Túru samozrejme začíname pivkom na Masarykovej chate a potom už v horúčave postupujeme asi 500 m k rázcestníku s modrou značkou. Opúšťame červenú hrebeňovú značku a po modrej schádzame asi kilometer k ďalšej červenej značke. Krajina sa už otvorila a my obdivujeme krásu kysuckých Beskýd. Po červenej značke sa dávame vpravo a pozvoľne klesáme až do Makova. Tu pokračujeme asi kilometer po štátnej ceste až k penziónu, kde sa chystá veľký country večer. Stavajú sa vojenské stany, v kotloch sa varí guláš a chystá sa aj rodeo. Velmi nás láka zostať, ale sme na ceste iba pár hodín a je ešte len dvanásť a tak si iba dáme niečo pod zub, napijeme sa a po červenej ťaháme ďalej. Nepáči sa nám predstava šliapať v horúčave po asfaltke ešte ďalšie tri kilometre a preto vítame novú žltú značku, v našej mape nezakreslenú, ktorá ide od osady u Dybalov až do osady u Papajov. Značka vedie lesnou cestou, neskôr krásnymi lúkami a končí pri kaplnke na kopci. A tu je zase nová modrá značka, ktorou sa dostávame až do sedla u Lovasov, kde sa zasa napájame na červenú značku. Terén je mierne zvlnený, prekrásne nevykosené lúky sa striedajú s lesíkmi a výhľady sú naozaj nádherné. Väčšina pôvodného osídlenia je premenená na rekreačné chalupy a takmer všade je dostatok vody. Okolo 17. hod. križujeme štátnu cestu, kde je reštaurácia či motorest U Meločíka. Bohužial však nevaria a nuž si dávame aspoň nejaké pivko a pokračujeme ďalej. K červenej sa pridala zelená a asi po 1 km prichádzame ku kostolíku s krytou teraskou a posedením. Tu je už veselo. Skupina asi 15 ľudí stojí v kruhu a za doprovodu heligónky spievajú odušu – tak to je ten folklór. My opúšťame červenú značku a po zelenej schádzame k osade Ráztoky. Asi kilometer pred osadou to zabalíme a na malej lúčke staviame prístrešok, varíme a unavení ideme spať. V noci popršalo.

Ráno už zasa svieti slniečko a obloha je azúrová. Schádzame cestou do osady Ráztoky-Jama. Je nedeľa, ale dole v centre osady je už jedna krčma otvorená. Domorodci nás informujú, že druhá bude až po omši. Dáme si kávičku a pivko a po zelenej ďalej stúpame cez Kýčery až na hrebeň, kde sa zas napájame na červenú. Stúpanie nebolo vôbec náročné a tak sme hore asi za 45 minút. Krajina je prekrásna, terén ľahký a my sa vôbec nenáhlime. Míňame jednu osadu za druhou a obzeráme pekne upravené chalupy. Často sa zastavujeme a obdivujeme panorámu, ktorú trasa poskytuje. Stále sa pohybujeme vo výške okolo 850 m. Okolo 18. hodiny končíme nad osadou U Vavrov.

Nádherné slnečné ráno nás vyťahuje zo spacákov. Rýchle balíme, varíme čaj a zasa po červenej pokračujeme na kótu Vrchrieka (861 m). Tu sa pripája modrá značka a my po nej pokračujem vpravo, smer Kysucké Nové Mesto. Najprv pomaly, neskôr ostrejšie klesáme dolu až na Majtánky a potom krátkym výšvihom cez Tábor a už schádzame do civilizácie. Zároveň tým opúšťame mapu č. 109-Javorníky-Čadca a vchádzame do mapy č. 110-Malá Fatra-Vrátna.

Je pondelok-Anny a moja partnerka Anna ma pozýva na obed. Dokupujeme potraviny a asi o 15. hodine opúšťame Kysucké Nové Mesto a vydávame sa najprv po modrej cez Budatínsku Lehotu, neskôr po žltej cez osadu u Siderov až na stretnutie so zelenou. Cesta pomaly stúpa, až do sedla Skrížené. Po pravej ruke máme dominantný vrch Ľadomhora (992 m). Zelenou sa spúšťame na horný koniec dediny Horný Vadičov a okolo Vadičovského potoka po modrej postupujeme zasa nahor. Končíme u skupiny chát, kde aj staviame prístrešok a varíme. V blízkom potoku robíme poriadnu hygienu. V noci začína pršať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ráno sa budíme do dažďa. Pršalo celú noc a my sa rozhodujeme čo ďalej. Sťahujeme veci na terasku blízkej chaty, kde sa v kľude balíme a zisťujeme, že síce stále prší, ale taký drobný dážď nás nemôže odradiť. Obliekame pláštenky a po horskej asfaltke stúpame pomaly, ale vytrvale dolinou. V závere doliny značka opúšťa asfaltku a trocha strmšie stúpa pomerne dosť rozbahnenou lesnou cestou. O 15 minút sme na červenej značke. Po nej ideme asi 500 m a vychádzame na lúky, kde sa pri kóte Zlieň pripája znova zelená značka. Takmer stále meníme farby značiek. Ešteže nie sme farboslepí. Teraz vlastne stojíme nad Terchovskou dolinou a pozeráme na mohutný hrebeň Malej Fatry, ktorý sa nám občas ukáže a hneď sa zasa stratí v oblakoch či hmlách. Prestalo pršať a tak dávame pláštenky dolu a unesení výhľadmi na obe strany ideme lúkami po zelenej ďalej. Malú Fatru z tejto strany vidím po prvý raz a je to zasa niečo nové a nádherné. Dostávame sa do sedla Lutiška, kde značka križuje štátnu cestu. Krátky obed u božej muky a už zasa zmena farby na žltú a najprv novo rozostavanou cestou hore a neskôr rozbahneným terénom postupujeme až na stretnutie s modrou značkou. Tej sa už držíme a asi o pol hodiny sme nad osadou u Rusnákov, čo je vlastne asi časť Terchovej. Asfaltka z dediny stúpa až do sedla. V blízkej osade U Kačerov naberáme vodu a ešte asi hodinu pokračujeme po modrej. Znovu začína pršať. Staviame prístrešok na rozmočenej lúčke kúsok za osadou u Zázvorov. Celú noc prší.

Vstávame do mokrého upršaného rána. Horúci čaj a zbytok rumu nás postaví na nohy a v pláštenkách vyrážame po mokrých lúkach. Boty máme ešte zo včera mokré a ani špeciálne krémy či vosky nás neubránili pred vlhkosťou. Stále ešte zväčša lúkami stúpame pomaly na Okrúhlicu a nakoniec na Javorinku. Výhlady nie sú žiadne a preto vrchol čiastočne obchádzame a po zelenej sa začíname rozbahnenými cestami spúšťať cez osadu Grúce až sme okolo obeda v Zázrivej. V samoške nakupujeme nejaké mlsky a okolo 13. hodiny odchádzame autobusom do Dolného Kubína.

Veľa krásnych zážitkov a romantiky na trase vám želá Boro.