Túra

Bumbálka - Zázrivá

07.09.04
Je sobota ráno a my vystupujeme z autobusu na slovensko-českých hraniciach. Priesmyk Bumbálka je známy svojimi lyžiarskými terénmi a nástupom na hrebene Beskýd. Náš cieľ je však inde - chceme sa po svojich dostať až do dedinky Zázrivá. Veľmi pekná trasa, na ktorej sme nestretli ani jediného turistu, poskytujúca nevšedné výhľady. Je bez náročných stúpaní a klesaní. Všade dostatok vody a aj krčiem a obchodov bolo primerane.

Túru samozrejme začíname pivkom na Masarykovej chate a potom už v horúčave postupujeme asi 500 m k rázcestníku s modrou značkou. Opúšťame červenú hrebeňovú značku a po modrej schádzame asi kilometer k ďalšej červenej značke. Krajina sa už otvorila a my obdivujeme krásu kysuckých Beskýd. Po červenej značke sa dávame vpravo a pozvoľne klesáme až do Makova. Tu pokračujeme asi kilometer po štátnej ceste až k penziónu, kde sa chystá veľký country večer. Stavajú sa vojenské stany, v kotloch sa varí guláš a chystá sa aj rodeo. Velmi nás láka zostať, ale sme na ceste iba pár hodín a je ešte len dvanásť a tak si iba dáme niečo pod zub, napijeme sa a po červenej ťaháme ďalej. Nepáči sa nám predstava šliapať v horúčave po asfaltke ešte ďalšie tri kilometre a preto vítame novú žltú značku, v našej mape nezakreslenú, ktorá ide od osady u Dybalov až do osady u Papajov. Značka vedie lesnou cestou, neskôr krásnymi lúkami a končí pri kaplnke na kopci. A tu je zase nová modrá značka, ktorou sa dostávame až do sedla u Lovasov, kde sa zasa napájame na červenú značku. Terén je mierne zvlnený, prekrásne nevykosené lúky sa striedajú s lesíkmi a výhľady sú naozaj nádherné. Väčšina pôvodného osídlenia je premenená na rekreačné chalupy a takmer všade je dostatok vody. Okolo 17. hod. križujeme štátnu cestu, kde je reštaurácia či motorest U Meločíka. Bohužial však nevaria a nuž si dávame aspoň nejaké pivko a pokračujeme ďalej. K červenej sa pridala zelená a asi po 1 km prichádzame ku kostolíku s krytou teraskou a posedením. Tu je už veselo. Skupina asi 15 ľudí stojí v kruhu a za doprovodu heligónky spievajú odušu – tak to je ten folklór. My opúšťame červenú značku a po zelenej schádzame k osade Ráztoky. Asi kilometer pred osadou to zabalíme a na malej lúčke staviame prístrešok, varíme a unavení ideme spať. V noci popršalo.

Ráno už zasa svieti slniečko a obloha je azúrová. Schádzame cestou do osady Ráztoky-Jama. Je nedeľa, ale dole v centre osady je už jedna krčma otvorená. Domorodci nás informujú, že druhá bude až po omši. Dáme si kávičku a pivko a po zelenej ďalej stúpame cez Kýčery až na hrebeň, kde sa zas napájame na červenú. Stúpanie nebolo vôbec náročné a tak sme hore asi za 45 minút. Krajina je prekrásna, terén ľahký a my sa vôbec nenáhlime. Míňame jednu osadu za druhou a obzeráme pekne upravené chalupy. Často sa zastavujeme a obdivujeme panorámu, ktorú trasa poskytuje. Stále sa pohybujeme vo výške okolo 850 m. Okolo 18. hodiny končíme nad osadou U Vavrov.

Nádherné slnečné ráno nás vyťahuje zo spacákov. Rýchle balíme, varíme čaj a zasa po červenej pokračujeme na kótu Vrchrieka (861 m). Tu sa pripája modrá značka a my po nej pokračujem vpravo, smer Kysucké Nové Mesto. Najprv pomaly, neskôr ostrejšie klesáme dolu až na Majtánky a potom krátkym výšvihom cez Tábor a už schádzame do civilizácie. Zároveň tým opúšťame mapu č. 109-Javorníky-Čadca a vchádzame do mapy č. 110-Malá Fatra-Vrátna.

Je pondelok-Anny a moja partnerka Anna ma pozýva na obed. Dokupujeme potraviny a asi o 15. hodine opúšťame Kysucké Nové Mesto a vydávame sa najprv po modrej cez Budatínsku Lehotu, neskôr po žltej cez osadu u Siderov až na stretnutie so zelenou. Cesta pomaly stúpa, až do sedla Skrížené. Po pravej ruke máme dominantný vrch Ľadomhora (992 m). Zelenou sa spúšťame na horný koniec dediny Horný Vadičov a okolo Vadičovského potoka po modrej postupujeme zasa nahor. Končíme u skupiny chát, kde aj staviame prístrešok a varíme. V blízkom potoku robíme poriadnu hygienu. V noci začína pršať.

Ráno sa budíme do dažďa. Pršalo celú noc a my sa rozhodujeme čo ďalej. Sťahujeme veci na terasku blízkej chaty, kde sa v kľude balíme a zisťujeme, že síce stále prší, ale taký drobný dážď nás nemôže odradiť. Obliekame pláštenky a po horskej asfaltke stúpame pomaly, ale vytrvale dolinou. V závere doliny značka opúšťa asfaltku a trocha strmšie stúpa pomerne dosť rozbahnenou lesnou cestou. O 15 minút sme na červenej značke. Po nej ideme asi 500 m a vychádzame na lúky, kde sa pri kóte Zlieň pripája znova zelená značka. Takmer stále meníme farby značiek. Ešteže nie sme farboslepí. Teraz vlastne stojíme nad Terchovskou dolinou a pozeráme na mohutný hrebeň Malej Fatry, ktorý sa nám občas ukáže a hneď sa zasa stratí v oblakoch či hmlách. Prestalo pršať a tak dávame pláštenky dolu a unesení výhľadmi na obe strany ideme lúkami po zelenej ďalej. Malú Fatru z tejto strany vidím po prvý raz a je to zasa niečo nové a nádherné. Dostávame sa do sedla Lutiška, kde značka križuje štátnu cestu. Krátky obed u božej muky a už zasa zmena farby na žltú a najprv novo rozostavanou cestou hore a neskôr rozbahneným terénom postupujeme až na stretnutie s modrou značkou. Tej sa už držíme a asi o pol hodiny sme nad osadou u Rusnákov, čo je vlastne asi časť Terchovej. Asfaltka z dediny stúpa až do sedla. V blízkej osade U Kačerov naberáme vodu a ešte asi hodinu pokračujeme po modrej. Znovu začína pršať. Staviame prístrešok na rozmočenej lúčke kúsok za osadou u Zázvorov. Celú noc prší.

Vstávame do mokrého upršaného rána. Horúci čaj a zbytok rumu nás postaví na nohy a v pláštenkách vyrážame po mokrých lúkach. Boty máme ešte zo včera mokré a ani špeciálne krémy či vosky nás neubránili pred vlhkosťou. Stále ešte zväčša lúkami stúpame pomaly na Okrúhlicu a nakoniec na Javorinku. Výhlady nie sú žiadne a preto vrchol čiastočne obchádzame a po zelenej sa začíname rozbahnenými cestami spúšťať cez osadu Grúce až sme okolo obeda v Zázrivej. V samoške nakupujeme nejaké mlsky a okolo 13. hodiny odchádzame autobusom do Dolného Kubína.

Veľa krásnych zážitkov a romantiky na trase vám želá Boro.

Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky a Kysucká vrchovina
  • Počet dní
    • 5
  • Nadmorská výška
    • max: 1 210 m n. m.
    • min: 355 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 85 km
  • Náročnosť
    • 2,5
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.09.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.39889 ° SŠ
      dĺžka: 18.4101 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.27713 ° SŠ
      dĺžka: 19.15546 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • len vonku
  • Voda
    • bez problémov (pramene a osady)
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: č. 109 Javorníky Čadca
      č. 110 Malá Fatra Vrátna
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.2)