Cintorín Horných Opatoviec
Túra

Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce

12. 02. 2020
Ľudia často odchádzajú z rodiska za poznaním, za prácou, za niečím lepším... Pokiaľ sa človek rozhodne pre odchod sám, je to v poriadku. No sú okolnosti, kedy človek musí opustiť svoj dom nedobrovoľne. Počas existencie ľudstva sa neraz stalo, že nielen jedinec, ale často celé spoločenstvá museli opustiť svoje domovy.

Pri našich túlačkách po Slovensku sme sa už párkrát stretli so zaniknutými dedinami. Napríklad Piesky a Kalište v Starohorských vrchoch, Čabrať na Krupinskej planine či Ruské v Bukovských vrchoch. Všetky tieto miesta ma vždy fascinovali svojím genius loci. Hoci dôvody ich zániku boli rôzne, po väčšine z nich zostal len cintorín a kostol.

Koncom roka 2019 sme navštívili tri takéto zaniknuté sídla a keďže to boli pre mňa silné zážitky, aj keď s trpkou príchuťou, rozhodla som sa o nich napísať. Samozrejme, zakaždým sme to spojili aj s malou turistikou, aby sme spoznali kraj okolo zaniknutej osady.

Pútniku zvestuj potomkom, že mŕtva obec tu leží, ako zákony doby kázali.

Trasa

Žiar nad Hronom – Horné Opatovce – Kečka – Maselno – Záluhy – Sklené Teplice

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Koncom novembra som bola oslabená po chorobe a na nejakú väčšiu turistiku sa nedalo pomýšľať. Ale žiadalo sa mi ísť do prírody. Spomenula som si, že pri Žiari nad Hronom je zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorú som už dávno chcela vidieť. Napísala som e-mail a zopár zvedavcov sa pridalo.

Vystúpili sme z vlaku na železničnej stanici v Žiari nad Hronom a cez nadjazd sme prešli do priemyselnej časti mesta. Kráčali sme popri Závodoch SNP a začínala som uvažovať, či to bol dobrý nápad. Mrazivý vzduch bol hustý od smradu a lepil sa mi na nie celkom doliečené dýchacie cesty. Čím ďalej sme kráčali, tým to bolo horšie. Konečne sme došli k odbočke cesty do Horných Opatoviec. Ala hovorila, že sa jej zdá, že vedľa cesty je starý cintorín. A naozaj. Medzi továrenskými budovami a rušnou cestou na trávnatom návrší sa ukázalo zopár desiatok pomníkov. Cintorín v tieni továrenských komínov, bez označenia, bez oplotenia, akoby nepotrebný.

Prešli sme cez cestu a pristavili sa pri pamätníku. Skoro tisíc rokov tu stála obec, ktorá pred svojim zánikom patrila k najväčším v Žiarskej kotline. Popri kríži sme kráčali ku kostolu svätého Vavrinca. Vzduch sa zdal stále hustejší a smradľavejší. Prvý pohľad na kostol ma však ohromil. Je to krásna rozľahla stavba trochu zvláštneho členenia. Fascinovala ma jeho belostná farba uprostred smutnej šedi.

Dnu do kostola sa nedá vojsť. Je zamknutý a to je dobre, pretože vandali mu ublížili už dosť. Na dverách sú však informácie o názve kostola, reštauračných prácach a stručná história. Návštevník sa podrobnejšie s históriou môže oboznámiť v malom múzeu vedľa kostola. V jednoduchom, voľne prístupnom prístrešku je uprostred postavená maketa zaniknutej obce.

Na stenách prístreška sú informácie o histórii a likvidácii obce, menoslov občanov, básne Štefana Kislera, venované rodnej obci a fotografie z minulého i súčasného života obyvateľov. Majka, ktorá pochádza zo Žiaru nad Hronom, na nich spoznala niektorých spolužiakov. Sú tu aj lavičky, tak sme v tichosti chvíľu posedeli.

Prečo obec zanikla?

V roku 1953 sa v Žiari nad Hronom, severne od obce postavili Závody SNP. Severný vietor, ktorý je tu častý prakticky väčšinu emisií popolčeka, ortuti, arzénu a fluorovodíka dofúkal do obce. Najskôr vyhynuli včely, potom rastliny, neskôr začali chorľavieť a hynúť aj zvieratá a ľudia. Neúnosnú situáciu sa vláda rozhodla vyriešiť vysťahovaním obce. Exodus obyvateľov trval takmer 10 rokov, a 31. júla 1969 bola obec vymazaná z mapy.

Rozlúčili sme sa s pietnym miestom a po starej turistickej značke sme chceli dolinou vyjsť hore na Kečku. Cesta však bola hrozne rozbahnená od kolies nákladných áut. Až tu sme pochopili odkiaľ sa šíri smrad a aj absurdnosť tohto miesta. Nestačí, že obec bola zlikvidovaná v „záujme pokroku“ toxickými splodinami, ktoré vznikali pri výrobe hliníka v Závodoch SNP, ale skoro ako výsmech na mieste zaniknutej obce boli vybudované až tri skládky komunálneho odpadu. Horné Opatovce boli doslova vyhodené na smetisko dejín!

Našťastie, vedľa išla stará lesná cesta a tou sme s malou zachádzkou vyšli na Kečku. Tu sme sa už ocitli na červenej turistickej značke, ktorá vedie zo Žiaru nad Hronom do Sklených Teplíc. V lese bolo veľmi príjemne, konečne čerstvý vzduch, a tak sme nezbehli rovno do kúpeľov, ale zašli sme si ešte k zrubu Maselno, o ktorom sa nedávno písalo na Hikingu. Značka samotný vrch Maselno obchádza, ale my sme si naň vyšli. Bolo to len pár výškových i dĺžkových metrov a v tomto období boli z neho dokonca obmedzené výhľady. Zbehli sme na značku a o chvíľu sme pod nami uvideli zrub Maselno. No o zrube sa už nedá hovoriť! Je obmurovaný a prestavaný na „civilizvanú“ chatu. Chatka vyzerá pekne, ale o jej okolí sa to povedať nedá. V okolí prebieha ťažba (samozrejme za každého počasia), a tak sú lesné cesty rozbahnené a rozryté tak, ako keby sa po nich prehnalo stádo slonov. Udivuje ma tá schizofrénia. Postavili si tu priam luxusnú chatu a okolie zdevastovali takmer ako Luník IX.

Od chaty by mala viesť žltá miestna značka. Bol však problém ju nájsť. Smerovník nebol, ani značenie od chaty, len mapa ukazovala smer. Prekrižovali sme zvážnicu s červenou značkou a pustili sa svahom hore. Tu sme značku konečne uvideli, no žiaľ, vedie okrajom rúbane a chodník je totálne zahádzaný zbytkom po ťažbe. Našťastie za rúbaňou bola pohodlná lesná cestička, ktorá nás o chvíľu priviedla na horské lúky, patriace k samotám Horných Opatoviec. Množstvo starých ovocných stromov svedčí o tom, že kedysi tu žili ľudia a hospodárili. Po nejakej stavbe sme však už nenašli stopy. Zato tu stojí komfortný poľovnícky posed. Z lúky sú pekné výhľady na Sklené Teplice, Repište a Kapitulské bralá. Potom sme len zbehli značkou do Sklených Teplíc, do časti Záluhy. Prišli sme rovno k Ľudovému prameňu a krásnym travertínovým terasám, ktoré sú dosť znehodnotené necitlivou okolitou výstavbou. Bol čas obeda a chceli sme si dať niečo pod zub. Žiaľ, nebolo kde, tak sme nasadli na autobus a odviezli sa domov.

Trochu smutné poznávanie časti našej histórie. Človek rád ničí nielen prírodu, ale aj to, čo sám vybudoval. Kvôli čomu?

Seriál o zaniknutých dedinách

Fórum 9 príspevkov
Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce 12/02/20 19:09 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. dnes Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce 12/02/20 19:09 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Žiarska kotlina a Štiavnické vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 558 m n. m. – Demianová

    • min: 247 m n. m. – Žiar nad Hronom (ŽST)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 394 m

    • klesanie: 302 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 25.11.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5786 ° SŠ
      dĺžka: 18.8698 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.53158 ° SŠ
      dĺžka: 18.8631 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Ľudový prameň v Sklených Tepliciach

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Žiar nad Hronom (vlak, bus)
      Sklené Teplice (bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.42 (0.58)