Veľká Javorina a turistické trasy

Veľká Javorina je križovatkou turistických trás, a tak je viacero možností, ako sa sem pešo dostať. My budeme autom schádzať z diaľnice D1 pri Novom Meste nad Váhom. Rozmýšľame, čí ísť po žltej značke od časti Miškech salaš alebo po modrej značke z Cetuny, sledujúcej medzinárodnú diaľkovú turistickú trasu E8. Napokon volíme modrú značku z Cetuny. Cetuna patrí k obci Bzince pod Javorinou.

Trasa

Bzince pod Javorinou, časť Cetuna – Gašparíkovci – Harušťákovci – Holubyho chata – Veľká Javorina a späť

Vyrážame z Cetuny po modrej značke E8

Parkujeme pri miestnom obchode, neďaleko pamätníka padlých na konci 2. svetovej vojny. Je tu aj Country Saloon, ktorý máme v zálohe, ak sa hore na Holubyho chate nenajeme. Všímam si aj náučnú tabuľu s fotografiami miestnych zaujímavostí – v Bzinciach pod Javorinou je pamätná izba spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej.

Modrá značka vedie sčasti po asfaltovej ceste. Vychádzame nad Cetunu, ktorej domčeky sa čoskoro ukrývajú dolu v údolí. Schováva sa aj Veľká Javorina, tá sa nám vlastne z trasy vôbec neukazuje. Zato Jelenec máme rovno pred sebou. Zalesnený kopec je po Veľkej Javorine a Chmeľovej tretím najvyšším vrchom Bielych Karpát – má výšku 925 metrov. Nad Cetunou stretávame paniu so psom, inak zatiaľ nikoho. Prechádzame krátkym lesíkom a vychádzame na lúky a pasienky pred usadlosťou Gašparíkovci. Tvorí ju pár domov. Naľavo pod ovocnými stromami stoja úle a povyše pri ceste je tabuľka s nápisom domáci med. Tak odhadujem, že sa tu dá v sezóne priamo kúpiť domáci medík.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nasleduje úsek lesom, ideme po asfaltovej ceste cez krátku aleju. Potom sa ukazujú domčeky ďalšej usadlosti s názvom Harušťákovci. Naberáme výškové metre, pod lesom sú ovocné stromy. Sú to pekné miesta. Povyše vľavo si všímam ďalšiu usadlosť, mohli by to byť Kopcovci alebo Vápenky. Domčeky sú pekne upravené, je tu aj lavička na peknom mieste na posedenie. Asi stojí na súkromnom pozemku, a tak si obzeráme náučnú tabuľu pri ceste. Z asfaltovej cesty nakrátko schádzame a prechádzame cez les, popadané bukové listy sú zakryté snehom, chodník je prešliapaný. Potom vychádzame ku hlavnej asfaltovej ceste, ktorá pokračuje až na Veľkú Javorinu. Je to hlavná cesta pre autá, z ktorej sme odbočili v Cetune. Komunikácia pre motorové vozidlá pokračuje najprv v smere na juhozápad a potom sa stáča na sever. Vytvára tu zákrutu, na ktorej sme teraz. Naša pešia modrá značka vytvára skratku cez les. Snehu postupne pribúda, ideme už po súvislej snehovej pokrývke. Je vidieť, že sa blížime do vyšších partií Veľkej Javoriny, ktorej nechýba snehová pokrývka ani teraz.

Cesta sa stáča na severozápad a modrá tu na dosť veľkej časti ide priamo po nej. Toto je veru najmenej príjemný úsek trasy. Celkom tomu nerozumiem, prečo tí, čo značkovali trasu, ju viedli taký dlhý kus po asfalte. Doma som po výlete skúmala, či sa nedá tomuto úseku vyhnúť a napokon som našla odporúčanie nad usadlosťou Harušťákovci prejsť viac doľava do spomínaných Kopcovcov. Podľa mapy odtiaľ vedie neznačená lesná cesta – používaná aj pre jazdu na koni. Táto lesná cesta sa pripája na modrú značku kúsok pred lesníckou chatou.

My sa teda snažíme asfaltový dlhší úsek prejsť čo najrýchlejšie. Už sa zvýšila premávka, a tak povedľa nás sa mihajú autá, ich množstvo je zatiaľ znesiteľné. Stretávame tu rodinku, ktorá tiež smeruje pešo na Veľkú Javorinu. Prichádzame k lesníckej chate a potom sa na našu radosť modrá značka z asfaltovej cesty definitívne odpája a pokračuje krajom bukového lesa. Sú tu pekné exempláre. V spätnom pohľade sa ukazuje ďalšia výrazná dominanta oblasti – Považský Inovec. Je inverzné počasie a jeho vrchol tróni nad oblačnosťou pod ním. Škoda, že sa pôvodne ranné slnečné počasie rázne mení - začína sa mračiť. Netrvá dlho a vychádzame z lesa a prichádzame pod vrcholovú časť Veľkej Javoriny.

Na Veľkej Javorine

Vrcholová časť je odlesnená, tvorí ju lúka s vysielačom. Pod svahom je parkovisko pre autá prichádzajúce zo slovenskej strany. Je tu sneh, a tak sa tu lyžuje a sánkuje ostošesť, je tu predovšetkým veľa mladých rodín s deťmi. Keďže úplne dolu sneh nie je, tak sa ani nečudujem tomu množstvu ľudí. Po pravej strane od parkoviska je celoročne otvorená Holubyho chata, ale ešte k nej nejdeme, ideme najprv k vysielaču. V najvyšších častiach sa na kríkoch drží na halúzkach sneh, a tak tu je krásna zimná rozprávka. Ľudia sú roztrúsení po celom svahu. Spred vysielača je takmer kruhový výhľad. Ako sme nabrali posledné výškové metre, tak vidíme aj na kopčeky, ktoré sú za najbližším pomerne vysokým Jelencom. Na Jelenci si všímame neprehliadnuteľný bývalý vojenský objekt – vežu, na ktorej nižšie poschodia sa dá neoficiálne a na vlastné nebezpečenstvo vyjsť. Objekt nie je udržiavaný.

Ukazuje sa aj Veľký Lopeník s tiahlym stúpaním, za ním viac vzadu trčia z inverzie najvyššie časti Vršatca. Na našu veľkú radosť sa ukazuje aj Malá Fatra, spoznávame ju podľa krajného samostatne stojaceho špicatého Veľkého Rozsutca a nechýba ani malofatranský Kľak. Nad týmito kopčekmi je zamračené, ale zato vrcholky Veľkej Fatry viac vpravo sú krásne zaliate slnkom. Tak parádička, takýto ďaleký výhľad sme tu nečakali – máme šťastie. Nechýba ani Považský Inovec. Na oblohe je ešte slnečný pás, ale mračí sa čoraz viac. Kocháme sa výhľadmi.

Holubyho chata

Potom schádzame k Holubyho chate, pozeráme sa na inverziu v údolí. Vchádzame do reštaurácie na prvom poschodí. Je tu naozaj plno, ľudí je tu ako maku. Rýchlo sa rozhodujeme, že sa tu nebudeme zastavovať, ale vyskúšame sa občerstviť pred cestou domov v Cetune. Na prízemí si dávame čaj z termosky a niečo malé z našich vlastných zásob. Zdá sa, že ak sa tu chce človek najesť v čase, keď je tu nával ľudí, tak si treba na to vyhradiť pomerne veľa času. My ho toľko nemáme, lebo nás čaká ešte návrat domov na Kysuce, kde by sme išli radi ešte za svetla.

Vychádzame z chaty a obzeráme si smerovníky pri chate. Možností na turistiku je tu naozaj veľa. Trasy, ktoré smerujú na moravskú stranu, majú uvedené kilometre, a nie časy. Veríme, že na Jelenec sa nám podarí dostať niekedy nabudúce. Podľa smerovníka je to do Cetuny 85 minút. Tak ešte kuk na chatu a začíname schádzať dolu.

Návrat naspäť do Cetuny

Cesta ubieha rýchlo. Teraz na turistickom chodníku nestretávame vôbec nikoho. Zdá sa, že väčšina ľudí využíva auto a až hore sa dovezie. V našom cieli sme o niečo skôr a keďže je popoludnie a máme hlad, vchádzame do Saloonu. Máme šťastie na voľný stôl práve pre dvoch. Objednávame si jedlo, ktoré máme na stole za pár chvíľ. Chutí nám, boli sme s jedlom aj s obsluhou veľmi spokojní. A pivo sa do nás len tak prepadlo.

Záver

Výstup na Veľkú Javorinu bol nenáročný, stúpanie bolo tiahle a rovnomerné. Prakticky tu neboli vyslovene strmé úseky, išlo sa nám príjemne. My sme na vrchol Veľkej Javoriny prišli za 1,5 hodiny, záleží od kondície a snehových podmienok. Teraz nás sneh nebrzdil, nebolo ho veľa, ani sme ho nemuseli prešliapávať. Mali sme šťastie aj na málo veterné počasie, ktoré často na Veľkej Javorina panuje, a aj na krásne ďaleké výhľady. Na Veľkú Javorinu sa určite oplatí v rámci Bielych Karpát vyjsť aj s deťmi. Mne osobne sa zdal výstup na Veľkú Javorinu jednoduchší ako na Veľký Lopeník. Nabudúce sa dlhšiemu asfaltovému úseku vyhneme alebo vyskúšame iné prístupové trasy zo slovenskej strany. Veľká Javorina je po asfaltovej ceste prístupná milovníkom cyklistiky. Jednoducho, páčilo sa nám tu a taktiež sme boli radi, že sme počas vianočných sviatkov prevetrali trochu našu kondíciu a objavili pre nás nové končiny.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek