaniknutej obce boli vybudované až tri skládky komunálneho odpadu. Horné Opatovce boli doslova vyhodené na smetisko dejín!

Našťastie, vedľa išla stará lesná cesta a tou sme s malou zachádzkou vyšli na Kečku. Tu sme sa už ocitli na červenej turistickej značke, ktorá vedie zo Žiaru nad Hronom do Sklených Teplíc. V lese bolo veľmi príjemne, konečne čerstvý vzduch, a tak sme nezbehli rovno do kúpeľov, ale zašli sme si ešte k zrubu Maselno, o ktorom sa nedávno písalo na Hikingu. Značka samotný vrch Maselno obchádza, ale my sme si naň vyšli. Bolo to len pár výškových i dĺžkových metrov a v tomto období boli z neho dokonca obmedzené výhľady. Zbehli sme na značku a o chvíľu sme pod nami uvideli zrub Maselno. No o zrube sa už nedá hovoriť! Je obmurovaný a prestavaný na „civilizvanú“ chatu. Chatka vyzerá pekne, ale o jej okolí sa to povedať nedá. V okolí prebieha ťažba (samozrejme za každého počasia), a tak sú lesné cesty rozbahnené a rozryté tak, ako keby sa po nich prehnalo stádo slonov. Udivuje ma tá schizofrénia. Postavili si tu priam luxusnú chatu a okolie zdevastovali takmer ako Luník IX.

Od chaty by mala viesť žltá miestna značka. Bol však problém ju nájsť. Smerovník nebol, ani značenie od chaty, len mapa ukazovala smer. Prekrižovali sme zvážnicu s červenou značkou a pustili sa svahom hore. Tu sme značku konečne uvideli, no žiaľ, vedie okrajom rúbane a chodník je totálne zahádzaný zbytkom po ťažbe. Našťastie za rúbaňou bola pohodlná lesná cestička, ktorá nás o chvíľu priviedla na horské lúky, patriace k samotám Horných Opatoviec. Množstvo starých ovocných stromov svedčí o tom, že kedysi tu žili ľudia a hospodárili. Po nejakej stavbe sme však už nenašli stopy. Zato tu stojí komfortný poľovnícky posed. Z lúky sú pekné výhľady na Sklené Teplice, Repište a Kapitulské bralá. Potom sme len zbehli značkou do Sklených Teplíc, do časti Záluhy. Prišli sme rovno k Ľudovému prameňu a krásnym travertínovým terasám, ktoré sú dosť znehodnotené necitlivou okolitou výstavbou. Bol čas obeda a chceli sme si dať niečo pod zub. Žiaľ, nebolo kde, tak sme nasadli na autobus a odviezli sa domov.

Trochu smutné poznávanie časti našej histórie. Človek rád ničí nielen prírodu, ale aj to, čo sám vybudoval. Kvôli čomu?

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 9 príspevkov
Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce 12/02/20 19:09 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (4) – Piesky V stredoveku boli Horné Uhry, čiže naše malé Slovensko, najvýznamnejšou hospodárskou oblasťou Uhorského kráľovstva. Bolo to kvôli obrovským zásobám nerastného bohatstva, o ktoré sa postarala búrlivá geologická činnosť na našom území. Keď sa zásoby stenčili, resp. zanikli, zatvárali sa jednotlivé bane, bohaté banské mestá chudobneli a niektoré banícke osady, závislé na banskej činnosti, časom úplne zanikli. Taký osud postihol aj banícku osadu Piesky, ktorá patrila pod slávnu Španiu Dolinu. 26/03/20 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Túra Zaniknuté dediny (3) – Hadviga Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti. 04/03/20 Danka Tomášiková Žiar
Túra Zaniknuté dediny (2) – Mochovce Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo. 26/02/20 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Te Araroa - Nový Zéland trochu inakšie 1300 km po vlastných naprieč Južným ostrovom Nového Zélandu po jednom z najmladších diaľkových trailov na svete. Te Araroa (TA) alebo The Long Pathway. Putovanie po plážach, pralese, bahne, riekach, ale aj poriadnych horách. Náš prvý long distance trail. dnes Lenka Syrovátková Svet
Túra Od Burdy až na Gerlach 5. Už je to dosť dávno, ako som sem pridal prvý článok ohľadom najvyšších vrcholov pohorí. Vlastne to bol aj celkovo môj prvý článok. Na najvyššie vrchy som samozrejme nezanevrel, len som akurát vždy uprednostňoval opis iných túr, a tak mi už na opis najvyšších vrcholov neostával čas. včera Pavel Forgáč Javorníky, Západné Beskydy, +
Túra Bezovec – Panská Javorina – Inovec – Mníchova Lehota Doteraz som nemal príliš pochodený Považský Inovec. Okrem Marhátu a hradu Tematín, aj keď celý hlavný hrebeň mám ako na dlani a vidím ho priamo z okna. Celý hrebeň sa dá prejsť za dva dni z Hlohovca do Mníchovej Lehoty, no ja som prešiel len jeho severnú časť. 29/03/20 Matúš Sarvaš Považský Inovec

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce 12/02/20 19:09 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Žiarska kotlina a Štiavnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 558 m n. m. – Demianová

    • min: 247 m n. m. – Žiar nad Hronom (ŽST)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 394 m

    • klesanie: 302 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 25.11.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5786 ° SŠ
      dĺžka: 18.8698 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.53158 ° SŠ
      dĺžka: 18.8631 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Ľudový prameň v Sklených Tepliciach

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žiar nad Hronom (vlak, bus)
      Sklené Teplice (bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.39 (0.59)